Je vám stále zima a trápi vás trávenie? Ak máte aj ďalšie príznaky, vaša štítna žľaza si nežiada len sledovanie u endokrinológa, ale aj zmeny v strave a hlavne – prestaňte sa stresovať!
V tomto článku sa dočítate:
Ide o žľazu v prednej časti krku, v oblasti hrtanu. Tvarom pripomína motýľa. Jej hlavnou úlohou je produkcia hormónov v jej folikulárnych bunkách. Ide o tyroxín T4 a hormón žľazy trijodtyronín T3. Zastupujú nesmierne dôležitú úlohu v látkovej výmene. Majú vplyv na takmer všetky procesy v ľudskom tele, metabolizmus všetkých živín a štítna žľaza nimi reguluje využitie energie v organizme. Vplýva tak nielen na metabolizmus ale aj na srdcovú činnosť a mozgové funkcie. Stimuluje srdce, ovplyvňuje cholesterol, hladinu cukru, odbúravanie tuku i tep. Vylučovanie hormónov je výrazne znížené pri ochorení s názvom Hashimotova tyreoiditída.
Hashimotovu chorobu spôsobuje dlhodobý zápal štítnej žľazy, chronická lymfocytárna tyreoditída. Ide o chronické autoimunitné ochorenie s prienikom lymfocytov do tkaniva štítnej žľazy. Znamená to, že imunitný systém človeka sa obráti proti vlastným bunkám, ničí vlastné tkanivá. Jednoznačná príčina odborníkom nie je známa. Hashimotova tyreoiditída je autoimunitný zápal štítnej žľazy, no k poruche činnosti štítnej žľazy dôjsť vždy nemusí. Ak sa jej funkcia zníži a produkuje menšie množstvo hormónov, aj váš metabolizmus je spomalený. Ide o takzvanú hypotyreózu.
Uvádza sa, že až polovica ľudí s týmto ochorením sa napriek mnohým príznakom nelieči, a symptómy podstatne zhoršujú kvalitu ich života. Hashimotova tyreoiditída sa u nich môže postupne vyvíjať niekoľko rokov. Ak štítna žľaza nepracuje správne, viditeľne a hmatateľne sa zväčší. Môžete to postrehnúť napríklad pri prehĺtaní, kedy akoby vám v kroku niečo zavadzalo.
,,Autoimunitné ochorenie štítnej žľazy sa prejavuje len pri sprievodnej poruche funkcie. Klinické prejavy závisia od závažnosti hormonálneho deficitu alebo nadprodukcie, od rýchlosti jej vzniku, závisia tiež od veku pacienta. Hyperfunkciu štítnej žľazy často identifikujeme skôr, príznaky sú dramatickejšie. Hypotyreóza ma nešpecifické prejavy a často sa identifikuje až po mesiacoch alebo rokoch,´´ vysvetľuje MUDr. Jana Kollerová, PhD. z endokrinologickej ambulancie v Bratislave.
,,Sú ale i pacienti, kde sa problém zachytí ešte vo včasnom štádiu, napríklad pri preventívnych prehliadkach. Vtedy vieme deficit zasubstituovať tak, aby ku ťažkostiam nedošlo. Sú i pacienti s pozitivitou autoprotilátok, u ktorých reálne ku poruche funkcie nikdy nedôjde. Nie je to ale možné s určitosťou predpovedať, preto si ich voláme na kontrolu raz za 1-2 roky,´´ pokračuje špecialistka.
Ženské dedičstvo: Máte ju v rodine?
Dedičnosť predstavuje podľa lekárky asi 70% etiológie ochorenia. Najčastejšie sa ochorenie prejavuje u žien medzi 30. až 50.rokom života, a to k mužom v pomere až 30:1. Okrem uvedených príznakov a ťažkosti je dôvodom k vyšetreniu už len výskyt ochorení štítnej žľazy v rodine. ,,Genetická predispozícia je podkladom pre autoimunitné ochorenie. V rodine sa zvyčajne ochorenie objavuje u viacerých jej členov. Okrem toho vplyv zohrávajú aj ženské pohlavné hormóny, vírusy, vysoký prísun jódu, ale i faktory prostredia a cudzorodé látky, tzv. endokrinné disruptory,´´ hovorí MUDr. Kollerová.
V rodine sa podľa jej slov môžu súčasne vyskytovať rôzne formy autoimunitnej tyreoiditídy u rôznych členov. Ako príklad lekárka uvádza matku s autoimunitným zápalom spojeným s hypofunkciou štítnej žľazy, pričom dcére je diagnostikovaná hyperfunkčná forma autoimunitnej tyreoiditídy.
Endokrinologička dodáva, že ochorenie sa nemusí objavovať u všetkých členov a v každej generácii. U niektorých príbuzných k poruche funkcie štítnej žľazy dôjsť nemusí. Majú len predispozíciu na ochorenie s prenosom na svojich potomkov.
