Alzheimerova choroba, predstavujúca 60 až 80% prípadov demencie, je neurodegeneratívne ochorenie, ktoré vzniká vdôsledku abnormálneho hromadenia proteínov vmozgu. Tieto štrukturálne zmeny vmozgu začínajú aj viac ako desať rokov pred tým, ako sa objavia prvé príznaky. Počas tohto skorého štádia dochádza k:
Zdá sa, že k poškodeniu spočiatku dochádza v hipokampe a entorinálnom kortexe, čo sú časti mozgu, nevyhnutné pre vytváranie spomienok. Postupom času, ako odumiera viac neurónov, sa začnú zmenšovať aj ďalšie časti mozgu, čo vedie kstrate pamäti, problémom srečou, zmätenosti azmenám nálady.
Vedci sa domnievajú, že neexistuje iba jedna príčina, ktorá by osve spôsobila rozvoj Alzheimerovej choroby. Pravdepodobne sa vyvíja z viacerých faktorov, ako je genetika, životný štýl a životné prostredie. Zatiaľ čo niektoré rizikové faktory ako je vek, rodinná anamnéza a dedičnosť, nemožno zmeniť, nové výskumy naznačujú, že môžu existovať aj iné faktory, ktoré ovplyvniť môžeme.
Najväčším známym rizikovým faktorom Alzheimerovej choroby a iných demencií je zvyšujúci sa vek. Väčšina pacientov s týmto ochorením má 65 rokov a viac. Po 65. roku života sa riziko Alzheimerovej choroby zdvojnásobuje každých päť rokov.
Uľudí ktorí majú rodičov, alebo súrodencov sAlzheimerom je vyššia pravdepodobnosť, že sa unich táto choroba rozvinie. Riziko sa zvyšuje ak má ochorenie viac ako jeden člen rodiny, avšak nie je to pravidlo.
Uľudí sdownovým syndrómom sa tvorí 1,5 krát viac amyloid prekurzorového proteínu zktorého vzniká beta amyloid tvoriaci toxické plaky vmozgu. Preto ľudia sdownovým syndrómom často dostanú Alzheimerovu chorobu už vo veku 30 až 40 rokov.
Zdá sa, že medzi mužmi aženami je len malý rozdiel vriziku rozvoja tohto ochorenia, avšak vo všeobecnosti ním trpí viac žien, pretože sa dožívajú dlhšie ako muži.
Niektoré výskumy ukazujú súvislosť medzi Alzheimerovou chorobou atraumatickým poranením mozgu.
Na základe štúdii sa zistilo, že užívanie alkoholu má súvis so zvýšeným rizikom vzniku demencie. Konzumácia tvrdého alkoholu tiež urýchľuje progresiu Alzheimerovej choroby.
Štúdie ukazujú, že ľudia, ktorí majú problémy so spánkom majú vyššie riziko vzniku Alzheimerovej choroby ako tí čo majú zdravý spánok.
Výskum ukázal, že rovnaké rizikové faktory spojené s ochorením srdca môžu zvýšiť aj riziko Alzheimerovej choroby. Medzi tie patrí:
Alzheimerova choroba má tendenciu rozvíjať sa pomaly a postupom rokov sa zhoršovať. Vkonečnom dôsledku postihne väčšinu oblastí mozgu, čo sa môže prejaviť úpadkom pamäti, myslenia, rečových schopností, neschopnosťou riešiť problémy, zmenami osobnosti až vkonečnom dôsledku ostane pacient odkázaný na opatrovateľskú starostlivosť. Alzheimerovu chorobu môžeme klasifikovať do piatich štádií, ktoré vám môžu pomôcť pochopiť ako sa choroba časom vyvíja.
Alzheimerova choroba sa rozvíja upacienta dlho pred tým, ako sa začne prejavovať akýmikoľvek príznakmi. Toto štádium môže trvať aj roky, pričom si vy ani okolie nevšimnete žiadne symptómy ktoré by ochorenie mohli naznačovať.
