27.02.2020 • 5 minút na prečítanie

Chronická končatinová ischémia

Ochorenia

V tomto článku sa dozviete

Chronická končatinová ischémia patrí k ochoreniam vyvíjajúcim sa postupne. Je konečným štádiom periférneho artériového ochorenia dolných končatín, najčastejšie vyvolaného aterosklerózou. Liečba môže prebiehať medikamentózne, endovaskulárne alebo chirurgicky.

Pri poškodení ciev končatín dochádza k nedostatočnému prísunu kyslíka a živín do tkanív, tzv. ischémii. Môže byť aku´tna alebo chronická. V súčasnosti patrí chronická končatinová ischémia k závažným civilizačným ochoreniam. Najčastejšie postihuje dolné končatiny.

Rizikové skupiny

Chronická končatinová ischémia postihuje predovšetkým pacientov s cukrovkou. Neobchádza však ani ľudí bez tejto choroby, no s nevhodným životným štýlom – fajčiarov, konzumentov alkoholu alebo jedál s vysokou hladinou nasýtených mastných kyselín, ktoré preukázateľne zvyšujú hladinu cholesterolu v krvi. Dôsledkom nevhodnej kombinácie uvedených faktorov sa môže vyvinúť základ pre aterosklerotické postihnutie tepien. Tento patologický proces má za následok pomalé a postupné znižovanie prietoku krvi cievami.

Prejavy:

  • mravčenie prstov,
  • vznik záťažových bolestí,
  • prehlbovanie záťažových bolestí s prechodom do kľudových bolestí,
  • vznik nehojacich sa rán.

Výskyt

Odhaduje sa, že výskyt chronickej končatinovej ischémie je asi 500 – 1000 nových prípadov na 1 miliónov obyvateľov. Na Slovensku ročne pribudne 2500 – 5000 nových prípadov, pričom tri štvrtiny z nich je možné intenzívnou liečbou zachrániť pred amputáciou. Je vysoko pravdepodobné, že skutočný výskyt ochorenia je podstatne vyšší.

Ako sa ochoreniu vyhnúť?

  • Správnou životosprávou,
  • zákazom fajčenia,
  • aktívnym pohybom,
  • stravou s nízkym obsahom nasýtených mastných kyselín,
  • pravidelnými návštevami diabetológa,
  • pravidelnými návštevami angiológa,
  • pravidelným užívaním liekov.

Vznik a priebeh ochorenia

Na vzniku ochorenia sa podieľa predovšetkým ateroskleróza. Hlavnou klinickou manifestáciou aterosklerózy je postupné (alebo náhle) upchatie tepny, ktorá zásobuje krvou konkrétny orgán (končatina, srdce, mozog, obličky, atď).

Proces aterosklerózy negatívne účinkuje na vnútornú vrstvu tepny s následnou progresiou poškodzovania strednej vrstvy. Výsledkom je vznik aterosklerotického plátu, ktorý je tvorený z LDL cholesterolu (lipoproteín s nízkou hustotou roznášajúci tuk po tele, tzv. „zlý“) a tukov. Nazýva sa ateróm. Hrúbka plátu môže byť rôzna. Najväčšiu hrúbku dosahuje zväčša na miestach, kde sa tepny rozdvojujú. Výsledkom tohto postupného procesu je tuhosť tepnovej steny, obmedzenie krvného toku a zmeny tlaku krvi. Postupne dochádza k progresii stavu, strate pružnosti cievy a rozvoju chronickej končatinovej ischémie.

Aké bolesti môže pacient pociťovať?

Ochorenie sa rozvíja postupne. Je sprevádzané prítomnosťou tzv. klaudikačných bolestí – bolestí svalov pri pohybe, keď aktuálna potreba pritekajúcej krvi nezodpovedá skutočnej, kvôli chronickému uzáveru tepny. Jedná sa o prechodné bolesti. Pacient je nútený sa zastaviť a oddýchnuť si 2 – 3 minúty, pokiaľ poklesne metabolizmus svalovej bunky na reálnu hodnotu. Bolesti v ranných štádiách vznikajú po prejdení niekoľkých metrov. Je dobré si údaje zaznamenávať.

Pri rozvoji ochorenia dochádza k skracovaniu prejdených metrov. Bolesti sa menia na tzv. kľudové. Typické pre pacientov je, že spia s nohami zvesenými dole z postele, pretože vplyvom gravitácie dochádza k zlepšeniu prekrvenia. V najvyšších štádiách dochádza k vzniku otvorených rán lokalizovaných najčastejšie na prstoch a predkolení postihnutej končatiny.

Ktoré skupiny pacientov sú najviac ohrozené a ako?

Stav sa najrýchlejšie rozvíja u pacientov s cukrovkou. V závislosti od stupňa ochorenia dochádza k poškodeniu najmä malých tepien oka, obličiek, srdca a v neposlednom rade aj koncov horných a dolných končatín. Postihnutie malých tepien, najmä na prstoch, vedie k nedostatku prísunu výživy, čoho následkom je rozvoj tzv. trofických defektov (otvorených rán z nedostatku výživy).

Pri nedostatočnej terapii dochádza k poškodeniu väčších ciev a chronickému uzáveru hlavných tepien. Pri ich postupnom a pomalom uzatváraní organizmus reaguje tak, že sa snaží vytvoriť nové, tzv. kolaterálne riečiská, ktorých úlohou je zastúpiť činnosť postihnutej tepny. Pri dostatočne rozvinutom kolaterálnom riečisku dochádza k čiastočnej úprave prejavov ochorenia. Ak sa však neupraví životospráva, zároveň absentuje vhodný pohyb a liečba, dochádza k progresii rozvoja aterosklerózy a postihnutiu samotnej končatiny.

