Pôvodcom ochorenia je tyčinkovitá baktéria Vibrio cholerae, ktorá má vyše 200 známych kmeňov, ale len dva z nich človeku preukázateľne škodia.Cholerou sa možno nakaziť pitím kontaminovanej vody, kontaktom s chorým človekom a niekedy aj nedostatočne tepelne upravenými morskými plodmi v oblastiach s vysokým rizikom výskytu tejto choroby. Najčastejšie sa objavuje v južnej a juhovýchodnej Indii, v Číne a všeobecne v oblastiach s nízkymi hygienickými štandardmi. Výskyt ochorenia v rámci Európy je ojedinelý a vo väčšine prípadov bolo importované z rizikovej oblasti.
Vibriá produkujú toxín choleragén, ktorý je hlavným pôvodcom patogénnych následkov. Infekcie majú rozmanitý priebeh, od úplne bezpríznakových cez mierne až po závažné. Medzi hlavné príznaky cholery patrí vodnatá hnačka so stolicou prirovnávanou k ryžovej vode, ale môže sa objaviť aj horúčka, nevoľnosť a vracanie. Najväčšie riziko pri cholere je významná strata vody, ktorá môže dosiahnuť v krajných prípadoch až 1 liter za hodinu. Následná dehydratácia bez pohotového dopĺňania tekutín môže znamenať až smrť pacienta.
Vibrio cholerae je pomerne nepatogénne, okrem dehydratácie následkom hnačiek nehrozia žiadne ďalšie komplikácie. Známy je i menej patogénny kmeň, Vibrio cholerae El Tor. Nakazenie týmto kmeňom obvykle vedie k miernejším hnačkovým ochoreniam, pretrvávajúcim niekoľko dní.
Pri určení diagnózy má význam pobyt pacienta v rizikových oblastiach a klinický obraz (stolica). Podozrenie sa následne potvrdí mikrobiologickým vyšetrením a kultiváciou bakteriálnej kultúry z výteru z konečníka.
Najdôležitejšou časťou terapie je dopĺňanie tekutín, ktoréväčšinou stačí podávať ústne. Vo vážnejších prípadoch a u rizikových pacientov (starší ľudia, malé deti) je vhodnejšou alternatívou podávanie infúznych roztokov. Tie umožňujú rýchlejší príjem tekutín, menšie straty pri vstrebávaní v črevách a hlavne dopĺňanie elektrolytov (sodík a draslík), ktoré zabraňujú ďalším stratám vody.
V súčasnosti sú k dispozícii antibiotiká s vysokou účinnosťou v prípade cholery, ale keďže nemajú významný vplyv na priebeh a dĺžku ochorenia, podávajú sa zväčša len pacientom s poruchou imunity.
Základom prevencie je dostatočná hygiena, vyhýbanie sa rizikovým oblastiam a pitiu nesterilizovanej vody. Proti cholere existuje ústne podávaná očkovacia látka. Jej aplikáciu lekári odporúčajú pred vycestovaním do krajiny s výskytom cholery.
