Život so syndrómom dráždivého čreva býva často nevyspytateľný. Jeden deň je všetko v poriadku, ďalší sa objavia bolesti brucha, nafukovanie alebo náhla potreba navštíviť toaletu. Toto ochorenie postihuje milióny ľudí na celom svete a aj napriek tomu, že nepoškodzuje črevo, môže výrazne ovplyvniť kvalitu života. Existujú však spôsoby, ako príznaky zmierniť a získať nad chorobou väčšiu kontrolu.
Syndróm dráždivého čreva (IBS) patrí medzi najčastejšie funkčné poruchy tráviaceho traktu. Na rozdiel od zápalových ochorení čriev pri ňom lekári zvyčajne nenachádzajú viditeľné poškodenie čreva ani inú jednoznačnú príčinu.
„Pri IBS nejde o organické poškodenie tkaniva, ale o poruchu funkcie a citlivosti tráviacej sústavy. Kľúčovú úlohu hrá takzvaná os mozog-črevo (gut-brain axis). Ide o obojsmernú komunikačnú sieť medzi centrálnou nervovou sústavou a črevným nervovým systémom. Ak je táto dráha narušená, črevo reaguje prehnane aj na bežné podnety, ako je trvárenie potravy či mierny stres,“ vysvetľuje Zdenka Slatinská, medička z Lekárskej fakulty UK v Bratislave.
Prejavy IBS bývajú rôznorodé, preto medicína rozlišuje 4 základné podtypy podľa prevládajúceho typu stolice:

Jedným z dôvodov, prečo býva diagnostika syndrómu dráždivého čreva náročná, je rôznorodosť jeho príznakov. Niekto navštívi leNajčastejšie sa pri IBS vyskytujú:
Symptómy sú spravidla najvýraznejšie počas dňa a po vyprázdnení sa môžu zmierniť. Okrem tráviacich ťažkostí sa zvykne objaviť aj únava, závraty alebo bolesti mimo oblasti brucha.
„IBS je diagnóza per exclusionem, teda stanoví sa až po vylúčení iných závažných chorôb. Zbystriť pozornosť musíme pri takzvaných červených vlajkách. Ak spozorujete krv v stolici, nevysvetliteľný úbytok hmotnosti, málokrvnosť (anémiu), nočné bolesti brucha, ktoré vás zobudia zo spánku, alebo ak máte v rodine výskyt rakoviny hrubého čreva či celiakie, je nevyhnutné bezodkladne absolvovať odborné gastroenterologické vyšetrenie,“ zdôrazňuje Zdenka Slatinská.
Na otázku, prečo sa u niekoho IBS rozvinie, neexistuje jedna odpoveď. Ide o kombináciu viacerých faktorov:
Neexistuje jeden univerzálny krvný či prístrojový test na IBS. Diagnostika stavia na dôkladnej anamnéze a tzv. Rímskych kritériách IV.
„IBS diagnostikujeme, ak pacient pociťuje opakovanú bolesť brucha v priemere najmenej 1 deň v týždni za posledné 3 mesiace, pričom symptómy trvajú celkovo aspoň 6 mesiacov. Bolesť musí byť spojená s vyprázdňovaním, zmenou frekvencie stolice alebo zmenou jej vzhľadu,“ objasňuje Zdenka Slatinská.
Súčasne lekár dopĺňa laboratórne vyšetrenia krvi (na vylúčenie celiakie a zápalu), a v prípade potreby kolonoskopiu.
Najlepšie zdokumentovaným diétnym prístupom pri IBS je Low-FODMAP diéta (obmedzenie sacharidov, ktoré v čreve ľahko kvasia a viažu vodu).
„Low-FODMAP protokol nie je však celoživotný zákaz, ale trojfázový diagnosticko-terapeutický nástroj,“ pripomína Zdenka Slatinská.
Fázy low-FODMAP diéty

Mýtus: „IBS nakoniec vyústi do rakoviny hrubého čreva.“
Mýtus: „Musím doživotne jesť len ryžu a mrkvu.“
Mýtus: „Každé probiotikum z lekárne mi pomôže.“

Cesta k diagnóze syndrómu dráždivého čreva býva niekedy dlhšia. Dôvodom je najmä to, že rovnaké alebo podobné ťažkosti môžu sprevádzať viaceré ochorenia tráviaceho systému.
Neexistuje jedno konkrétne vyšetrenie, ktoré by dokázalo syndróm dráždivého čreva jednoznačne potvrdiť. Lekár preto posudzuje charakter symptómov a ich trvanie a zároveň sa snaží vylúčiť iné choroby, ktoré by mohli za danými tráviacimi ťažkosťami stáť.
IBS je chronické ochorenie so striedaním období pokoja (remisie) a vzplanutia ťažkostí (relapsu). Správnym nastavením diéty, pohybového režimu a psychickej pohody je však možné dosiahnuť dlhodobú kontrolu nad príznakmi a žiť plnohodnotný život.
Dĺžka trvania syndrómu dráždivého čreva je veľmi individuálna. Ide o chronické ochorenie, ktoré vás môže sprevádzať mesiace, ale aj roky. Je preň typické striedanie období pokoja s fázami, keď sú ťažkosti výraznejšie. U niekoho sa príznaky objavia len niekoľkokrát do roka, iný sa s nimi stretáva pravidelne.
Medička
Študentka 3. ročníka Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá stále objavuje svoj budúci medicínsky smer - najviac ju však láka interna a traumatológia.