Narodenie dieťaťa môže spustiť hromadu silných emócii od vzrušenia a radosti až po strach a úzkosť. Výsledkom však môže byť aj niečo vážnejšie, čo by ste možno nečakali. Popôrodná depresia je komplikácia, ktorá postihuje približne 10 až 15% žien zhruba do jedného roka po pôrode. Ohrozuje nielen matky, ale aj otcov, a tým pádom môže negatívne vplývať na vaše dieťa a celú rodinu. Najvážnejšou popôrodnou duševnou poruchou je laktačná psychóza. V článku sa venujeme tejto téme podrobnejšie. Dôležité je rozpoznať príznaky vážneho stavu čo najskôr a pri akomkoľvek podozrení okamžite vyhľadať pomoc.
Po prečítaní článku budete vedieť:
Obdobie po pôrode je charakterizované extrémnymi hormonálnymi výkyvmi, ktoré pomáhajú podporiť laktáciu ako aj celkové zotavovanie po pôrode. Navyše je to obdobie, počas ktorého rodičia pravidelne nespia a vyrovnávajú sa so všetkými zmenami v životnom štýle, ktoré prichádzajú s novým prírastkom. V dôsledku týchto udalostí 4 z 5 čerstvých matiek pociťujú záchvaty smútku, stresu a úzkosti, nazývané „popôrodné blues” (baby blues, maternity blues). Tieto pocity sú vzhľadom na novú životnú situáciu úplne normálne.
Určite sa pýtate, ako odlíšiť baby blues od popôrodnej depresie. Príznaky popôrodného blues môžu začať 2 až 3 dni po narodení dieťaťa. Väčšinou zmiznú samé, zvyčajne do 10 až 14 dní po pôrode, bez pomocnej liečby. Medzi symptómy baby blues patria:
Tieto citové rozladenia sú len občasné. Väčšinu času prejavuje mamička svojmu dieťaťu lásku a nehu, to znamená, že má k nemu vytvorenú citovú väzbu, ktorá je pre novorodenca kritická .
Popôrodná depresia sa spočiatku môže zamieňať s popôrodným blues, ale jej príznaky sú intenzívnejšie a trvajú dlhšie až nakoniec môžu narušiť matkinu schopnosť postarať sa o dieťa a zvládať ďalšie každodenné úlohy. Ak vaše symptómy neodznejú do dvoch týždňov, je možné, že trpíte popôrodnou depresiou.
Popôrodná depresia je závažná psychická porucha, zahŕňajúca zmeny fyzické, chemické, emocionálne ale hlavne zmeny správania, ktoré sa môžu vyskytovať u niektorých žien po pôrode. Je úzko spätá aj s predpôrodnou depresiou. Znamená to, že ak matka pociťuje úzkosť, výkyvy nálad, pocit prázdna alebo nervozitu už počas tehotenstva, môže byť takto narušená väzba medzi matkou a plodom, čo vplýva na ich vzťah aj v popôrodnom období.
Príznaky popôrodnej depresia sa zvyčajne objavujú počas prvých týždňov po pôrode, ale môžu sa objaviť aj skôr, a to už počas tehotenstva, alebo naopak neskôr, až rok po pôrode.
Ak máte niektoré z nižšie uvedených príznakov, môžete trpieť popôrodnou depresiou.
Príznaky popôrodného blues a popôrodnej depresie sa do väčšej miery prelínajú. Rozdiel je však v tom, že príznaky popôrodnej depresie sú omnoho intenzívnejšie a pretrvávajú dlhšie.
Hormonálne zmeny. Celé tehotenstvo a popôrodné obdobie je spojené s významnými zmenami hladín ženských reprodukčných hormónov. Práve tieto hormonálne výkyvy môžu vyvolávať príznaky popôrodnej depresie. Počas tehotenstva sa hladiny estrogénov a progesterónu zvýšia viac ako 20-násobne do 20. týždňa tehotenstva a takéto vysoké ostávajú až do jeho konca. Po pôrode s vylúčením placenty hladina týchto hormónov rapídne klesá. Je to podobný prípad ako pri kolísaní hormónov pred menštruáciou a po nej, avšak pôrodné a popôrodné výkyvy hormónov sú oveľa výraznejšie. Dochádza tiež k poklesu hormónov štítnej žľazy, ktoré prispievajú k únave a depresii.
