Zriedkavý syndróm náhleho úmrtia novorodencov alebo SIDS (Sudden infant death syndrome) nie je presne definovaný. Tento názov zahŕňa niekoľko srdcových syndrómov, ktoré vedú kzástave srdca anáslednému úmrtiu. Patria sem napríklad syndrómy, ktoré sú vznikajú vdôsledku poruchy vprevodovom systéme srdca (srdce má problém viesť vzruchy vyvolávajúce jeho aktivitu) či štrukturálnych zmien.
Zástava srdca je pri SIDS náhla anečakaná. Umierajú aj bábätká, ktoré nemajú žiadne zdravotné problémy, pričom úmrtie nastáva väčšinou počas spánku. Najčastejšie sa vyskytuje ubábätiek do 6. mesiaca ich života, pričom viac sú ohrozené predčasne narodené abábätká snízkou hmotnosťou.
Bohužiaľ, syndróm sa nedá nijako vopred odhaliť. Nie sú známe žiadne rozpoznateľné klinické príznaky. Úmrtie nastáva nečakane a aj uzdanlivo zdravých dojčiat.
Vedci si dodnes nie sú istí. Lekári väčšinou ani po dôkladnom vyšetrení nenájdu vysvetlenie úmrtia pri SIDS. Existuje však niekoľko hypotéz a štúdií, ktoré sú vprocese skúmania. Najpravdepodobnejšie sa javia dve znich, pričom prvá hovorí ogenetickej mutácii adruhá ometabolickej poruche.
Genetická mutácia – štúdia, ktorá sa ňou zaoberala, bola realizovaná vedcami zUSA aSpojeného kráľovstva apublikovali ju vroku 2018 vrenomovanom časopise The Lancet. Konkrétne skúmaporuchu génu, ktorý je zodpovedný za oslabenie svalov zúčastňujúcich sa na dýchaní. Vedci zistili, že táto mutácia bola častá udetských obetí SIDS (až 1,4% zpozorovanej vzorky), pričom vostatnej populácii sa bežne vyskytuje soveľa menšou pravdepodobnosťou (u 0,004% ľudí)
Porucha metabolizmu tukov – iný tím vedcov (z Washingtonskej univerzity) skúmal, ako telo spracováva lipidy avýsledky publikoval minulý rok včasopise Nature. Prišli na to, že ak telo nedokáže tuky poriadne odbúrať (premeniť ich na energiu), začnú sa vtele hromadiť, čo spôsobuje narušenie srdcovej činnosti avedie kjeho zástave.
Ďalej si SIDS vysvetľujú ako istú formu apnoe (porucha dýchania počasspánku) aspájajú ho snedostatočne vyvinutou časťou mozgu (mozgový kmeň), vktorej je uložené dýchacie centrum. Ani jedna ztýchto teórií však nie je jedinou príčinou. Všetky spolu súvisia asú prepojené aj srizikovými faktormi.
Uvedené rizikové faktory nie je možné ovplyvniť. Existujú však aj ďalšie, ktoré môžete eliminovať avýrazne tak znížiť šancu na vznik SIDS. Patria sem:
Keďže nepoznáme presnú príčinu vzniku tohto syndrómu náhleho úmrtia, je ťažké vopred sa mu vyhnúť. Čo však môžete pre bezpečnosť vášho bábätka urobiť je, minimalizovať spomínané rizikové faktory, ktoré dokážete ovplyvniť.
Spánok na bruchu zvyšuje riziko výskytu SIDS, nakoľko vtejto polohe je tvár bábätka otočená priamo kmatracu. Ak bábätko zaspáva na boku, môže sa na bruško ľahko pretočiť. Ztohto dôvodu by ste sa pri jeho ukladaní mali vyhnúť obom polohám a vaše dieťatko uložiť vždy na chrbátik či už pri nočnom spánku, ale aj počas dňa. Ak je už schopné pretočiť sa, nemusíte mať obavy, ak sa zpolohy na chrbte otočí.