Pacienti smiernou kognitívnou poruchou si začínajú všímať drobné zmeny v pamäti amyslení, avšak tieto zmeny zatiaľ nie sú natoľko výrazné aby ovplyvnili ich prácu alebo vzťahy. Pacienti vtomto štádiu môžu mať výpadky pamäte ľahko zapamätateľných informácii, nedávnych udalostí, alebo stretnutí. Nie každý smiernou kognitívnou poruchou má Alzheimerovu chorobu.
Práve vtomto štádiu býva Alzheimerova choroba často diagnostikovaná, kedy rodina aj lekár vidí, že pacient má významnejšie problémy spamäťou amyslením. Príznaky tohto štádia začínajú ovplyvňovať každodenné fungovanie pacienta. Vštádiu miernej demencie môžu pacienti pozorovať:
Vtomto pokročilom štádiu Alzheimerovej choroby sú pacienti čoraz viac zmätení, zábudliví azačínajú potrebovať viac pomoci pri každodenných činnostiach aj starostlivosti oseba. Pacienti vtomto štádiu:
Vneskorom štádiu ochorenia, nazývaným ťažká demencia, naďalej klesajú mentálne funkcie pacienta achoroba má čoraz väčší vplyv na jeho pohyb a fyzické možnosti.
Rýchlosť progresie Alzheimerovej choroby sa môže značne líšiť. Po jej diagnostikovaní žijú pacienti vpriemere 3 až 11 rokov, avšak niektorí prežijú aj 20 aviac. Závisí to od stupňa poškodenia mozgu pri diagnostike, ako aj od životného štýlu pacienta. Neliečené cievne rizikové faktory, ako je vysoký krvný tlak, sú spojené s rýchlejším tempom progresie Alzheimerovej choroby.
Alzheimerova choroba síce nie je stav, ktorému sa dá predísť, avšak mnohé rizikové faktory alzheimera sa dajú správnym životným štýlom obmedziť. Dôkazy naznačujú, že zmeny vživotospráve môžu znížiť riziko vzniku Alzheimerovej choroby. Čo preto treba urobiť?
Štúdie tiež ukázali, že zachované schopnosti myslenia v neskoršom veku a znížené riziko Alzheimerovej choroby súvisia aj s účasťou na spoločenských podujatiach, čítaním, tancom, hraním spoločenských hier, výtvarnou tvorbou, hrou na hudobný nástroj a inými aktivitami, ktoré si vyžadujú duševnú a sociálnu angažovanosť.
Neexistuje žiadna liečba, ktorá by Alzheimerovu chorobu vyliečila, no niektoré lieky môžu dočasne zlepšiť alebo spomaliť progresiu symptómov. Liečba týmito liekmi pomáha pacientom spamäťovými symptómami a inými kognitívnymi zmenami. V súčasnosti sa na liečbu kognitívnych symptómov používajú dva typy liekov:
Niekedy môžu byť pacientom salzheimerom predpísané aj iné lieky, ako sú antidepresíva, ktoré pomáhajú kontrolovať symptómy správania spojené s Alzheimerovou chorobou.
Niektorí ľudia si myslia, že ak ich rodičia, alebo starí rodičia mali Alzheimerovu chorobu, sú odsúdení dostať ju tiež. Avšak toto nie je úplne pravda. Rodinná anamnéza zvyšuje riziko vzniku Alzheimerovej choroby asi o30% pričom je stále považovaná za menší rizikový faktor ako vek.
Ak máte vrodine niekoho sAlzheimerovou chorobou anapadlo vám ísť na genetické testy či náhodu nemáte „Alzheimerov gén“ ušetrite si cestu. Aj keby vám testy potvrdili prítomnosť génu APOE4 (apolipoproteín E), nedozviete sa či sa uvás choroba rozvinie, iba to, že máte vyššie riziko jej rozvoja. Na druhej strane ak vám vtestoch vyjde že APOE4 nemáte, nemusí to znamenať, že vám ochorenie nehrozí. Asi 35% pacientov sAlzheimerovou chorobou nemá prítomný gén APOE4.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