Fyzické zmeny. Pôrod je spojený s množstvom emočných a fyzických zmien. Môžete trpieť popôrodnými bolesťami, alebo vás trápi, že sa neviete zbaviť „tehotenských“ kilogramov. To všetko vo vás môže vyvolávať pochybnosti o tom, či ste pre vášho partnera stále fyzicky a sexuálne príťažlivá.
Stres. Stres spojený s obavami, či zvládnete úlohu matky a budete schopná sa o vaše bábätko postarať, tiež zohráva svoju úlohu. K depresii prispieva aj nedostatok spánku, ktorým nové mamičky často trpia.
U každej čerstvej matky sa môže vyvinúť popôrodná depresia bez ohľadu na vek alebo koľko má detí. Tieto faktory však môžu zvýšiť riziko výskytu popôrodnej depresie:
Najvýznamnejším rizikovým faktorom je výskyt popôrodnej depresie v minulosti. Ak ste mali popôrodnú depresiu v minulosti, šanca, že ju budete mať opäť, je 30-50%. Rovnako významné sú aj predchádzajúce výskyty depresie či psychických porúch, ktoré nesúvisia s tehotenstvom a rodinná anamnéza.
Na detekovanie popôrodnej depresie sa celosvetovo využíva skríningový nástroj: Edinburgská škála popôrodnej depresie aj vďaka rýchlej a jednoduchej administrácii a vyhodnoteniu.
Skóre vyššie ako 13 indikuje potrebu ďalšieho vyšetrenia, nakoľko by ste mohli trpieť popôrodnou depresiou.
Najvážnejšou popôrodnou duševnou chorobou je popôrodná alebo laktačná psychóza. Je zriedkavejšia ako popôrodná depresia. Postihuje 1 až 2 z 1 000 žien a má tendenciu sa prejavovať v priebehu prvých dvoch až štyroch týždňov po pôrode. Odhaduje sa, že 10 percent prípadov popôrodných psychóz vedie k samovražde alebo k vražde dieťaťa. Z tohto dôvodu je popôrodná psychóza veľmi nebezpečným stavom, kvôli ktorému je veľa žien hospitalizovaných a liečených psychiatrom. Hospitalizácia je nevyhnutná z dôvodu ochrany života ženy či dieťatka.
Ženy trpiace popôrodnou psychózou majú silné halucinácie, vidiny, výpadky pamäte a sú paranoidné. Tieto príznaky vedú k extrémnym výkyvom nálad a k desivému správaniu matiek. Počas týchto „psychotických epizód“ je žena úplne oddelená od reality a svoje bizarné správanie si neuvedomuje. V pokročilom štádiu popôrodnej psychózy môže byť matka presvedčená, že dieťa o ktoré sa stará nie je jej vlastné ale cudzie. Tým pádom ho nechce dojčiť a ani sa oň starať až ho môže napokon úplne odvrhnúť.
Laktačná psychóza predstavuje závažný stav, ktorý si vyžaduje okamžitú zdravotnú pomoc.
popôrodná porucha |
výskyt |
začiatok |
blues |
30 – 80% |
v prvom týždni |
depresia |
10 – 15% |
do 3 mesiacov |
psychóza |
0,1 – 0,2% |
do 4 týždňov |
Pokiaľ ste u seba spozorovali príznaky popôrodnej depresie, mali by ste hneď navštíviť svojho lekára, aby ste mohli čím skôr začať s liečbou. Poznáme dva hlavné druhy liečenia popôrodnej depresie, a to medikamentózne a pomocou psychoterapie. Buď je možné praktizovať tieto liečebné metódy každú zvlášť, alebo ideálne ich môžete kombinovať. Pravdepodobne bude chvíľu trvať kým zistíte, ktorá liečebná metóda je pre vás najúčinnejšia. No v každom prípade je nevyhnutné všetko konzultovať s vašim ošetrujúcim lekárom.
