09.02.2024 • 7 minút na prečítanie

Modriny – prečo vznikajú a ako ich liečiť?

Ochorenia

V tomto článku sa dozviete

Modrina alebo krvná podliatina či krvný výron sa odborne nazýva hematóm. Najčastejšie vzniká po úraze a hrá všetkými farbami. Pri zhoršenej kvalite ciev, hormonálnej nerovnováhe alebo následkom niektorých ochorení sa modriny vytvárajú aj samovoľne. Prečo je to tak a dá sa ich tvorba zmierniť?

Ako vie telo zastaviť krvácanie?

Zrážanie krvi – hemokoagulácia – je zložitý proces, ktorým sa krv premieňa na tuhú zrazeninu. Je dôležitou súčasťou hemostázy (zabránenie stratám krvi z poškodených ciev).

Pri poranení sa poškodená cievna stena pokryje krvnou zrazeninou, ktorá je tvorená krvnými doštičkami a fibrínom, čím sa zastaví krvácanie a následne začne jej oprava.

Základnými zložkami hemostázy sú:

  • cievna stena,
  • krvné doštičky,
  • systém plazmatických bielkovín. 

Všetky tieto zložky sú za normálnych okolností v dokonalej rovnováhe a v organizme nedochádza k nadmernému krvácaniu ani k tvorbe krvných zrazenín.

Kedy vznikajú modriny?

Modrina vzniká v prípade úniku krvi z cievneho riečiska do tkaniva alebo podkožia. Je to najčastejšie po úraze, údere či pod silným tlakom. Takisto má svoje charakteristické vlastnosti.

Povrchové modriny sú voľne viditeľné a väčšinou sa vstrebú samy. 

V čase vzniku je modrina červenej až modrastej farby, ktorá je podmienená prítomnosťou krvného farbiva hemoglobínu z červených krviniek. Postupným odbúravaním hemoglobínu vznikajú farbivá biliverdín a bilirubín – dochádza tak k zmene zafarbenia modriny do zelenej až žltohnedej farby.

Veľkosť modrín je rôzna. Drobné bodkovité krvácania do podkožia sa nazývajú petéchie. Ich mnohopočetný výskyt sa označuje ako purpura. Ak má modrina viac ako 3 cm, nazýva sa ekchymóza. Modriny však môžu dosahovať aj veľkosť obrovských plošných útvarov.

Prečo vznikajú modriny spontánne?

Príčiny spontánnej tvorby modrín sú rozličné. Podstatný je fakt, že sa tvoria bez traumatického podnetu. Môže ísť o závažnú poruchu až život ohrozujúci stav.

Niekedy vznikajú aj nedopatrením pri hre s deťmi, pri cvičení, po masáži, fyzickej záťaži, v prípade prechodnej hormonálnej nerovnováhy, pri nedostatku vitamínov, prechodne zvýšenej cievnej nedostatočnosti či pri užívaní niektorých liekov.

Náhly a dočasný výsev modrín, najčastejšie petéchií, môže sprevádzať aj niektoré vírusové alebo bakteriálne infekcie spojené s horúčkou.

Ženy sú k tvorbe modrín náchylnejšie ako muži. Je to hlavne kvôli hormonálnym zmenám a poklesom estrogénov v menopauze, ktoré chránia cievnu stenu. V prípade ich poklesu sú cievy krehkejšie.

Petechie
onstockphoto/Shutterstock.com

Je modrina len estetická záležitosť?

V prvom rade je nevyhnutné určiť, či ide len o estetický problém, alebo prejav krvácavej poruchy ohrozujúcej zdravie či život. Samotná otázka poukazuje na zložitosť problematiky a potrebu v niektorých prípadoch konzultovať stav s lekárom. 

Pri úvodnom vyšetrení u lekára je veľmi dôležité prebrať rodinnú anamnézu. Je kľúčové pátrať najmä po dedičných poruchách krvácania.

V rámci osobnej anamnézy sa zisťujú údaje o:

  • ochoreniach pečene, obličiek a štítnej žľazy,
  • systémových ochoreniach,
  • liekoch, ktoré môžu mať vplyv na zrážanlivosť krvi – napríklad bežné analgetiká a antipyretiká (lieky proti bolesti a horúčke), ktoré ovplyvňujú funkciu krvných doštičiek – trombocytov,
  • u žien je dôležitý aj údaj o menštruácii.

Pri fyzikálnom vyšetrení je nutné nielen posúdiť charakter a veľkosť modrín, ale pátrať aj po symptómoch ochorení iných orgánových systémov, napríklad pečene a obličiek.

Je nutné myslieť aj na malabsorbciu – zlé trávanie a vstrebávanie. Vyšetriť treba aj elasticitu kože a hypremobilitu kĺbov.

Odhalenie príčiny a určenie prípadnej poruchy, ktorá vedie ku krvácaniu, si vyžaduje komplexnú diagnostiku. Tá musí byť založená nielen na fyzikálnom vyšetrení, ale aj laboratórnych testoch.

Laboratórne vyšetrenia

Sú neoddeliteľnou a významnou súčasťou vyšetrenia. Medzi základné laboratórne parametre, ktoré sa pri diagnostike krvácavých chorôb vyšetrujú, patrí:

  • vyšetrenie kompletného krvného obrazu vrátane počtu krvných doštičiek a diferenciálneho rozpočtu bielych krviniek,
  • kompletný biochemický rozbor krvi: pečeňové testy, glykémia, funkcia obličiek, analýza sérových proteínov, zápalové markery, sérologické vyšetrenia, endokrinologická diagnostika,
  • základné hemokoagulačné parametre: protrombínový čas (Quickov test), APTT – aktivovaný parciálny tromboplastínový čas, hladina fibrinogénu, TT – trombínový čas, D – diméry, AT – antitrombín, doba krvácania (menej presná), málo využívaný Rumpel-Leedeho test.

Ako prebieha liečba modrín

Ak sa potvrdí závažné ochorenie, je potrebná náročná liečba na špecializovaných pracoviskách. Väčšinou je ale príčina samovoľnej tvorby modrín menej závažná a v niektorých prípadoch sa jednoznačne ani nepreukáže.

Vtedy sa využíva lokálna liečba krémami a gélmi na modriny, ako sú deriváty heparínov, ktoré napomáhajú ich vstrebávaniu. Odporúčajú sa lieky stabilizujúce krvné vlásočnice (napr. askorutín, flavonoidy).

Keďže sú tieto látky obsiahnuté aj v prirodzených potravinách, stačí prijímať v zvýšenej miere potraviny bohaté na vitamín C, rutín (nachádza sa v pohánke), v tukoch rozpustné vitamíny A a D, ktoré podporujú kvalitu ciev. Prevenciou je, samozrejme, eliminácia mechanických vplyvov, ktoré by mohli k vzniku modrín prispievať.

Spektrum príčin tvorby modrín je veľmi široké, preto sa aj liečba značne líši. V prvom rade musí byť liečená vyvolávajúca príčina, takže v prípade užívania liekov na riedenie krvi sa upraví ich dávkovanie, v prípade nedostatku vitamínu K sa suplementuje tento vitamín.

Dostatok vitamínov

Redakcia portálu Lekár.sk
Ochorenia