Albumíny a globulíny sú dva typy proteínov (bielkovín). Proteíny sú dôležité pre zdravie a rast buniek a tkanív organizmu. Celkový test na bielkoviny meria množstvo albumínu a globulínu v organizme. Je súčasťou bežnej zdravotnej prehliadky. Môže pomôcť diagnostikovať množstvo zdravotných stavov vrátane ochorenia obličiek, ochorenia pečene, podvýživy. Ak je celková hladina bielkovín nízka, zvyčajne je dôsledkom problémov s pečeňou alebo obličkami, prípadne metabolických problémov s trávením či absorbovaním proteínov. Vysoká celková hladina poukazuje na dehydratáciu, rakovinu a iné ochorenia a stavy.
Význam proteínov
Proteíny sú dôležitými stavebnými kameňmi všetkých buniek a tkanív. Sú nevyhnutné pre rast, vývoj a zdravie organizmu. Krv obsahuje dva druhy bielkovín – albumíny a globulíny. Albumíny sú proteíny krvnej plazmy, tvoria 60 percent všetkých plazmatických bielkovín. Okrem krvi sa vyskytujú v tkanivovom a mozgovomiechovom moku. Albumín je dôležitý hlavne pri transporte rôznych látok (mastné kyseliny, minerály, lieky) krvou a pomáha udržiavať stále vnútorné prostredie organizmu. Globulíny sú dôležitou súčasťou imunitného systému. Sú súčasťou globulárnych proteínov, ktoré majú vyššie molekulové hmotnosti ako albumíny a sú v čistej vode nerozpustné.Rozpúšťajú sa v zriedených soľných roztokoch. Niektoré globulíny produkuje pečeň, iné imunitný systém.
Nedostatok proteínov
Hypoalbuminémia, teda znížená koncentrácia albumínu, je častým dôsledkom zníženia jeho tvorby v pečeni vinou niektorých ochorení (napríklad cirhóza pečene) alebo ju zapríčiňuje strava chudobná na bielkoviny. Nízke koncentrácie tejto bielkoviny poukazujú aj na možnú príčinu v ochorení obličiek, keď dochádza k nadmerným stratám albumínu močom (pri nefritíde – zápale obličiek), prípadne na ochorenia tráviacej rúry, keď dochádza k stratám stolicou (zápaly čriev, celiakia). Prudký pokles tejto bielkoviny môže indikovať i prítomnosť zápalových procesov v organizme, poprípade akútnych stavov a nádorových ochorení. Zriedkavou príčinou zníženej koncentrácie albumínu je vrodené ochorenie, ktoré je dôsledkom mutácie génov, známe pod označením analbuminémia.
Nadbytok proteínov
Nadbytok albumínu, označovaný ako hyperalbuminémia, je najčastejšie spôsobený dehydratáciou, keď klesá koncentrácia vody v organizme, konkrétne v krvnej plazme.
Charakteristika a význam celkového testu proteínov
Celkový proteínový test je súčasťou bežnej zdravotnej prehliadky. Jeho indikáciou je nevysvetliteľný pokles hmotnosti, únava, edém (opuch spôsobený nadbytočnými tekutinami v tkanivách), prípadne príznaky ochorenia obličiek alebo pečene. Test meria celkové množstvo bielkovín vo vzorke krvi, konkrétne množstvo albumínu a globulínu. Z koncentrácií sa získava pomer albumínu ku globulínu v krvi (A/G). Pred vykonaním testu nie je potrebná špeciálna príprava. Na to, či je nutné obmedziť príjem potravy alebo tekutín, upozorní pacienta lekár. Celkové výsledky testov na bielkoviny môžu ovplyvniť niektoré lieky. Patria medzi ne steroidy, androgény, kortikosteroidy, dextran, rastový hormón, inzulín, fenazopyridín, progesterón, amónne ióny, estrogén a antikoncepčné tabletky.
Výsledky a referenčné hodnoty
Nízky albumín je sprevádzaný hodnotou pod 3,4 gramu na deciliter (g/dl). Je spojený so zníženou účinnosťou liekov používaných na liečbu ulceróznej kolitídy. Nízka hladina albumínu môže viesť ku komplikáciám počas operácie alebo po nej. Normálna koncentrácia globulínov v ľudskej krvi je približne 2,6 až 3,5 g/dl.
Normálny rozsah celkového proteínu je medzi 6 a 8,3 g/dl, avšak závisí od veku, pohlavia, etnického pôvodu a zvolenej testovacej metódy. Pomer proteínov sa môže zvýšiť počas tehotenstva.
Zvýšený celkový proteín môže indikovať zápal alebo infekcie (vírusová hepatitída B alebo C, HIV), poruchy kostnej drene (mnohopočetný myelóm, Waldenströmova choroba). Nízky celkový proteín môže poukazovať na krvácavé stavy, poruchy pečene, poruchy obličiek (glomerulonefritída), podvýživu, malabsorpčné stavy (celiakia, zápalové ochorenie čriev), rozsiahle popáleniny, agamaglobulinémiu (vrodená porucha, pri ktorej krv nemá dostatok globulínu, to ovplyvňuje stav imunitného systému), ale aj oneskorené zotavenie po operácii.
Normálny pomer A/G (albumín ku globulínu) je o niečo vyšší ako 1. Ak je pomer príliš nízky alebo príliš vysoký, je potrebné dodatočné testovanie na určenie príčiny a diagnózy. Ak je pomer nízky, môže poukazovať na autoimunitné ochorenie, mnohopočetný myelóm, cirhózu, ochorenie obličiek a iné. Vysoký pomer A/G môže naznačovať genetické nedostatky alebo leukémiu.
