To, že slovenské zdravotníctvo nie je v najlepšom stave, bolo zrejmé aj pred vypuknutím pandémie Covid-19. Nedostatok lekárov a sestier, zanedbané nemocnice a dlhé čakacie doby sa už stali takmer folklórom. Žiaľ, šírenie nebezpečného vírusu túto situáciu ešte zhoršilo a celý sektor čelí najväčšej výzve za niekoľko desiatok rokov.
Že na túto výzvu nie je zdravotníctvo pripravené, poukázala iniciatíva „Stop hazardu so zdravím“, ktorá spojila organizácie zastupujúce lekárov, nemocnice, zdravotné poisťovne a pacientov. Tá priamo upozornila, že zdravotníctvu na Slovensku hrozí kolaps, ktorý by sme pocítili úplne všetci.
Dôvodom je dlhodobé podfinancovanie zdravotníctva na Slovensku, spôsobené neustále sa znižujúcimi platbami štátu za svojich poistencov. Štát totiž už roky šetrí na zdravotných odvodoch, ktoré platí za deti, študentov, dôchodcov, nezamestnaných či rodičov na materskej. Priemerné poistné, ktoré za nich platí je necelých 32 eur mesačne, skutočné náklady na ich zdravotnú starostlivosť sú však každý mesiac až 85 eur.
Zástupcovia iniciatívy upozorňujú, že ak neprídu od štátu dostatočné prostriedky, pacientom hrozí dlhšie čakanie na pomoc zdravotníkova niektoré z nemocníc by nemuseli prežiť. Navyše, chýbajúce peniaze budú musieť pacienti pravdepodobne zaplatiť z vlastného vrecka.
„Dnes síce akútne riešime pandémiu, ale v pozadí sú utlačené iné mimoriadne závažné vlečúce sa problémy zdravotníctva. Tým najväčším je nedostatok peňazí na liečbu pacientov. Najväčší rest nemajú ľudia, ktorí chodia do práce a odvádzajú dane, ale štát, ktorý nedáva dosť peňazí na liečbu tých, ktorí do práce nemôžu chodiť alebo nechodia,” konštatoval viceprezident Slovenskej spoločnosti urgentnej medicíny a medicíny katastrof a ambasádor iniciatívy Stop hazardu so zdravím, MUDr. Viliam Dobiáš.
Iniciatívu môžete podporiť aj vy. Stačí, ak na stránke www.stophazardusozdravim.sk vyjadríte svoj názor na súčasnú situáciu.
To, že súčasná situácia v zdravotníctve nie je dobrá, ukazujú aj dostupné dáta a rebríčky jeho kvality. Index nazvaný Zdravie za peniaze vytvoril inštitút INESS a porovnáva kvalitu liečby s prostriedkami do nej investovanými. Slovensko sa v hodnotení 25 štátov ocitlo až na 21. priečke.
Veľmi zle s ostatnými štátmi Európskej únie sme na tom najmä v porovnaní odvrátiteľných úmrtí, teda počtu životov, ktoré mohlo zdravotníctvo zachrániť, ak by fungovalo lepšie. Ako konštatuje kardiológ MUDr. Martin Studenčan, podľa analýz až trom úmrtiam zo štyroch teoreticky bolo možné na Slovensku predísť.
„Na svete neexistuje krajina, kde by takéto úmrtia neexistovali, náš problém je ale v tom pomere. Podľa štatistiky Eurostat v roku 2016 podiel odvrátiteľných úmrtí na Slovensku dosahoval až 78% a v jednotlivých európskych krajinách sa pohyboval medzi 60 až 81%,“ hovorí MUDr. Studenčan.
Vzťah medzi kvalitou zdravotníctva a finančnými prostriedkami, ktoré dostáva, je zrejmý aj každému laikovi. Je jasné, že lekári a sestry potrebujú moderné medicínske prístroje a adekvátne podmienky, aby mohli poskytovať najlepšiu možnú zdravotnú starostlivosť. Tento predpoklad však podporujú aj viaceré štúdie.
Potvrdzuje to aj zdravotnícky analytik Michal Kaszas, podľa ktorého sú zlé výsledky slovenského zdravotníctva adekvátnym výsledok vzhľadom na to, koľko má naše zdravotníctvo „vstupov“ a „zdrojov“ a v akej sú štruktúre. Ak totiž chceme lepšie zdravotníctvo a menej odvrátiteľných úmrtí, potrebujeme do neho dostať viac peňazí.
„Ak chceme západný štandard, potrebujeme hlavne zväčšiť objem financií v systéme,“ prichádza k záveru analýza panelových dát o zdravotníctve v krajinách EÚ, ktorej autorom je práve Michal Kaszas. Na zlepšenie zdravotníctva však nestačí len zvýšiť dostupné finančné zdroje.
Dôležité je ako a na čo budú vynaložené. Podľa Martina Vlachynského z INESS, „je pre efektívny systém dôležité, aby zdravotnícke výdavky smerovali k jasnému cieľu – lepšiemu zdraviu obyvateľov. V Slovenskej realite to znamená zlepšenie starostlivosti o chronických pacientov, zlepšenie prístupu marginalizovaných komunít k zdravotníckym službám, či zvýšenie kvality zdravotníckych fakúlt.“
V každom prípade, slovenské zdravotníctvo sa bez výraznejších zmien určite nezlepší. Uvedomujú si to nielen pacienti, ale aj zdravotnícki analytici a každý, kto v sektore reálne pôsobí. Zostáva už len veriť, aby si to uvedomili aj tí, ktorí o jeho osude rozhodujú.