Medzi poruchy krvných doštičiek patria stavy, ktoré sa vyskytujú , keď je počet doštičiek v krvi príliš vysoký, príliš nízky alebo keď doštičky nefungujú tak ako majú.
Doštičky, tiež nazývané trombocyty, sa zúčastňujú na zrážaní krvi, čo ich robí veľmi dôležitou súčasťou krvných buniek. Čo sa však stane ak ich máme príliš veľa alebo naopak príliš málo?
Po prečítaní tohto článku budete vedieť:
Krvné doštičky, najmenšie z našich krvných buniek, nazývané aj trombocyty, sa tvoria v kostnej dreni z kmeňových buniek. Viac ako polovica nových krvných doštičiek cirkuluje v krvnom obehu a zvyšok zostáva uložený v slezine. Krvné doštičky žijú 7 až 10 dní, potom ich telo zničí a uvoľnia sa nové. Vo svojej neaktívnej forme majú tvar doslova ako malé dosky. Cirkulujú v našej krvi a keď rozpoznajú poškodenú cievu, začnú sa zhlukovať a zablokujú miesto poranenia, aby zabránili stratám krvi.
Keď sa cieva poškodí, začne vysielať chemické látky ako také signály, ktoré majú za úlohu doštičky zalarmovať. Doštičky reagujú na tento signál cestovaním do oblasti poškodenej cievy, a transformáciou na svoju aktívnu formu. V tomto procese menia svoj tvar z doskovitého na guľatý s „chápadlami“ vďaka ktorým sa ľahšie prichytia o stenu cievy ako aj o seba navzájom. Vytvoria tak krvnú zrazeninu, ktorá má zabrániť krvácaniu.
Normálny počet krvných doštičiek sa pohybuje od 150 000 do 450 000 doštičiek na mikroliter krvi. Tieto hodnoty sa dajú zistiť v rámci krvného obrazu. Poznáme viacero typov porúch postihujúcich krvné doštičky medzi ktoré patrí:
Všetky tieto poruchy znamenajú, že je narušený proces zrážania. To môže viesť buď k abnormálnej tvorbe zrazenín alebo nadmernému krvácaniu.
Lekársky termín pre nadmerné množstvo doštičiek v krvi je trombocytóza. Existujú dva typy trombocytózy a to:
Ide o ochorenie pri ktorom kostná dreň produkuje príliš veľa krvných doštičiek bez známej príčiny. Keďže je týchto doštičiek veľa a nefungujú správne, môže tento stav viesť k vzniku krvných zrazenín alebo k nadmernému krvácaniu. Esenciálna trombocytóza je súčasťou skupiny ochorení nazývaných myeloproliferatívne poruchy. U mnohých pacientov s týmto ochorením bola pozorovaná mutácia génu JAK2, CALR alebo MPL. Najčastejšie sa vyskytuje u ľudí v strednom veku, no nevyhýba sa ani mladším, obzvlášť ženám, ktoré majú menej ako 40 rokov. Neliečená esenciálna trombocytóza má tendenciu časom sa zhoršovať.
Pri sekundárnej trombocytóze dochádza tiež k nadprodukcii doštičiek kostnou dreňou, rozdiel je však v tom, že príčinou sekundárnej trombocytózy je nejaký iný chorobný stav ako je napríklad anémia, rakovina, infekcia alebo zápal.
Príznaky vysokého počtu krvných doštičiek sú väčšinou spôsobené krvnou zrazeninou a môžu zahŕňať:
Ak máte vysoký počet krvných doštičiek, no nefungujú tak ako majú, môže byť príznakom aj krvácanie. Stať sa to môže aj vtedy, keď sa doštičky spotrebujú na tvorbu zrazenín, tým pádom keď dôjde k poškodeniu cievy nemá čo zastaviť krvácanie.
Trombocytopénia sa nazýva stav pri ktorom je v organizme menej ako 150 000 krvných doštičiek na mikroliter krvi. Môže postihnúť ľudí v každom veku. Z neznámych príčin sa približne u 5 % tehotných žien vyvinie mierna trombocytopénia tesne pred pôrodom.