Diagnóza sa stanovuje na základe krvných testov, z ktorých možno vyčítať hladinu hormónov štítnej žľazy a tyreotropného hormónu hypofýzy (TSH), ktorý je zodpovedný za vylučovanie hormónov štítnej žľazy. ,,Vyšetrenie TSH z krvi je základným a najspoľahlivejším skríningovým markerom poruchy funkcie štítnej žľazy. Dôvodom na ďalšie odoslanie pacienta všeobecným lekárom k endokrinológovi je jeho patologická hodnota,´´ odpovedá doktorka Kollerová.
V endokrinologickej ambulancii vás čaká klinické zhodnotenie, odber krvi, a ultrasonografické vyšetrenie, ktoré lekárovi odhalí veľkosť a štruktúru orgánu. ,,Vyšetrenie autoprotilátok sa realizuje zvyčajne až endokrinológom pri ďalšej diagnostike. Samotná pozitivita autoprotilátok bez poruchy funkcie nespôsobuje pacientovi žiadne ťažkosti. Nepovažuje sa za vyšetrenie, ktoré sa robí v prvom slede. Výnimkou sú pacienti s ochorením štítnej žľazy v rodine a ženy, ktoré plánujú tehotenstvo alebo sú už gravidné,´´ hovorí lekárka.
U pacientov s Hashimotovou chorobou sú často zisťované aj iné poruchy endokrinného systému (takzvaný Schmidtov syndróm), ochorenia postihujúce žľazy s vnútorným vylučovaním hormónov alebo tiež iné autoimunitné ochorenia. Autoimunitné ochorenie ako také zatiaľ medicína vyliečiť nedokáže. Riešia sa následky a komplikácie choroby. Avšak doktorka Jana Kollerová pripomína, že sú aj vážnejšie typy autoimunitných ochorení než postihnutie štítnej žľazy. Je ním napríklad reumatoidná artritída, diabetes mellitus 1.typu, systémový lupus a iné, je ich vyše 80.
,,Pri Hashimotovej tyreoiditíde nahrádzame deficit hormónu podávaním syntetického levotyroxínu. Je to látka štrukturálne veľmi podobná prirodzenému hormónu tyroxínu. Pokiaľ sa tkanivo štítnej žľazy autoimunitným zápalom poškodí natoľko, že dôjde k poklesu funkcie a k potrebe liečby, časom sa pokles funkcie len prehĺbi, a dávka levotyroxínu sa musí zvýšiť. Liečba je trvalá a doživotná. Avšak rýchlosť poklesu funkcie je veľmi individuálna. Pravidelné kontroly sú preto u pacientov veľmi dôležité. Adekvátnou substitučnou liečbou doplníme hladinu hormónu, a pacient by mal byť bez potiaží, ako človek so zdravou štítnou žľazou,´´ vysvetľuje endokrinologička.
Dlhodobo neliečená tyreoiditída vás môže ohroziť. Riskujete následky v podobe ďalších vážnych ochorení ako predčasná ateroskleróza či rednutie kostí – osteoporóza. Komplikáciou môže byť aj infarkt alebo cievna mozgová príhoda. V gravidite hrozí narušenie vývoja plodu. Skúsená odborníčka tieto riziká potvrdzuje aj z vlastnej praxe: ,,Ak hovoríme o hypotyreóze, má negatívny vplyv na metabolizmus a výkonnosť pacienta, pri jej dlhodobom priebehu dochádza k progresii aterosklerózy, horšej kontrole krvného tlaku, hladiny cukru v krvi a hladiny lipidov. Môže dôjsť k zníženiu funkcie srdcového svalu a k spomaleniu srdcovej frekvencie. Najmä ťažký deficit môže mať veľmi vážne následky, u tehotných žien, u staršieho pacienta. Ako endokrinológ pracujúci v nemocnici som sa s ním stretla pri neliečenej zanedbanej ťažkej hypotyreóze, ale najmä pri vysadení liekov už pri vysokom deficite hormónu a vysokej dávke levotyroxínu. Na internete propagované možnosti náhrady hormonálnej liečby levotyroxínom inými prípravkami a napríklad i jódom, môžu byť pre pacienta veľmi škodlivé. Pokiaľ je v dôsledku poškodenia autoimunitným zápalom funkčného tkaniva málo, nevie štítna žľaza jód na vytvorenie hormónu využiť.´´
Odborníčka upozorňuje, že neliečený významný deficit môže u mladej ženy spôsobiť problém s menštruáciou, počatím i donosením zdravého dieťaťa. Pre otehotnenie a plodnosť je totiž dôležitá správna hladina hormónov štítnej žľazy. A v rovnováhe by mali byť jej hormóny i počas tehotenstva, inak riskujú budúce mamičky komplikácie.