Medikamentózna liečba zahŕňa podávanie antidepresív, ktoré fungujú na princípe ovplyvňovania neurotransmiterov. Neurotransmitery sú chemické látky, ktoré prenášajú signály v mozgu. Pri depresii, vzhľadom na hormonálne výkyvy, niektoré neurotransmiterové systémy nefungujú tak ako by mali. Antidepresíva upravujú poruchy týchto systémov a pôsobia aj na ďalšie procesy, ktoré sa zúčastňujú na vzniku depresie. Pri antidepresívach nie je však možné vidieť účinok ihneď. Môže trvať aj týždeň až dva kým si všimnete zmeny vo vašich náladách.
U niektorých ľudí sa môžu pri užívaní antidepresív objaviť aj vedľajšie účinky ako napríklad závraty, nevoľnosť, znížené libido, zápcha, sucho v ústach a ospalosť. Tieto vedľajšie účinky by mali ustúpiť ako náhle si vaše telo na liek zvykne. Ak sa vám zdá, že vedľajšie účinky zhoršujú príznaky popôrodnej depresie bezodkladne to povedzte svojmu lekárovi.
Ak dojčíte, poraďte sa so svojím lekárom o vhodných liekoch. Nie všetky antidepresíva je bezpečné užívať počas dojčenia nakoľko všetky lieky, ktoré užívate, sa dostanú do materského mlieka. Váš lekár vám odporučí typ s najmenším rizikom pre vás a vaše dieťa.
Vzhľadom na štúdie sa ukázala byť táto liečba účinná. V priebehu dvoch týždňov spomínanej liečby došlo u 19 z 23 žien k ústupu depresívnych príznakov. Nie je doposiaľ jasné či sa tento objav dá zovšeobecniť pre všetky ženy s popôrodnou depresiou, pretože pri tomto výskume až 16 z 23 žien malo koncentrácie estrogénu nižšie ako je prahová hodnota pri zlyhávaní vaječníkov. Aj napriek tomu, že táto hormonálna liečba sa zdá byť prospešná, používa sa menej, nakoľko so sebou prináša isté riziká. Môže medzi ne patriť vysoký krvný tlak, opuchy, vaginálna kvasinková infekcia, tromboembolická choroba alebo poruchy laktácie. Estradiol môže tiež pôsobiť ako karcinogén tým, že zvyšuje množenie buniek v cieľových orgánoch. Zvýšenie bunkového delenia so sebou prináša riziko vzniku náhodných chýb pri kopírovaní DNA a skracuje čas na ich opravu.
Psychológ, psychiater alebo iný odborník na duševné zdravie vám pomocou psychoterapie pomôže nájsť spôsob, ako sa vyrovnať so svojimi pocitmi, ako reagovať na určité situácie pokojne a s rozvahou a pomôže vám pochopiť vaše deštruktívne myšlienky .
Po konzultácii s lekárom existuje aj niekoľko ďalších vecí, ktoré môžete urobiť, aby ste sa vyrovnali s popôrodnou depresiou.
Najdôležitejšou úlohou v období prvých týždňov až mesiacov po narodení je vytvorenie citovej väzby medzi matkou a dieťatkom. Jej úspešné zvládnutie je podmienkou na to, aby sa dieťatko cítilo bezpečne a mohlo sa plnohodnotne rozvíjať a tiež ovplyvňuje, ako si bude vytvárať vzťahy s okolím a komunikovať po celý život.
Bezpečná citová väzba sa vytvára vtedy, keď matka vrúcne a konzistentne reaguje na fyzické a psychické potreby dieťatka. Keď dieťatko plače, utíšite ho. Ak sa usmeje, reagujete podobne. Ste na jednej vlne, celkom zladení.
