Alzheimerova choroba, predstavujúca 60 až 80% prípadov demencie, je neurodegeneratívne ochorenie, ktoré vzniká v dôsledku abnormálneho hromadenia proteínov v mozgu. Tieto štrukturálne zmeny v mozgu začínajú aj viac ako desať rokov pred tým, ako sa objavia prvé príznaky. Počas tohto skorého štádia dochádza k:
Zdá sa, že k poškodeniu spočiatku dochádza v hipokampe a entorinálnom kortexe, čo sú časti mozgu, nevyhnutné pre vytváranie spomienok. Postupom času, ako odumiera viac neurónov, sa začnú zmenšovať aj ďalšie časti mozgu, čo vedie k strate pamäti, problémom s rečou, zmätenosti a zmenám nálady.
Vedci sa domnievajú, že neexistuje iba jedna príčina, ktorá by osve spôsobila rozvoj Alzheimerovej choroby. Pravdepodobne sa vyvíja z viacerých faktorov, ako je genetika, životný štýl a životné prostredie. Zatiaľ čo niektoré rizikové faktory ako je vek, rodinná anamnéza a dedičnosť, nemožno zmeniť, nové výskumy naznačujú, že môžu existovať aj iné faktory, ktoré ovplyvniť môžeme.
Najväčším známym rizikovým faktorom Alzheimerovej choroby a iných demencií je zvyšujúci sa vek. Väčšina pacientov s týmto ochorením má 65 rokov a viac. Po 65. roku života sa riziko Alzheimerovej choroby zdvojnásobuje každých päť rokov.
U ľudí ktorí majú rodičov, alebo súrodencov s Alzheimerom je vyššia pravdepodobnosť, že sa u nich táto choroba rozvinie. Riziko sa zvyšuje ak má ochorenie viac ako jeden člen rodiny, avšak nie je to pravidlo.
U ľudí s downovým syndrómom sa tvorí 1,5 krát viac amyloid prekurzorového proteínu z ktorého vzniká beta amyloid tvoriaci toxické plaky v mozgu. Preto ľudia s downovým syndrómom často dostanú Alzheimerovu chorobu už vo veku 30 až 40 rokov.
Zdá sa, že medzi mužmi a ženami je len malý rozdiel v riziku rozvoja tohto ochorenia, avšak vo všeobecnosti ním trpí viac žien, pretože sa dožívajú dlhšie ako muži.
Niektoré výskumy ukazujú súvislosť medzi Alzheimerovou chorobou a traumatickým poranením mozgu.
Na základe štúdii sa zistilo, že užívanie alkoholu má súvis so zvýšeným rizikom vzniku demencie. Konzumácia tvrdého alkoholu tiež urýchľuje progresiu Alzheimerovej choroby.
Štúdie ukazujú, že ľudia, ktorí majú problémy so spánkom majú vyššie riziko vzniku Alzheimerovej choroby ako tí čo majú zdravý spánok.
Výskum ukázal, že rovnaké rizikové faktory spojené s ochorením srdca môžu zvýšiť aj riziko Alzheimerovej choroby. Medzi tie patrí:
Alzheimerova choroba má tendenciu rozvíjať sa pomaly a postupom rokov sa zhoršovať. V konečnom dôsledku postihne väčšinu oblastí mozgu, čo sa môže prejaviť úpadkom pamäti, myslenia, rečových schopností, neschopnosťou riešiť problémy, zmenami osobnosti až v konečnom dôsledku ostane pacient odkázaný na opatrovateľskú starostlivosť. Alzheimerovu chorobu môžeme klasifikovať do piatich štádií, ktoré vám môžu pomôcť pochopiť ako sa choroba časom vyvíja.
Alzheimerova choroba sa rozvíja u pacienta dlho pred tým, ako sa začne prejavovať akýmikoľvek príznakmi. Toto štádium môže trvať aj roky, pričom si vy ani okolie nevšimnete žiadne symptómy ktoré by ochorenie mohli naznačovať.
