Hladina cukru v krvi je pri cukrovke dlhodobo zvýšená. Telo sa snaží vyrovnať s touto situáciou častým močením, čo vedie k dehydratácii a rozvoju celkovej únavy. Ku komplikáciám patria poruchy zraku, obličiek, nervov, rozvoj ischemickej choroby srdca a dolných končatín, vznik diabetickej nohy. Liečba pozostáva z diétnych, režimových a medikamentóznych opatrení. Na Slovensku je v súčasnosti evidovaných vyše 385 000 diabetikov.
Diabetes mellitus je ochorenie, pri ktorom organizmus nie je schopný spracovať glukózu v dôsledku absolútneho alebo relatívneho nedostatku inzulínu, čím dochádza k zvýšeniu hladiny cukru v krvi. Stav sa označuje ako hyperglykémia.
Cukrovka patrí k chronickým ochoreniam. Postihuje celý organizmus. Po rokoch trvania vedie k poruche morfológie a funkcie viacerých orgánov. Existujú dva typy cukrovky:
Oba typy tohto ochorenia majú rovnaké príznaky, ale rôzne príčiny vzniku.
U zdravých ľudí sa hladina krvného cukru pohybuje v priebehu 24 hodín v rozpätí hodnôt 3,3 až 6,9 mmol/l krvi. Za správnu hladinu sú zodpovedné dva hormóny produkované bunkami pankreasu – inzulín a glukagón. Ich pôsobenie musí byť presne regulované a vyvážené vzhľadom k tomu, že tieto hormóny pôsobia antagonisticky. Inzulín hladinu krvného cukru znižuje a glukagón naopak – zvyšuje. Pri cukrovke dochádza k poruche tejto regulácie, ktorá je spôsobená úplným, prípadne relatívnym nedostatkom inzulínu, resp. poruchou pôsobenia inzulínu. Vtedy dochádza k obmedzenému transportu glukózy z krvného obehu do buniek, čím narastá koncentrácia glukózi v krvi.
Diabetes I. typu sa vyznačuje poruchou syntézy inzulínu v dôsledku deštrukcie buniek pankreasu vlastným imunitným systémom pacienta. Radíme ho preto medzi autoimunitne podmienené ochorenie vzhľadom na to, že u časti pacientov možno preukázať prítomnosť protilátok proti bunkám pankreasu. Jedná sa o geneticky podmienenú poruchu. Ochorenie sa prejavuje najčastejšie v detskom veku, výnimkou nie je ani výskyt v období puberty či v dospelosti. Tento typ sa vyznačuje úplnou závislosťou pacienta na inzulíne. Jedinou možnosťou liečby je jeho aplikácia.
Príčinou vzniku diabetu II. typu je kombinácia poruchy sekrécie a pôsobenia inzulínu. Syntéza inzulínu je zachovaná, ale jeho sekrécia nie je schopná kompenzovať potreby organizmu, čo sa prejaví zvýšenou hladinou cukru v krvi. Tento typ diabetu je označovaný aj ako cukrovka dospelých, pretože sa zvyčajne prejavuje vo vyššom veku.
Ku kompenzácii hladiny cukru spočiatku postačuje kombinácia diétnych opatrení spolu s perorálnymi antidiabetikami (tablety zvyšujúce citlivosť k inzulínu), avšak ďalší vývoj choroby často vyžaduje podávanie inzulínu. Sedavý spôsob života dnešnej populácie často vedie k výskytu tohto ochorenia aj v mladšom veku.
Špecifický je gestačný diabetes, ktorý vzniká v priebehu tehotenstva a po šestonedelí obvykle mizne. Vyskytuje sa u žien so zvýšeným rizikom tohto ochorenia (diabetes v rodinne, obezita, vek nad 35 rokov, predchádzajúci pôrod dieťaťa s hmotnosťou nad 4 000 g). Vyšetrenie na prítomnosť tehotenského diabetu sa vykonáva pomocou orálneho glukózo–tolerančného testu (oGTT) medzi 24. až 28. týždňom tehotenstva. Pokiaľ trvá zvýšená hladina cukru aj po šestonedelí, musí sa prekvalifikovať vzhľadom na možnosť rozvoja iného typu diabetu.
Typickými príznakmi cukrovky je nadmerný smäd (polydipsia) a zvýšené vylučovanie moču (polyúria), ktoré sa prejavujú už pri rozvoji ochorenia. Telo sa snaží vyrovnať so zvýšenou hladinou cukru častým močením, čo vedie k dehydratácii organizmu a k rozvoju celkovej únavy a slabosti. Pacient pociťuje smäd a preto pije väčšie množstvo tekutín. Choroba sa môže prejaviť aj chudnutím pri normálnej alebo zníženej chuti do jedla.
Pri akútnejšom priebehu cukrovky (častejšie I. typu) sa môže vyskytnúť nutkanie na vracanie, prípadne zvracanie. Výnimkou nie je ani porucha vedomia od miernej, až po komatózny stav pacienta.
V počiatočných štádiách cukrovky môže byt jediným príznakom mierna únava, ktorá môže ľahko uniknúť pozornosti lekára. Iné prejavy cukrovky často súvisia s prítomnosťou mikrovaskulárnych a makrovaskulárnych komplikácií a vyskytujú sa až po niekoľkoročnom trvaní choroby. Patria sem nepríjemné pocity v svaloch alebo v kostiach (parestézie), nočné bolesti v dolných končatinách, poruchy vyprázdňovania žalúdku a močového mechúra, zápcha a poruchy zraku.