Popôrodná depresia tento proces vážne narúša. Depresívne matky sú niekedy milujúce a pozorné, ale inokedy môžu reagovať negatívne prípadne nereagujú na potreby dieťatka vôbec. S dieťatkom komunikujú málo, menej dojčia, menej sa s ním hrajú.
Budovanie vzťahu s dieťatkom je prospešné aj pre matku – práve vtedy sa uvoľňujú endorfíny, ktoré zlepšujú náladu a vplývajú na vaše sebavedomie v roli matky. Tento proces je pre cicavce prirodzený a môžete sa ho naučiť aj vtedy, ak ste ho vo svojom rannom detstve nezažili:
Tu je pár tipov:
Možno sa budete za svoje pocity hanbiť alebo nebudete mať náladu rozoberať ich s niekým iným, čo je úplne prirodzené. Je však veľmi prospešné, ak sa so svojimi pocitmi podelíte s niekým, komu dôverujete. Ak budete v sebe svoje pocity a emócie dusiť, môže sa váš stav zhoršiť a dostanete sa do ešte väčšej depresie.
Nikto netvrdí, že máte mať búrlivý sociálny život, iba že je dobré udržiavať vzťahy so svojimi najbližšími. Ak ste sa prestali stretávať so známymi a chodiť do spoločnosti, nájdite si na to čas, navštívte priateľku, zájdite na dobrú kávu a uvidíte či sa budete cítiť lepšie. Alebo sa pridajte do skupiny pre čerstvé mamičky a zistíte, že v tom nie ste sama.
Ak vám dieťatko nedá celú noc spať, zožeňte si niekoho na pomoc, kto vám ho postráži, kým budete odpočívať napríklad na pár hodín počas dňa, ktoré vaše novorodeniatko vydrží aj bez dojčenia. Doprajte vášmu telu a mysli potrebný spánok, horúci kúpeľ, dobrú knihu, masáž, meditáciu alebo čokoľvek čo vám pomôže zrelaxovať.
Každá čerstvá mamička zažíva so svojím novorodeniatkom stresujúce chvíle. Týmto chvíľam sa síce nemožno vyvarovať, ale môžete si osvojiť praktiky, ktoré vám pomôžu tieto stresové situácie zvládať. Na zvládanie stresu môžete vyskúšať nasledovné techniky:
Keď sme v strese, väčšina z nás dýcha nedostatočne. Dychovú vlnu tvorí dýchanie bránicové, hrudné a vrchné. Celá dychová vlna znamená, že do brucha sa nadychujeme okolo 60 až 70 percent, do hrudníka 20 až 30 percent a akoby do pliec 10 percent. Pri výdychu idú prvé dole plecia, hrudník a na záver brucho. Správne dýchanie môže doslova zmeniť fyziologickú reakciu nášho tela na stres.
Jacobsonova relaxačná technika je typ terapie zameranej na postupné napínanie a uvoľňovanie konkrétnych svalových skupín. Jej ciel je odstrániť pocit napätia vo svaloch a uvedomiť si rozdiel medzi stavom pred napätím a po uvoľnení napätia.
Zavrite si oči a preneste sa na miesto, ktoré vám dá pocit úplnej relaxácie. Môže to byť hocijaké miesto, kde ste už predtým boli, alebo miesto, o ktorom snívate. Čo vidíte? Čo počujete? Čo cítite? Nezabúdajte pri tom na vyššie spomenuté správne dýchanie. Všímajte si, ako na to vaše telo reaguje. Keď dosiahnete pocit pokoja a pohody, otvorte oči. Na toto miesto sa môžete kedykoľvek vrátiť.
Ako sme už písali vyššie, matkina citová väzba, pozitívny prístup a vzťah k bábätku sú nevyhnutné pre zdravé dozrievanie kognitívnych funkcií a vzorcov správania dieťaťa. V prípade, že popôrodná depresia nie je liečená, narúša interakcie medzi matkou a dieťaťom, ktoré sú dôležité pre jeho ďalší vývoj. Dieťa môže mať neskôr problémy s učením, s rozprávaním, so začlenením sa do kolektívu. Taktiež sa u týchto detí pozoruje, že sú agresívne, plačlivé a majú problémy so správaním.
