Do zdravotníctva pôjdu opäť stovky miliónov eur na vyrovnanie dlhov

V tomto článku sa dozviete

• Skutočne posledné oddlženie?
• Zdravotníci a experti sú skeptickí

Začiatkom decembra preto vláda rozhodla, že budúci rok naleje do týchto nemocníc 575 miliónov eur. Peniaze však nebudú určené na ich zveľadenie, ale len na úhradu starých dlhov, aby vôbec nemocnice mohli fungovať ďalej. Je to v poradí už šieste oddlžovanie štátnych nemocníc za posledných 20 rokov.

Celkovo sme tak na dlhy nemocníc vynaložili už viac ako 3 miliardy eur, plus aktuálne plánovaných pol miliardy na budúci rok. Len na lepšiu predstavu – postavenie novej modernej nemocnice ako sa stavia na bratislavských Boroch stojí približne 250 miliónov eur. Keby nemocnice hospodárili zodpovedne, mohli sme tak za tú sumu postaviť 14 nových nemocníc po celom Slovensku.

Skutočne posledné oddlženie?

Pri každej vlne oddlžovania nemocníc sa hovorí o tom, že je už posledná. Napríklad v ostatnom z roku 2017 boli pre každú nemocnicu vypracované tzv. ozdravné plány, ktoré mali dosiahnuť, že nemocnice sa už nebudú viac zadlžovať. Ako konštatuje dnes samotné Ministerstvo zdravotníctva, plány na ozdravenie nemocníc vôbec nefungovali.

„Z porovnania so skutočnou mierou zadlžovania možno konštatovať, že uvedený predpoklad tvorby ďalšieho dlhu sa ukázal ako úplne nesprávny a že prijaté opatrenia na zníženie miery zadlžovania zlyhali,“ uvádza sa v materiály predloženom na vládu.

Minister zdravotníctva, Marek Krajčí, konštatuje, že namiesto zlepšovania sa hospodárenie naopak ešte zhoršilo. „Do toho prišla pandémia a riziko toho, že by v tomto roku zrazu skončila exekučná imunita a exekútori by mohli zablokovať účty nemocníc. S týmto sme sa snažili vysporiadať,“ povedal Marek Krajčí pre portál webnoviny.sk pri zdôvodňovaní ďalšieho kola oddlžovania.

Aj tentoraz Ministerstvo zdravotníctva vo svojom návrhu hovorí, že pôjde už o posledné oddlženie nemocníc, keďže obsahuje v sebe viacero opatrení, ktoré by ďalšiemu vytváraniu dlhov mali zabrániť. „Mám nádej, že by sa nám mohlo podariť postupne rozmotať gordický uzol zadlžovania a neefektívneho hospodárenia našich nemocníc,“ dodal Marek Krajčí.

Dlhová brzda, ktorá je súčasťou návrh totiž sleduje podiel záväzkov po splatnosti v nemocniciach a podľa ich výšky rozdáva sankcie. Teda, nemala by nemocniciam umožniť vytvárať miliónové dlhy bez vyvodenia zodpovednosti.

Ani tento nástroj však fungovať nemusí. Ako konštatuje pre Hospodárske noviny predsedníčka zdravotníckeho výboru, Janka Bittó Cigániková, oproti návrhu jej strany SaS napríklad z dlhovej brzdy vypadla sankcia, v rámci ktorej mal byť odvolávaný šéf zdravotníckeho rezortu. „My by sme to dali prísnejšie, ale sme radi, že to tam vôbec je.“

Zdravotníci a experti sú skeptickí

Opatrní pri hodnotení účinnosti opatrení na zastavenia oddlžovania sú nielen analytici, ale aj samotní zdravotníci. „Návrh má v sebe znaky ostatného oddlžovania počas pôsobenia ministrov Druckera a Kalavskej,“ hovorí pre Hospodárske noviny analytik INEKO, Dušan Zachar. Kľúčové však bude ako sa jednotlivé sankcie budú naozaj uplatňovať.

“Neverím na ozdravné plány, výmeny manažmentu, optimalizácie procesov, to všetko tu už bolo nespočetnekrát. Jediné, čo by dokázalo zabrániť zadlžovaniu, je premena nemocníc na akciové spoločnosti, prípadný jednorazový kapitálový vklad, a následne zákonný zákaz akéhokoľvek majetkového vstupu štátu do týchto inštitúcií,” tvrdí Martin Vlachynský z INESS pre TASR.

V slovenskom zdravotníctve tak podľa neho existujú dva svety. “Jeden pre štátnych poskytovateľov, ktorí nemusia platiť odvody či dodávateľom, pretože vedia, že to za nich zaplatí štát a svet súkromných poskytovateľov, teda ambulancie, nemocnice, laboratóriá, ktorí si povinnosti musia plniť,” doplnil.

Potvrdzujú to aj slová riaditeľky Zväzu ambulantných poskytovateľov, Zuzany Dolinkovej. „Ambulancie sa do dlhu nedostávajú, takže o ich financovaní sa rozpráva až na poslednom mieste ,“hovorí pre Hospodárske noviny.„Ak sa našlo 600 miliónov na oddlžovanie nemocníc, tak sme presvedčení, že ministerstvo musí nájsť peniaze aj na lepšie fungovanie zdravotníctva ako takého.“

Pre pacientov tak zostáva veriť, že po hasení požiarov, nastane v zdravotníctve konečne čas aj na investície do zlepšenia jeho kvality. Lebo zatiaľ sa namiesto toho skladáme všetci len na dlhy, ktoré pár vybraných nemocníc tvorí už desiatky rokov bez akejkoľvek zmeny.