Bábätko by ste mali mať počas spánku blízko ana dosah, avšak nemalo by svami zdieľať jednu posteľ. Zatiaľ čo spánok sdieťaťom vjednej miestnosti znižuje riziko vzniku syndrómu náhleho úmrtia, zdieľanie postele svami alebo s jeho súrodencami, môže byť preň nebezpečné.
Aby ste predišli uduseniu, matrac by mal byť dostatočne tvrdý, obalený plachtou, ktorá sa zneho nezošuchne (pevne pripevnená kpovrchu). Do postieľky nevkladajte paplóny, vankúše či deky, nakoľko by sa do nich bábätko mohlo zamotať. Namiesto toho je vhodnejší spací vak pre detičky. Ak sa však predsa len rozhodnete pre prikrývku, nemala by dieťatku siahať vyššie, ako do polovice hrudníka, ruky by malo mať vytiahnuté aopreté na prikrývke (aby sa neposunula na hlavu).
Všetky hračky (najmä chlpaté aplyšové) by ste mali po uspatí vybrať zpostieľky, inak hrozí, že by sa nimi bábätko mohlo udusiť.
Vaše dieťatko by malo byť oblečené vpohodlnom pyžame amiestnosť by mala byť dobre vetraná a nemala byť prehriata. Ideálna je pre nich klasická izbová teplota spálne (18-20°C). Postieľka by nemala byť umiestnená vblízkosti radiátora, ohrievača, krbu, prípadne by nemalo spať na priamom slnku. Nadbytočnej teploty sa bábätká zbavujú pokožkou hlavy, preto by počas spánku vnútri nemala byť zakrytá.
Kojenie dokáže znížiť riziko vzniku SIDS až o50%. Vedci si doposiaľ nie sú istí, prečo je to tak, no zhodujú sa, že pre bábätko sú významné látky, ktoré zmaterského mlieka prijme. Dôležitý je tiež kontakt kože na kožu. Pozor by ste si však mali dať vprípade, ak sa cítite unavená. Po kojení je dôležité vrátiť bábätko naspäť do jeho postieľky, nezaspať sním na gauči či vkresle.
Tento bod by mal byť snáď samozrejmým tabu počas celého tehotenstva aaj po pôrode. Vyhnite sa fajčeniu aj alkoholu. Fajčiť by sa nemalo ani vcelej vašej domácnosti, ani nikde vokolí bábätka. Deti, ktoré boli pred narodení aj po ňom vystavované cigaretovému dymu majú vyššie riziko vzniku SIDS.
Vsúčasnosti nepoznáme vhodnú liečbu, avšak vedci skúmajú liek snázvom Elamipretid, ktorý sa využíva pri liečbe orgánov pri nedostatku kyslíka. Dúfajú, že by mohol pomôcť aj vprípade SIDS.
Aby ste zistili stav vedomia bábätka, hlasno ho oslovte aak nereaguje, pošúchajte ho po chodidle alebo mu chvíľu trite dlaňou chrbát. Ak nereaguje na žiadny zo stimulov, je vbezvedomí. Strata vedomia mohla byť spôsobená aj dusením sa (napríklad zvratkami). Rukou bábätku naozaj jemne zakloňte hlavu adruhou rukou podvihnite bradu, čím mu spriechodníte dýchacie cesty. Je možné, že začne dýchať. Dýchanie sledujte:
Ak sa dýchanie neobnoví alebo máte pochybnosti, začnite sresuscitáciou. Ak ani po minúte dieťatko nereaguje, je nutné zavolať na číslo 112 aprivolať pomoc. Ak nie ste sami, jedna osoba zavolá na tiesňovú linku adruhá súbežne začne soživovaním. Na tiesňovej linke vás presne navedú, no ovládať prvú pomoc by mal každý (obzvlášť rodičia). Je vhodné, aby ste absolvovali aj kurzy prvej pomoci, kde si ju natrénujete a získate viac istoty.
