Dekubity, známe aj ako preležaniny, vznikajú v dôsledku dlhodobého pôsobenia tlaku na tkanivá tela.
Najčastejšie sa objavujú v miestach, kde koža pokrýva kosť bez prítomnosti svalu alebo s malou hrúbkou tuku.
Typické lokalizácie zahŕňajú:
Dekubity však môžu vzniknúť na akomkoľvek mieste na tele, na ktoré pôsobí dlhodobý tlak.
Najčastejšie sa objavujú u dlhodobo ležiacich pacientov, ale môžu ich spôsobiť aj dlhodobé sedenie, napríklad u imobilných pacientov na vozíčku.
Pod váhou ľudského tela vzniká tlak, ktorý pôsobí na tkanivo a spôsobuje utláčanie artérií.
Keďže sú cievy „priškrtené“, krv nemôže prúdiť normálne a teda ani nedokáže dodávať živiny a kyslík ku tkanivám. Tento stav vedie k ischémii, teda nedokrveniu tkaniva.
Ak tento stav pretrváva, tkanivo bez prísunu kyslíka odumiera a môže dôjsť k nezvratnej nekróze.
Zároveň z postihnutého miesta neodchádzajú metabolity, ktoré sa tu hromadia, čo zhoršuje poškodenie tkaniva.
K rozvoju dekubitov prispieva aj trenie pokožky o oblečenie alebo posteľnú bielizeň.
V súvislosti s týmito dejmi sa dekubity rozdeľujú do jednotlivých štádií, ktoré odrážajú závažnosť poškodenia tkaniva.
Lekár hodnotí dekubity vizuálne a na základe hĺbky rany a stupňa nekrózy, dokáže určiť štádium, v ktorom sa dekubit nachádza. Každé štádium má svoje charakteristické črty, typické symptómy, a okrem klasifikácie pomáha určiť aj nasledujúcu liečbu pacienta s dekubitmi.
Zvyčajne sa dekubity rozvíjajú postupne, no môže sa stať, že vzniknú už za pár hodín.
Pre prvé štádium sú charakteristické len mierne prejavy. Tlak, ktorý pôsobil na pokožku, postihol iba vrchnú časť kože, čo sa prejavuje začervenaním, pálením, prípadne miesto vzniku môže pacienta svrbieť, ale nie je bolestivé.
Na pohmat môže byť odlišné od svojho okolia. Čo sa týka teploty, môže byť postihnuté miesto buď studenšie alebo teplejšie, taktiež sa môže zmeniť jeho konzistencia a môže sa zdať na pohmat špongiovité alebo stvrdnuté. Ak je odstránená príčina (zdroj tlaku), prvé štádium trvá krátko a po 2 – 3 dňoch môže odznieť.
Nadväzuje na prvé, kedy pôsobenie tlaku zasiahne okrem vrchnej časti kože aj časť nachádzajúcu sa priamo pod ňou. Prejavuje sa opuchom, začervenaním a viditeľným poškodením pokožky, formuje sa otvorená rana, prípadne pľuzgier naplnený hnisavým sekrétom.
Miesto dekubitu v druhom štádiu je na dotyk bolestivé. Pri odstránení príčiny a pri nasadení správnej liečby, druhé štádium môže odznieť po uplynutí 3 dní až 3 týždňov v závislosti od rozsahu poškodenia tkanív.
Nastáva, pokiaľ dekubitná rana zasiahne až do tukového tkaniva pod kožou. V tomto momente už môže rana citeľne páchnuť (tento príznak je spôsobený odumierajúcim tkanivom).
Rana na pohľad pripomína hlbší kráter, je začervenaná s prítomnosťou hnisu. Odumierajúce tkanivo je čiernej farby a niekedy si vyžaduje chirurgické odstránenie. Úplné vyhojenie 3. štádia trvá 1 až 4 mesiace.
Štvrté štádium je posledné a najzávažnejšie. Okrem deštruovanej kože sú postihnuté aj svaly, ktoré odumierajú a takto formovaná rana môže siahať až na kosť. Rekonvalescencia po 4. štádiu dekubitov trvá 3 a viac mesiacov, niekedy to môžu byť roky.
Bohužiaľ, môže nastať aj nezvratné poškodenie tkanív, kedy sa ich pôvodná podoba neobnoví ani po nasadenej terapii.
Dekubity sa objavujú na typických miestach, na ktoré je vyvíjaný najväčší tlak v jednotlivých polohách. Ak sa zotavujete po chorobe, chirurgickom zákroku, prípadne sa staráte o niekoho, kto je pripútaný na lôžko či invalidný vozík, mali by ste pravidelne kontrolovať tieto najviac zaťažované miesta:
Postihnuté môžu byť aj uši či prsty (v dôsledku tlaku prikrývky). Vzhľad dekubitov sa líši v závislosti od štádia, v ktorom sa nachádzajú. Pri novovznikajúcich dekubitoch hľadajte začervenané svrbivé miesta. Vyššie štádiá spoznáte podľa formujúcej sa otvorenej rany v spomínaných lokalitách.
V prípade, že spozorujete niektorý z príznakov, najmä: opuchnutá červená pokožka, prítomnosť hnisu, bolesť, zápach, zvýšená telesná teplota či zrýchlený pulz, mali by ste sa bezodkladne poradiť so svojim lekárom. Uvedené symptómy môžu súvisieť so vznikom infekcie, ktorá musí byť liečená čo najskôr.
