Bronchiálna astma patrí medzi najčastejšie chronické ochorenia dýchacích ciest a v súčasnosti postihuje čoraz väčšiu časť populácie. Celosvetovo ňou trpí približne 235 miliónov ľudí, čo predstavuje asi 5 % obyvateľstva, pričom u detí je jej výskyt ešte vyšší. Na Slovensku počet astmatikov presahuje 63 000 a za posledné desaťročia neustále rastie.

Aj keď astmu zatiaľ nie je možné úplne vyliečiť, moderná medicína ponúka účinné spôsoby, ako ju kontrolovať. Vďaka správnej liečbe môžu pacienti viesť plnohodnotný život bez výrazných obmedzení.
Bronchiálna astma je chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest, ktoré sa prejavuje zúžením priedušiek a sťaženým prúdením vzduchu v nich. Tento stav je spôsobený kombináciou zápalu, zvýšenej produkcie hlienu a stiahnutia svalov okolo dýchacích ciest.
Označenie „chronické“ znamená, že ide o dlhodobý zdravotný problém, ktorý si vyžaduje nepretržitú kontrolu a liečbu. Astma sa prejavuje najmä opakovanými epizódami:
Tieto príznaky sa môžu objavovať hlavne v noci, nadránom alebo pri fyzickej námahe. U niektorých ľudí sa vyskytuje tzv. námahová astma, iní trpia nočnými záchvatmi.
Na rozvoji astmy sa podieľa viacero faktorov, pričom primárne ide o kombináciu genetickej predispozície a vplyvov prostredia.
Medzi najčastejšie rizikové faktory patria:
Z biologického hľadiska zohrávajú kľúčovú úlohu imunitné bunky ako žírne bunky, eozinofily a T-lymfocyty. Tie uvoľňujú zápalové mediátory, napríklad histamín, ktorý zapríčiňuje zúženie dýchacích ciest a zvýšenú produkciu hlienu.
Astmatický záchvat nastáva v dôsledku troch hlavných procesov:
Svaly okolo dýchacích ciest sa stiahnu, čím sa priedušky zúžia a sťažia prúdenie vzduchu.
V sliznici dýchacích ciest sa hromadia imunitné bunky, čo vedie k opuchu a ďalšiemu zúženiu.
Vzniká hustý hlien, ktorý môže dýchacie cesty upchať.
Tieto zmeny majú za následok typické príznaky ako kašeľ, sipot a dýchavičnosť. Ľahké záchvaty sa dajú zvládnuť liekmi, no tie ťažké môžu byť život ohrozujúce.

Astma sa delí do viacerých kategórií podľa rôznych kritérií.
Perzistujúca astma sa ďalej delí na:
Toto delenie pomáha lekárom nastaviť vám správnu liečbu.
Medzi najbežnejšie príznaky patria:
Diagnostika vychádza z kombinácie symptómov a funkčných vyšetrení pľúc.
Lekár vám vykoná:
Spirometria
Meria množstvo a rýchlosť vydýchnutého vzduchu, je základným vyšetrením pri podozrení na astmu.
PEF (Peak Expiratory Flow)
Ide o nenáročné meranie maximálneho výdychového prietoku – napovie viac o objeme vzduchu, ktorý ste schopní vydýchnuť pri maximálnom úsilí.
Röntgen hrudníka
Pomáha vylúčiť iné ochorenia.
Alergologické vyšetrenie
Zisťuje prítomnosť alergií, ktoré môžu astmu zhoršovať.
Liečba astmy je komplexná a zahŕňa farmakologické aj nefarmakologické prístupy.
Základom je vyhýbanie sa spúšťačom:
Úprava životného štýlu zohráva pri kontrole ochorenia významnú úlohu.
Liečba astmy pomocou liekov je založená na postupnom prístupe, čo znamená, že lekár vám ju prispôsobuje podľa závažnosti ochorenia. Jej základom sú najmä inhalačné kortikosteroidy (lieky proti zápalu), ktoré pomáhajú udržiavať vaše dýchacie cesty „pokojné“ a menej citlivé.
Dôležité je vedieť, že astma by sa nemala liečiť len tzv. úľavovými liekmi (napr. rýchlymi inhalátormi). Tie vám síce rýchlo pomôžu pri záchvate, ale neriešia samotný zápal. Ich časté používanie môže dokonca zvýšiť riziko zhoršenia astmy.
Dnes existujú dva hlavné spôsoby, ako sa astma lieči:
Lekár vyberie vhodný spôsob podľa vášho aktuálneho stavu.
Liečba astmy sa rozdeľuje do viacerých stupňov na základe toho, aké máte ťažkosti:

Ak základná terapia nestačí, lekár vám môže predpísať ďalšie lieky, ktoré:
Cieľom je, aby ste mali čo najmenej príznakov a mohli normálne fungovať.
Pri najťažších formách astmy sa používajú tzv. biologické lieky – ide o modernú liečbu, ktorá cielene zasahuje váš imunitný systém.
Aplikovaná je len u pacientov, u ktorých bežný postup nezaberá, a podáva sa pod dohľadom odborníka.
Astma je ochorenie, ktoré sa môže časom meniť. Preto by ste mali:
Dobre kontrolovaná astma vám umožní normálny život bez výrazných obmedzení. Naopak, neliečené alebo nedostatočne monitorované ochorenie zvyšuje hrozbu závažných záchvatov.
Medička