Anestéza je kombinácia liekov podávaných pred operáciou alebo iným lekárskym postupom s cieľom navodiť stav podobný spánku, stav bezvedomia, zníženého vedomia, prípadne znecitlivenia niektorých oblastí, keď mozog nereaguje na bolestivé podnety. Anestéza zahŕňa podávanie či kombináciu intravenóznych liekov a inhalačných plynov, ktoré označujeme ako anestetiká.
Druhy anestézie
Celková anestézavyužíva farmakologicky navodenú stratu vedomia, vnímania a svalového tonusu. Hovorovo sa táto forma anestézie volá uspanie. Uskutočňuje sa buď formou inhalácie (s využitím tvárovej masky sa pacientovi podáva zmes plynov O2, N2O alebo vzduchu, prípadne sevoflurán), alebo vnútrožilovou aplikáciou anestetík (propofol, thiopental, etomidát, či ketamín). V zriedkavých prípadoch možno využiť alternatívne formy celkovej anestézy, podávanej cez nosovú dutinu alebo cez rektum. Po navodení stavu celkovej anestézy sa táto udržiava inhaláciou (s využitím tvárovej a laryngeálnej masky alebo zavedením trubice priamo do dýchacích ciest – intubácia, a podávaním N2O, sevofluránu, izofluránu a liekov na relaxáciu svalov), totálnou intravenóznou anestézou (s podávaním propofolu, opioidov a liekov na relaxáciu svalov), prípadne formou doplňovaním (inhalačne sa podávajú anestetiká v nižších dávkach, opioidy a lieky na relaxáciu svalov). Kým pacient podstúpi celkovú anestéziu, anestéziológ preverí zdravotnú anamnézu, užívanie liekov na predpis, formu stravovania, ale i užívanie niektorých doplnkov výživy a bylinných produktov. Zameria sa na známe formy alergických reakcií a predchádzajúce skúsenosti s anestézou. Po ukončení operácie anestéziológ zvráti účinok liekov a zabezpečí prebratie zo stavu bezvedomia. Prebúdzanie z celkovej anestézy býva spojené so stavmi zmätenosti a celkovej telesnej nepohody. Môžu sa vyskytnúť časté vedľajšie účinky, ako je nevoľnosť, vracanie, pocit sucha v ústach, bolesť hrdla a svalov, svrbenie, tremor, ospalosť, mierna chrapľavosť.
Regionálna anestéza, nazývaná i lokálna, využíva farmakologické prípravky na vyradenie funkcie nervov, nervových koreňov alebo častí miechy lokálnym anestetikom. Hovorovo býva označovaná ako znecitlivenie. Pri regionálnej anestéze sa lokálne anestetikum podáva buď do mozgovomiechového moku a vyradí určitý úsek miechy (subarachnoidálna, respektíve spinálna anestéza), alebo sa anestetikum vpravuje nad tvrdú mozgovú plenu, kde ovplyvňuje korene miechových nervov (epidurálna anestézia), alebo je lokálne anestetikum vpravené injekčne či iným spôsobom ku konkrétnym nervom (periférne blokády).
Kombinovaná anestézaje kombináciou dvoch uvedených metód. Využíva sa v prípade tlmenia bolesti po operáciách, najmä v prípadoch, keď bolesť obmedzuje dýchacie pohyby. Najčastejšie má podobu zavedenia epidurálneho katétra v čase celkovej anestézy. Pomocou katétra sa po operáciách znecitlivuje operovaná časť tela lokálne.
Špecifickou formou anestézy jesedácia(upokojovanie) pacienta. Rozlišujeme bežnú sedáciu a hlbokú sedáciu.
Indikácia anestézy
Formu použitia anestetík volí lekár na základe druhu úrazu alebo operácie, možností, osobných preferencií, veku a zdravotného stavu pacienta. V prípade detí sa regionálna forma anestézy indikuje ojedinele a lekár pre nesúhlas a nespoluprácu detského pacienta častejšie volí celkovú alebo kombinovanú formu anestézy. Detskí pacienti v porovnaní so staršími jedincami znášajú celkovú anestézu oveľa ľahšie. Regionálna anestéza sa u detí častejšie používa na tlmenie bolesti po závažnejších operáciách.
Bežná sedácia sa používa na zmiernenie nepríjemných podnetov a môže ju vykonať akýkoľvek lekár. Najčastejšie sa pri tejto forme využívajú benzodiazepíny. Hlbokú sedáciu anestéziológ indikuje, ak reakcie na podnety sú veľmi nepríjemné a nie je možné indikovať iné formy úľavy od bolesti. Anestéziológovia pri hlbokej sedácii najčastejšie využívajú propofol.
Riziká anestézy
Celková anestéza je pre väčšinu ľudí bezpečná, nepredstavuje riziko vzniku závažných problémov. Možné komplikácie súvisia skôr s typom procedúry a so zdravotným stavom. U starších dospelých a pacientov so závažnými zdravotnými problémami existuje zvýšené riziko pooperačného zmätenia, zápalu pľúc, mozgovej príhody a srdcového infarktu. Medzi faktory, ktoré môžu zvýšiť riziko komplikácií počas operácie v celkovej anestéze, patrí fajčenie, záchvaty, obštrukčné spánkové apnoe, obezita, vysoký krvný tlak, cukrovka a mŕtvica. Častou kontraindikáciou celkovej anestézy sú zdravotné ťažkosti zahŕňajúce poškodenie srdca, pľúc alebo obličiek, užívanie liekov, alkoholizmus a alergia na lieky. Tieto riziká sú však všeobecne spojené skôr s chirurgickým zákrokom než so samotnou anestézou.
Komplikácie
Udáva sa, že iba jeden alebo dvaja z každých 1 000 pacientov, ktorí podstúpia celkovú anestézu, sa môžu počas zákroku čiastočne prebudiť. Vzhľadom na to, že pred zavádzaním celkovej anestézy sa pacientom podávajú svalové relaxanciá, stáva sa, že pacienti nie sú schopní lekárovi povedať, že anestéza začala účinkovať a oni stále vnímajú a cítia bolesť. U niektorých pacientov to môže spôsobiť dlhodobé psychické problémy, podobné posttraumatickému stresu.
Pri sedácii hrozí riziko vzniku závislosti od liekov uľavujúcich od bolesti.
Odporúčania
Pri celkovej anestéze dochádza k uvoľneniu svalov v tráviacom trakte a dýchacích cestách. Je preto nutné dodržiavať pokyny lekára ohľadom vyhýbania sa jedlám a nápojom pred operáciou. Pôst zvyčajne treba začať asi šesť hodín pred plánovaným zákrokom. Užívanie alebo vysadenie liekov pred celkovou anestézou je vždy v kompetencii lekára. Lieky ako aspirín alebo iné medikamenty používané na riedenie krvi pri niektorých ochoreniach lekár vysadí v predstihu, minimálne týždeň pred plánovaným zákrokom. V prípade diabetu je nutné konzultovať úpravu režimu pred procedúrou, počas nej aj v čase rekonvalescencie.