Ak ste v minulosti trpeli depresiami, je dôležité informovať svojho lekára ihneď ako zistíte, že ste tehotná. Ten vás bude následne monitorovať a môže vám odporučiť konzultácie u psychológa alebo psychiatra, v krajnom prípade možnosť antidepresív. Nie je nutné hneď siahať práve po tejto možnosti, nakoľko môžete sama prijať opatrenia, ktoré znížia riziko výskytu popôrodnej depresie. V prevencii vám môžu pomôcť:
Pre optimálnu emočnú pohodu je potrebná vyvážená strava. Tá by mala obsahovať ideálne pomery základných živín, a to cukrov, tukov, bielkovín, vlákniny, vitamínov a minerálnych látok. Pri dodržiavaní zdravých stravovacích návykov sa budete cítiť fit a plní energie do života.
Nezabúdajte, že kvalitný spánok zlepšuje náladu, koncentráciu, stav mysle, pamäť, podporuje kreativitu ale hlavne znižuje riziko depresii. Dostatočne dlhý spánok vedie k celkovej psychickej vyrovnanosti a pohode. U ľudí s prejavmi nespavosti sa depresia vyskytuje 5-krát častejšie, než u tých, čo poruchami spánku netrpia.
Snažte sa nezanedbávať fyzickú aktivitu. U žien, ktoré majú pravidelný pohyb je menšia pravdepodobnosť výskytu depresie alebo úzkosti ako u tých, ktoré pohyb nemajú. To hneď neznamená, že musíte chodiť do posilňovne alebo behať maratón. Už len mierna pohybová aktivita pomáha zvyšovať hladinu endorfínov a znižovať hladinu stresových hormónov, ako je kortizol.
Nedostatočná komunikácia s blízkymi je jedným z ďalších faktorov vzniku depresie. Nepotláčajte v sebe svoje pocity a zdôverte sa kamarátke alebo partnerovi. Tí vám poskytnú emocionálnu podporu, pomoc a dodajú vám silu aby ste toto obdobie rýchlejšie prekonali.
Dojčenie u matiek trpiacich popôrodnou depresiou je menej časté aj napriek tomu, že si uvedomujú, že dojčenie je pre ich dieťa veľmi prospešné. Matky, ktoré po pôrode nedojčia, majú vyššie riziko vzniku popôrodnej depresie. Výsledky niekoľkých štúdii dokazujú, že dojčenie je akýmsi ochranným faktorom, chrániacim pred popôrodnou depresiou. U matiek, ktoré svoje dieťa dojčili, sa do troch mesiacov preukázalo výrazné zníženie príznakov depresie nakoľko pri dojčení dochádza k emocionálnemu prepojeniu matky s dieťaťom.
Popôrodnou depresiou trpí zhruba 10% všetkých nových otcov, obzvlášť tých, ktorých partnerka si prechádza depresiou tiež. Výskumy hovoria, že u mužov sa vyvíja v priebehu prvého roka dieťaťa oveľa pomalšie ako u žien. Tým, že muži svoje pocity pri depresii nedávajú najavo a snažia sa ich skryť ich príznaky iba zhoršujú. Vedci taktiež začínajú zisťovať, že muži často prežívajú depresiu úplne inak ako ženy. U mužov sa popôrodná depresia prejavuje tak, že:
Výskumy ukazujú, že najmä u chlapcov matiek s popôrodnou depresiou je väčšie riziko výskytu antisociálnych porúch a zhoršeného kognitívneho a motorického vývoja ako u dievčat.
Vo veľkej kohortovej štúdii, počas prvých dvoch rokov po narodení, hlásili viac hospitalizácii a návštev pohotovosti s deťmi, matky trpiace popôrodnou depresiou.
Vedci sa domnievajú, že pozitívne účinky dojčenia môžu prevážiť pozitívne účinky antidepresív. Ich štúdia však ešte nie je úplne dokončená.