Pacienti s miernou kognitívnou poruchou si začínajú všímať drobné zmeny v pamäti a myslení, avšak tieto zmeny zatiaľ nie sú natoľko výrazné aby ovplyvnili ich prácu alebo vzťahy. Pacienti v tomto štádiu môžu mať výpadky pamäte ľahko zapamätateľných informácii, nedávnych udalostí, alebo stretnutí. Nie každý s miernou kognitívnou poruchou má Alzheimerovu chorobu.
Práve v tomto štádiu býva Alzheimerova choroba často diagnostikovaná, kedy rodina aj lekár vidí, že pacient má významnejšie problémy s pamäťou a myslením. Príznaky tohto štádia začínajú ovplyvňovať každodenné fungovanie pacienta. V štádiu miernej demencie môžu pacienti pozorovať:
V tomto pokročilom štádiu Alzheimerovej choroby sú pacienti čoraz viac zmätení, zábudliví a začínajú potrebovať viac pomoci pri každodenných činnostiach aj starostlivosti o seba. Pacienti v tomto štádiu:
V neskorom štádiu ochorenia, nazývaným ťažká demencia, naďalej klesajú mentálne funkcie pacienta a choroba má čoraz väčší vplyv na jeho pohyb a fyzické možnosti.
Rýchlosť progresie Alzheimerovej choroby sa môže značne líšiť. Po jej diagnostikovaní žijú pacienti v priemere 3 až 11 rokov, avšak niektorí prežijú aj 20 a viac. Závisí to od stupňa poškodenia mozgu pri diagnostike, ako aj od životného štýlu pacienta. Neliečené cievne rizikové faktory, ako je vysoký krvný tlak, sú spojené s rýchlejším tempom progresie Alzheimerovej choroby.
Alzheimerova choroba síce nie je stav, ktorému sa dá predísť, avšak mnohé rizikové faktory alzheimera sa dajú správnym životným štýlom obmedziť. Dôkazy naznačujú, že zmeny v životospráve môžu znížiť riziko vzniku Alzheimerovej choroby. Čo preto treba urobiť?
Štúdie tiež ukázali, že zachované schopnosti myslenia v neskoršom veku a znížené riziko Alzheimerovej choroby súvisia aj s účasťou na spoločenských podujatiach, čítaním, tancom, hraním spoločenských hier, výtvarnou tvorbou, hrou na hudobný nástroj a inými aktivitami, ktoré si vyžadujú duševnú a sociálnu angažovanosť.
Neexistuje žiadna liečba, ktorá by Alzheimerovu chorobu vyliečila, no niektoré lieky môžu dočasne zlepšiť alebo spomaliť progresiu symptómov. Liečba týmito liekmi pomáha pacientom s pamäťovými symptómami a inými kognitívnymi zmenami. V súčasnosti sa na liečbu kognitívnych symptómov používajú dva typy liekov:
Niekedy môžu byť pacientom s alzheimerom predpísané aj iné lieky, ako sú antidepresíva, ktoré pomáhajú kontrolovať symptómy správania spojené s Alzheimerovou chorobou.
Niektorí ľudia si myslia, že ak ich rodičia, alebo starí rodičia mali Alzheimerovu chorobu, sú odsúdení dostať ju tiež. Avšak toto nie je úplne pravda. Rodinná anamnéza zvyšuje riziko vzniku Alzheimerovej choroby asi o 30% pričom je stále považovaná za menší rizikový faktor ako vek.
Ak máte v rodine niekoho s Alzheimerovou chorobou a napadlo vám ísť na genetické testy či náhodu nemáte „Alzheimerov gén“ ušetrite si cestu. Aj keby vám testy potvrdili prítomnosť génu APOE4 (apolipoproteín E), nedozviete sa či sa u vás choroba rozvinie, iba to, že máte vyššie riziko jej rozvoja. Na druhej strane ak vám v testoch vyjde že APOE4 nemáte, nemusí to znamenať, že vám ochorenie nehrozí. Asi 35% pacientov s Alzheimerovou chorobou nemá prítomný gén APOE4.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