Syndróm diabetickej nohy

Diabetická noha predstavuje aktuálne veľký problém nielen z hľadiska medicínskeho, ale aj spoločenského a ekonomického. Štatistické údaje potvrdzujú, že viac ako 10 % diabetikov trpí syndrómom diabetickej nohy. Príčinami jej vzniku sú neuropatické postihnutia nervov, hypoglykémia a postihnutie cievneho systému.

Nohy diabetikov bývajú teplé, ale menej prekrvené. Často na nich vznikajú opuchy, ktoré dokresľujú obraz ochorenia. Diabetici mávajú zníženú tvorbu potu, koža na nohách je menej elastická, náchylnejšia k tvorbe trhliniek a poranení. Pri pôsobení tlaku topánky na určité časti nohy sa znásobuje riziko vzniku otvorenej, ťažko sa hojacej rany.

Vplyvom poškodenia nervových zakončení dochádza k efektu poruchy citlivosti. Pacient nepociťuje bolesť pri tlaku a zvýšenej teplote, v dôsledku čoho dochádza k vzniku otlakov, popálením a drobných úrazov, ktoré sa ťažko hoja. Spomínané rany pacientov nebolia, preto starostlivosť o ne je častokrát podceňovaná. Ľahko vznikajú sekundárne infekcie, ktoré sa môžu vyvinúť do štádia, keď je jediným riešením amputácia. Preto je veľmi dôležité pri kontrolách rizikových pacientov pravidelne a často vyšetrovať i nohy.

Diagnostika

Hlavným cieľom diagnostiky je odhaliť príčinu a lokalizáciu vzniknutých ťažkostí. Za základné vyšetrenie sa považuje jednoduché pohmatanie končatiny a vyhmatanie pulzácií na tepnách v slabine, v podkolennej jamke a v oblasti členka. Ak je pulzácia nehmatná, znamená to, že nad miestom pohmatu je tepnový uzáver.

Pacienti dlhodobo liečení na cukrovku by mali byť pravidelne kontrolovaní spádovým diabetológom a angiológom. Cieľom je zabrániť vzniku diabetickej nohy.

Vyšetrenia

  • Utrazvukové vyšetrenie (USG),
  • CT angiografické vyšetrenie (počítačová tomografia s použitím kontrastnej látky),
  • MR angiografické vyšetrenie (magnetická rezonancia s využitím kontrastnej látky),
  • angiografické vyšetrenie (zobrazenie ciev pomocou kontrastnej látky pod RTG žiarením).

Liečba

Konzervatívna terapia je založená na správnej kombinácii liečiv, cieľom ktorých je zabezpečiť dostatočný prietok krvi končatinou.

Medzi základné liekové skupiny patria:

  • antikoagulanciá (lieky zabraňujúce zrážaniu krvi),
  • reologiká (lieky zabezpečujúce lepší prietok krvi mikrocirkuláciou),
  • vazodilatanciá (lieky zabezpečujúce roztiahnutie cievnej steny),
  • statíny (lieky na zníženie hladiny cholesterolu a zároveň stabilizujúce cievnu stenu),
  • antihypertenzíva (lieky znižujúce krvný tlak).

Endovaskulárna terapia – cieľom terapie je výkon, ktorý sa vykonáva priamo vo vnútri cievy. Pomocou rôznych techník dochádza pod tlakom k roztiahnutiu zúženého miesta. Pri uzávere tepny je možné pomocou vhodnej techniky zrekanalizovať uzavretú tepnu.

Chirurgická terapia – je určená pre pacientov, u ktorých lieková a endovaskulárna terapia nebola účinná. Ide o všetky typy operačných zákrokov, ktoré zabezpečujú optimálny prítok krvi do končatiny.

  • Plastika ciev: ide o záchovnú operáciu izolovaného úseku tepny, keď dochádza k odstráneniu aterosklerotického plátu za účelom zlepšenia prietoku krvi a zrušenie zúženého miesta. Tepna je zavretá tzv. záplatou z umelého materiálu alebo vlastnej žily.
  • By-pass: preklenutie uzavretého miesta tepny pomocou umelej protézy alebo vlastnej cievy (žila, tepna). Indikácia vytvorenia by-passu patrí k najpoužívanejším typom rekonštrukcie tepny pri ischemickej chorobe dolných končatín, pričom poskytuje obrovskú variabilitu.
  • Amputácia: indikovaní sú pacienti, ak sú už všetky možnosti liečby vyčerpané, dochádza k postupnému a nezvratnému poškodeniu tkanív, k vzniku rozsiahlych trofických otvorených rán, ktoré sa sekundárne infikujú a pôsobia deštruktívne na celý organizmus. Výška amputácie je obdobná ako pri akútnej ischémii, teda podľa rozsahu postihnutia, najčastejšie však v oblasti nad kolenom. Pri amputácii ischemickej končatiny je potrebné veľmi dobre odhadnúť výšku amputácie, pretože pri nedostatočnej výške, kde je prekrvenie tkaniva chabé, hrozí zlé zhojenie amputačnej rany s následnou sekundárnou infekciou a rozpadnutím. Naopak, pri dobre naplánovaných vysokých amputáciách môže byť zabezpečené výborné hojenie a v závislosti od kondície pacienta dáva predpoklad dobrej rehabilitácie a využitia protézy, čo pacientovi umožňuje návrat do bežného života, samozrejme, s istými obmedzeniami.
Redakcia portálu Lekár.sk
Ochorenia
bolesťcukrovkadolné končatinyischémiamravčenie