Feochromocytóm (FEO) je neuroendokrinný nádor vychádzajúci z chromafinných buniek, ktoré sa nachádzajú v dreni nadobličiek a v sympatických gangliách. Tento nádor je väčšinou nezhubný, ale produkuje hormonálne aktívne látky. Najčastejšie ide o noradrenalín, adrenalín alebo dopamín. Klinické príznaky feochromocytómu vyplývajú najmä z pôsobenia látok, ktoré produkuje. Diagnostika sa opiera o určenie hladiny metabolitov nádoru v moči. Nádor v nadobličke sa dá diagnostikovať pomocou ultrazvuku. Liečba spočíva v chirurgickom odstránení nádoru alebo celej postihnutej nadobličky.
Príčina vzniku nádoru nie je úplne objasnená. Často sa vyskytuje v kombinácii s nádorom štítnej žľazy a so zvýšenou aktivitou prištítnych teliesok. Najčastejšie sa objavuje u pacientov medzi 30. a 50. rokom života a postihuje skôr ženy ako mužov. Feochromocytóm môže byť zhubný alebo nezhubný, môže byť uložený v oblasti nadobličky, v jej dreni alebo v sympatických gangliách, často okolo aorty. Približne 10-17 percent výskytu prípadov má asymptomatickú formu.
Feochromocytóm je nápadný vtedy, keď produkuje noradrenalín, adrenalín alebo dopamín, pretože tieto látky ovplyvňujú hlavne krvný tlak, srdcovú akciu i celkový metabolizmus. Najčastejšie sa prejavuje trvalým alebo epizodickým zvýšeným krvným tlakom a zvýšenou tepovou frekvenciou. V niektorých prípadoch sa môže vyskytovať aj pokles tlaku, najmä pri zmene polohy zo sedu do stoja. Prejaviť sa môže zahmlením pred očami a pocitom točenia hlavy. Medzi ďalšie príznaky patrí bolesť hlavy, potenie, tremor, začervenanie, nevoľnosť, vracanie a zápcha. Počas záchvatu pacienti často pociťujú bolesť v hrudi a dýchavičnosť. Z dlhodobého hľadiska môže dôjsť aj k úbytku hmotnosti.
Lekár na základe anamnézy a klinického vyšetrenie posúdi pacientov stav. Súčasťou vyšetrenia je odber krvi, najlepšie počas zvýšenia krvného tlaku. Z krvi sa dá diagnostikovať množstvo hormonálne aktívnych látok, ktoré nádor produkuje. Ďalšou vhodnou diagnostickou metódou je vyšetrenie moču. Pacient zbiera 24 hodín moč, ten je následne laboratórne vyšetrený a sú v ňom stanovené katecholamíny a metabolity produkovaných látok. Genetické vyšetrenie má význam pre včasné odhalenie pridružených ochorení, ako je nádor štítnej žľazy a zvýšená funkcia prištítnych teliesok.
Chirurgická a farmakologická terapia je základom liečby feochromocytómu. Prvý krok je podávanie alfa blokátorov, liekov ovplyvňujúcich krvný tlak. Trvá dva týždne. Po kontrole krvného tlaku nasleduje chirurgické odstránenie nádoru alebo celej postihnutej nadobličky. Posledným krokom terapie je podávanie beta blokátorov, ktoré ovplyvňujú najmä akciu srdca. V prípade nemožnosti chirurgického odstránenia z dôvodu vytvárania metastáz v tele sa pristupuje k rádioterapii, prípadne k chemoterapii. Tie pôsobia paliatívne a dosiahne sa nimi čiastočný ústup príznakov, ale nevedú k vyliečeniu pacienta.
Účinná prevencia vzniku feochromocytómu nie je známa. Priame rizikové faktory, ktoré by podnecovali vznik nádorov z chromafinných buniek, nie sú objasnené. Pre feochromocytóm je typický familiárny výskyt, preto v prípade výskytu feochromocytómu v rodine je namieste zvýšené sledovanie u praktického lekára, prípadne podstúpenie genetického testovania.