,,Hlavne treba zabezpečiť primerané hladiny hormónov štítnej žľazy matky v prvom trimestri. Sú dôležité pre správny vývoj centrálnej nervovej sústavy plodu. Plod si vlastné hormóny štítnej žľazy vie vytvoriť až od 18.týždňa, dovtedy je závislý od prísunu hormónov placentou od matky. Spolupráca gynekológa a endokrinológa je dôležitá. Pri zistení hypotyreózy u tehotnej pacientky je namieste vyšetrenie a ďalšie riešenie problému endokrinológom, zvyčajne s dobrým výsledkom,´´ zdôrazňuje doktorka Kollerová a dodáva, že niekedy možno po pôrode lieky vysadiť, často sa však rokmi deficit objaví už i mimo gravidity, a liečba sa stane trvalou.
Pacientom s diagnostikovanou Hashimotovou chorobou spôsobuje podľa niektorých zdrojov problém nadmerná konzumácia lepku. Obmedzovať má vstrebávanie hormónov štítnej žľazy. Tie sú pri jej nedostatočnej funkcii nevyhnutné. Bez potvrdenej diagnózy sa však vopred netrápte. Pred tým, ako zo stravy čokoľvek vylúčite, si dajte vyšetriť možné potravinové intolerancie a alergie na gastroenterológii.
Na to, ako toto ochorenie súvisí so stravou a či môže byť glutén problematický, sme sa opýtali aj endokrinologičky Jany Kollerovej:
,,Pacienti s autoimunitným ochorením štítnej žľazy majú o niečo vyšší výskyt iných autoimunitných diagnóz medzi ktoré patrí okrem iného i celiakia. Preto pri ťažkostiach, ktoré môžu poukazovať na problém so vstrebávaním živín, poruchy trávenia, je vhodné navštíviť gastroenterológa a vylúčiť celiakiu. Autoimunitné ochorenie štítnej žľazy však nevplýva priamo na celiakiu, a naopak, celiakia neovplyvňuje priebeh autoimunitného ochorenia štítnej žľazy, takisto to platí o bezlepkovej diéte. Internet pacientom poskytuje veľké množstvo informácií, z ktorých ale mnohé nie sú založené na vedeckých poznatkoch z odborných zdrojov. Priaznivý vplyv bezlepkovej diéty sa nenachádza v odporúčaniach svetových odborných endokrinologických a najmä tyreologických spoločností. V odbornej endokrinologickej literatúre sa na základe skúmaní priaznivý vplyv bezlepkovej diéty na funkciu štítnej žľazy ani priebeh autoimunitného ochorenia nepotvrdil.
Pacientom odporúčame dodržiavať racionálnu životosprávu a zdravý životný štýl. V rámci racionálneho stravovania sa pri autoimunitnom ochorení pacient nemusí obmedzovať. Našou snahou je sledovaním a prípadne adekvátnou liečbou ustrážiť a zabezpečiť pacientovi primeranú hladinu hormónov štítnej žľazy a normálnu kvalitu života z endokrinologického hľadiska, i keď sa jedná o doživotný problém.´´
Nakoľko sa jedná o dedične podmienené ochorenie, nemožno sa spoliehať na zásadnú prevenciu, no pre úspešné krotenie štítnej žľazy je dôležitý príjem živín a antioxidantov z kvalitnej, ako sme už uviedli, pestrej stravy. Zamerajte sa najmä na potraviny s obsahom selénu, síry, ale aj aminokyselín. Ako akúkoľvek inú chorobu, aj Hashimotovu pomôžu držať na uzde protizápalové potraviny – dbajte sa na jedálny lístok s nízkym glykemickým indexom, vyhýbajte sa polotovarom, tučným potravinám a sladkostiam.
Do náruče akejkoľvek choroby, aj autoimunitného zápalu štítnej žľazy vás rýchlejšie poženie dlhotrvajúci stres, ktorý nedokážete filtrovať. Výskumy potvrdili, že nadprodukcia kortizolu ruinuje črevnú mikroflóru a podporuje tvorbu prozápalového cytokínu, ktorý je produkovaný T-bunkami. Dokázaný bol jeho negatívny vplyv pri autoimunitných ochoreniach.
Myslite na svoje zdravie skôr, ako sa ním necháte nabudúce prevalcovať. Existuje mnoho antistresových aktivít, ktoré je dôležité zaviesť či už hneď, ako vás popadne – napríklad dýchacie techniky alebo po príchode z práce domov. Každý človek si iba musí nájsť spôsob ventilácie, ktorý naňho funguje. V neposlednom rade je podstatný kvalitný, sede až osemhodinový spánok.
,,Prevencia autoimunitného ochorenia de facto neexistuje a nie je veľmi v rukách samotných ľudí ovplyvniť, či sa u nich ochorenie objaví alebo nie. Je ale správne obrátiť sa na svojho lekára pri podozrení na ochorenie pri ťažkostiach, pri pozitívnej rodinnej anamnéze,´´ uzatvára endokrinologička MUDr. Jana Kollerová, PhD..