Bulímia (po latinsky bulimia nervosa) je závažná porucha príjmu potravy, potenciálne ohrozujúca život. Je charakteristická prejedaním sa a následným vyvolávaním vracania. Toto všetko so zámerom udržať extrémne nízku telesnú hmotnosť.
Na zníženie hmotnosti pacienti s bulímiou často používajú aj iné praktiky – zneužívajú preháňadlá alebo diuretiká alebo sa dajú na extrémne cvičenie. V neskorších štádiách môže bulímia prechádzať do anorexie.
Poruchy príjmu potravy sa vyskytujú väčšinou u dospievajúcich mladých ľudí vo veku od 13. do 18. rokov. U ženského pohlavia je bulímia oveľa častejšia, ale výnimkou nie je ani bulímia mužov — tam je hlavným znakom prehnané cvičenie. Odborná literatúra uvádza, že na bulímiu trpí 1-3 percentá dospelých žien. Bulímia sa typicky vyskytuje u dievčat medzi 17. a 18. rokom života.
Príčina vzniku je väčšinou psychická. Ide o skreslený obraz samého seba, najmä pocit menejcennosti a nespokojnosť s akoukoľvek hmotnosťou. Uvažuje sa aj o vplyve iných psychických chorôb,
napríklad depresie alebo úzkostných porúch. Úlohu však zohráva aj genetická predispozícia: bulímia je častejšia v rodinách s vyšším výskytom psychických ochorení.
Bulímia môže viesť k rozvratu metabolizmu pre nedostatočný príjem živín. Okrem nepravidelnej menštruácie a nemožnosti otehotnieť môžu mať tieto komplikácie tragické následky.
Hladovanie a vracanie môžu vyústiť do dehydratácie, pacienti mávajú nižšiu hladinu minerálov a stopových prvkov. Okrem porúch menštruačného cyklu sa u nich vyskytujú srdcovo-cievne ochorenia, nízky krvný tlak, ruptúra pažeráka, poškodenie zubnej skoviny, rednutie kostí, u mužov poruchy potencie. Ochorenie sa prejavuje navonok aj zhoršenou kvalitou vlasov, nechtov, suchou pokožkou či popraskanými kútikmi na ústach.
Kalórie sú u časti pacientov často nahrádzané alkoholom.
Medzi základné príznaky bulímie radíme neustály pocit nespokojnosti so svojou postavou (nejde o hmotnosť, bulimici chcú schudnúť bez ohľadu na ňu), konštantné sťažovanie sa na „obezitu”, nadmerné prejedanie sa, ktoré je nasledované prísnou diétou (často v tajnosti, v noci), odchádzanie na záchod od stola, nadmerné cvičenie, masívne zmeny váhy, samovražedné úmysly.
Podozrenie na bulímiu väčšinou majú rodinní príslušníci pacienta. Pacienti, naopak, svoju chorobu popierajú. Určenie diagnózy teda závisí od rozhovoru so psychológom či psychiatrom, ktorý na základe dôkladného psychologického vyšetrenia zistí poruchu príjmu potravy.
Vzniku bulímie obyčajne predchádza iná psychická porucha. Môže ísť o depresívnu poruchu, sebapoškodzovanie, vyskytujú sa aj samovražedné sklony.
Nedostatok živín potom možno objektívne dokázať odberom krvi. Analýza jednotlivých zložiek môže odhaliť anémiu pre nedostatok proteínov a železa, nedostatok vitamínov a ďalšie anomálie spojené s nedostatočným príjmom potravy.
Liečba každej poruchy príjmu potravy vrátane bulímie je veľmi komplexná. Pre jej úspešnosť je nutná mnohoodborová spolupráca aj spolupráca rodiny a blízkych. Prvým bodom je náprava rozhodeného metabolizmu, ktorú majú na starosti internisti. Nasleduje kombinácia psychoterapie s antidepresívami, ktoré pokryjú obdobie, kým začnú byť badateľné výsledky psychoterapie. Liečba bulímie je náročný a zdĺhavý proces, ktorý môže trvať niekoľko mesiacov.
Včasná prevencia by sa mala začať v detskom veku. V domácnosti sa treba vyhýbať diskusiám o hmotnosti a komentovaniu postáv detí. Namiesto toho je dobré viesť ich k zdravému stravovaniu a dostatku pohybu. Rodičia by nikdy nemali podporovať dodržiavanie diét.