Ako bolo spomenuté vyššie, dekubity sa môžu objaviť naozaj u kohokoľvek. Existujú však tzv. rizikové skupiny pacientov, ktorí sú na vznik dekubitov náchylnejší. Patria sem:
Preležaniny vznikajú najmä u dlhodobo ležiacich pacientov. Avšak vzniknúť môžu aj po relatívne krátkom čase. V prevencii ich vzniku sú kľúčové najmä polohovanie, kontrola pokožky, udržanie čistoty a sucha, zdravá vyvážená strava.
Vďaka nemu skrátime čas, počas ktorého sa utláčajú jednotlivé miesta. Je dôležité pravidelne a v dostatočných časových rozostupoch meniť polohu pacienta (niekomu stačí rozostup 2 – 4h, iný potrebuje obmenu každých 15 minút), aby sa miesta, na ktoré je vyvíjaný tlak, obmieňali a mali čas si “oddýchnuť”, prekrviť sa.
Správnym polohovaním sa šanca na vznik preležanín takmer úplne minimalizuje. Existujú presné schémy, ako pacienta polohovať. Napríklad každé 2 hodiny polohovať pacienta v poradí – chrbát, pravý bok, chrbát, ľavý bok.
Je možné ich aplikovať v domácom, ako aj nemocničnom prostredí. Pomôcť môžu rôzne molitanové pomôcky (vankúšiky, valčeky, kliny, podložky,..) ktoré sa jednoducho vložia napríklad pod končatiny a rozložia pôsobiaci tlak na väčšiu plochu.
Pomocou je tiež komorový antidekubitný matrac, ktorý vďaka stálemu toku vzduchu v jednotlivých komorách pravidelne obmieňa miesta, na ktoré je vyvíjaný najväčší tlak.
Mala by byť taktiež pravidelná, aby bolo možné odhaliť včasné príznaky vzniku dekubitu a následné zabránenie jeho prechodu do ďalšieho, závažnejšieho štádia.
U dlhodobo ležiacich pacientov môže spôsobiť aj váha obyčajnej prikrývky dostatočný tlak, aby formoval otlaky napríklad na vrchnej časti prstov nohy.
Pri prevencii vzniku dekubitu je nežiadúca prítomnosť potu, moču a stolice. Vlhké miesta sa v kombinácii s trením pokožky ľahšie odierajú a poškodzujú. V momente, keď sa dekubit dostane do štádia, v ktorom je prítomná aj otvorená rana, stáva sa vstupnou bránou pre mikroorganizmy spôsobujúce infekcie.
Vtedy telesné sekréty navyše komplikujú stav rany. Preto je potrebné udržiavať pokožku čistú. Nutnosťou je tiež časté menenie osobnej aj posteľnej bielizne či plienok.
Čo sa týka „sucha v ústach” tomu by ste sa mali naopak vyhnúť. Dehydrovaný organizmus sa prejavuje aj suchou pokožkou, ktorá je náchylnejšia na poranenia a s hojacimi procesmi si poradí ťažšie.
Mali by v nej byť v dostatočnom množstve zastúpené všetky zložky, no hlavne by mala obsahovať dostatok bielkovín (sú dôležitou stavebnou látkou pre vytváranie kožnej bariéry), vitamínov a minerálov.
Ošetrenie a liečba sa odvíjajú od závažnosti dekubitu. Pri liečbe niektorých postačuje ošetrovateľská starostlivosť, tie najzávažnejšie si vyžadujú chirurgický zásah, ktorým sa odstráni poškodené tkanivo a uzavrie sa rana.
Spoločná rada pre všetky štádiá však je – odstrániť príčinu vzniku, teda zamedziť tlaku, ktorý pôsobí na tkanivo. Na tomto mieste sa prelína prevencia s liečbou, nakoľko striedanie polôh pacienta pomáha predchádzať vzniku dekubitov a zároveň umožňuje zahojenie už vzniknutých preležanín.
Pri hojení pomáha použitie špeciálnych krytí na rany. Existujú nepriľnavé,hydrogélové, alginátové, či penové krycie náplasti, ktoré (okrem ochrany rany) pomáhajú podporiť proces regenerácie v mieste postihnutia.
Náplasti dokonca môžu obsahovať napríklad striebro, ktoré pôsobí antisepticky alebo hydratačné zložky pre lepšie hojenie rany. Pre dostatočnú hydratáciu existujú aj špeciálne krémy vhodné na dekubity.
Aby pacient dodržal dôkladnú hygienu, pomáha použitie dezinfekčnej peny na pokožku. Použitie peroxidových dezinfekčných roztokov nie je vhodné, nakoľko môžu pokožku dráždiť.
Pri vzniku dekubitov by sa postihnuté miesto ani jeho okolie nemalo masírovať. Vhodnejší spôsob, ako podporiť cirkuláciu krvi, je ľahký strečing. O tomto kroku by ste sa však mali poradiť so svojím lekárom.
Ošetrujúci lekár môže pacientovi s dekubitmi predpísať antibiotiká, pokiaľ je dekubit vo vyššom štádiu alebo ak dôjde k jeho infekcii. Ak je dôsledku dekubitu poškodená kožná bariéra, baktérie ním môžu ľahko vniknúť do tela.
Ak by antibiotiká neboli podané, hrozil by rozvoj sepsy (tzv. “otravy krvi”), bakteriálnej infekcie kože či infekcie kostí (osteomyelitídy).
Ide o odstránenie odumretého tkaniva, čo je dôležitou súčasťou liečby vyšších štádií dekubitov. Nekrotické tkanivo spomaľuje hojenie a je vhodnou pôdou pre život mikroorganizmov.
Vykonáva sa chirurgicky alebo je čiastočne možný pomocou špeciálneho krytia, ktoré pomáha odumretému tkanivu pri rozklade.