Trombocytopénia môže byť zriedkavo aj dedičná alebo spôsobená liekmi, ktoré pacient berie. Väčšinou však stoja za nízkym počtom doštičiek jeden z týchto stavov:
Slezina je malý orgán, ktorý sa nachádza tesne pod hrudným košom na ľavej strane brucha. Jej úlohou je pomáhať telu v boji proti infekcii a filtrovať nežiaduce látky z krvi. Ak je slezina zväčšená, môže vďaka jej zmenenej štruktúre dochádzať k zachytávaniu krvných doštičiek, čo znižuje ich počet v krvnom obehu.
Doštičky sa tvoria v kostnej dreni. Ak pacient trpí na ochorenie kostnej drene môže sa stať že to naruší produkciu doštičiek. Medzi faktory, ktoré môžu znížiť produkciu krvných doštičiek, patria:
Niektoré stavy môžu spôsobiť, že organizmus spotrebuje alebo zničí doštičky rýchlejšie, ako sa vytvoria, čo vedie k ich nedostatku. Príklady takýchto stavov zahŕňajú:
Ak sa pri závažných infekciách dostanú baktérie do krvi, môžu ničiť krvné doštičky.
Ide o zriedkavý stav, ktorý vzniká keď sa v tele náhle vytvoria malé krvné zrazeniny, ktoré spotrebujú veľké množstvo krvných doštičiek.
Toto zriedkavé ochorenie spôsobuje prudký pokles krvných doštičiek, deštrukciu červených krviniek a zhoršuje funkciu obličiek.
U niektorých pacientov s miernou trombocytopéniou sa nemusia objaviť žiadne príznaky. Často býva jedným z prvých príznakov ťažko zastaviteľné krvácanie z nosa, rany alebo dlhé krvácanie ďasien. Medzi ďalšie príznaky nízkeho počtu červených krviniek patrí:
Ak ste spozorovali niektorý z vyššie uvedených príznakov vysokého či naopak nízkeho počtu doštičiek neodkladajte návštevu svojho lekára. Základným vyšetrením je krvný obraz, ktorý kontroluje hladiny doštičiek ako aj bielych a červených krviniek v krvi. Ďalej môže lekár vykonať hemokoagulačné vyšetrenia zo vzorky krvi, ktoré ukazujú ako rýchlo dochádza k zrážaniu krvi. Pomáhajú tak identifikovať možné príčiny krvácavých stavov.
Ak je počet krvných doštičiek pacienta nízky môže lekár objednať aj ďalšie vyšetrenia ako je biopsia kostnej drene, ktorá môže pomôcť diagnostikovať choroby kostnej drene alebo rakovinu. Ďalšie zobrazovacie vyšetrenia ako ultrazvuk alebo CT pomáhajú diagnostikovať možné zväčšenie sleziny.
Nie všetci pacienti s poruchami doštičiek potrebujú liečbu, nakoľko niektoré poruchy doštičiek sa môžu zlepšiť aj samy. Vždy je však dôležité, s nástupom príznakov, navštíviť lekára, ktorý rozhodne o následnom postupe. Ak je liečba nevyhnutná, bude závisieť od typu poruchy doštičiek, od príznakov ako aj od základnej príčiny, ktorá poruchu doštičiek vyvolala.
Liečba vysokého počtu krvných doštičiek môže zahŕňať liečivá, ktoré znižujú počet doštičiek a pomáhajú predchádzať vzniku zrazenín. Medzi vedľajšie účinky týchto liečiv patrí anémia, zvýšené riziko krvácania, tráviace ťažkosti, únava a zmätenosť. Na liečbu nízkeho počtu doštičiek sa používajú liečivá, ktoré pomáhajú stimulovať tvorbu doštičiek a ktoré bránia imunitnému systému ničiť existujúce doštičky. Medzi tieto liečivá patria napríklad kortikosteroidy, imunosupresíva či intravenózne imunoglobulíny.