Zatiaľ čo pri cukrovke I. typu sú príznaky zreteľne vyjadrené, cukrovka II. typu má začiatok pozvoľný a nie zriedka maskovaný inou symptomatológiou (opakujúce sa uroinfekcie, infekcie vonkajších pohlavných orgánov). Veľmi často sa stáva, že na začiatku ochorenia príznaky chýbajú a nález hyperglykémie môže byť prekvapením pre pacienta, aj pre lekára.
Diagnostika cukrovky vychádza z typických klinických príznakov spomenutých vyššie a stanovenia hladiny cukru v krvi. Prítomnosť typických príznakov a súčasné náhodné stanovenie hladiny cukru v krvi v priebehu dňa s hodnotou vyššou ako 11 mmol/l vedie k ľahkej diagnostike cukrovky.
Pri akýchkoľvek pochybnostiach o klinickom obraze a hladine cukru približujúcej sa hodnote 11 mmol/l je nevyhnutné stanoviť hladinu cukru v krvi aspoň po 8 hodinovom hladovaní. Ak je koncentrácia cukru vyššia ako 7 mmol/l, je diagnóza potvrdená aj pri absencii typických príznakov.
Pokiaľ hladina cukru v krvi po 8 hodinovom hladovaní je vyššia ako 5,6 mmol/l, ale zároveň nižšia ako 7 mmol/l, odporúča sa vykonať orálny glukózo-tolerančný test (oGTT). Ak je hladina cukru v krvi v 120 minúte tohto testu vyššia ako 11 mmol/l, je diagnóza cukrovky potvrdená. Ak je nižšia ako 11 mmol/l a zároveň vyššia ako 7,8 mmol/l, vtedy hovoríme o porušenej glukózovej tolerancii.
U zdravých jedincov je hodnota po 120 minúte testu pod 7,8 mmol/l. Hraničné hodnoty cukru v krvi pri porušenej glukózovej tolerancii predstavujú vyššie riziko rozvoja ischemickej choroby srdca, ischemickej choroby dolných končatín ako aj samotnej cukrovky, preto je potrebné týchto pacientov naďalej sledovať.
Liečba cukrovky I. typu spočíva v celoživotnom exogénnom podávaní inzulínu. K aplikácii sa v súčasnosti používajú špeciálne inzulínové perá, ktorými sa inzulín aplikuje do podkožia najčastejšie na stehne, bruchu alebo paži viackrát denne. Pacienti si najčastejšie inzulín aplikujú sami. Možnosť kontroly hladiny cukru (selfmonitoring) predstavujú diagnostické prúžky a glukometer.
Rozlišujeme 2 typy inzulínových režimov:
Pri prvom type sa jedná o aplikáciu inzulínu v jednej alebo dvoch dávkach denne kombinovaného rýchlo a stredne dlho pôsobiaceho inzulínu, najčastejšie ráno a večer. Pri intenzifikovanom režime sa aplikuje inzulín najmenej v troch dávkach rýchlo účinkujúceho inzulínu podávaného pred jedlom s kombináciou jednej až dvoch dávok inzulínu s predlženým účinkom aplikovaného najčastejšie ráno, prípadne večer.
Pri cukrovke II. typu je potrebné zníženie telesnej hmotnosti, zvýšenie fyzickej aktivity a podávanie perorálnych antidiabetík. V niektorých prípadoch je nevyhnutné podávanie inzulínu podobne ako pri cukrovke I. typu.
Súčasťou liečby cukrovky je aj zmena stravovacích návykov, diétne opatrenia, správne rozloženie potravy počas dňa a výber vhodného druhu potravín. Pri diabetickej diéte je potrebný vhodný príjem pomeru sacharidov, bielkovín a tukov.
Medzi akútne (závažnejšie, ohrozujúce pacienta na živote) komplikácie radíme nízku hladinu cukru, hypoglykémiu. Dôvodom môže byť príliš veľká dávka inzulínu, nepredpokladaná pohybová aktivita alebo nedostatok jedla. Ketoacidóza môže vyústiť v najzávažnejšom štádiu do diabetického bezvedomia – kómy. Spolu s laktátovou acidózou (nadmerná kyslosť vnútorného prostredia) si vyžadujú intenzívnu liečbu.
Medzi chronické komplikácie cukrovky vyplývajúce z dlhodobého priebehu ochorenia radíme poruchy zraku, obličiek, nervov v dôsledku poškodenia malých ciev, rozvoj ischemickej choroby srdca, ischemickej choroby dolných končatín a vznik diabetickej nohy.
Počet ľudí s cukrovkou neustále narastá. V roku 1995 bolo na svete asi 150 miliónov diabetikov. V súčasnosti na svete žije viac ako 250 miliónov a predpokladá sa, že v roku 2025 ich bude viac ako 350 miliónov.
Na Slovensku bolo v roku 1980 zaznamenaných 122 000 diabetikov, v roku 2000 vyše 251 000 a v súčasnosti je to vyše 385 000 diabetikov.
Cukrovka predstavuje jedno z najzávažnejších chronických ochorení. Je preto potrebné dbať na včasnú diagnostiku a následnú adekvátnu liečbu za účelom minimalizácie výskytu chronických komplikácií a tiež zníženia morbidity a mortality pacientov trpiacich týmto ochorením.
Takmer 20-tisíc nových prípadov každý rok. Cukrovka 2. typu postihuje až 91 percent diabetikov. V tomto článku sa dozviete: príčiny vzniku…
Cukrovka – diabetes mellitus – má viacero podôb. Liečba vyplýva z toho, o aký typ cukrovky ide. V našom článku…
Diabetes mellitus 1. typu ohrozuje najmä deti, no potrápiť vie aj dospelých. Viete rozoznať prvé príznaky ochorenia? V nasledujúcom článku…
