Herpes je vírusová infekcia, ktorá vás môže sprevádzať celý život. Po tom, čo sa vírus dostane do tela, zostáva v ňom aj vtedy, keď sa navonok nijako neprejavuje.
Dlhé mesiace či roky nemusíte mať žiadne príznaky. Stačí, aby sa oslabila imunita, a vírus sa môže znova prebudiť.
Najčastejšie sa spája s výsevom na perách, no objaviť sa môže aj na koži, v oku, v oblasti genitálií či na iných miestach. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie má vírus herpes simplex typu 1 približne 67 % ľudí do 50 rokov na celom svete.
Medzi typické príznaky aktívneho herpesu patria:
Tip: Ak máte podozrenie na začínajúci herpes, ihneď vyčleňte svoj osobný uterák a pohár, ktoré nesmie použiť nikto iný v domácnosti. Vírus sa na vlhkom uteráku dokáže udržať pri živote aj niekoľko hodín.
Tip: Hneď pri prvom brnení priložte na miesto na 5 minút kocku ľadu zabalenú v čistej vreckovke. Chlad stiahne cievy, spomalí zápalový proces a zmierni následný opuch.
| Fáza priebehu | Časové rozmedzie | Typické symptómy | Úroveň infekčnosti |
| 1. Mravčenie (Prodrom) | 1. – 2. deň | Pod kožou cítite brnenie, svrbenie, pálenie alebo napätie. Pľuzgier ešte nie je viditeľný. | Nízka (vírus sa však už množí) |
| 2. Výsev (Pľuzgiere) | 2. – 4. deň | Tvoria sa drobné, bolestivé pľuzgieriky naplnené čírou tekutinou (často v zhlukoch). | Vysoká |
| 3. Prasknutie (Mokvanie) | 4. – 5. deň | Pľuzgieriky praskajú a menia sa na plytké otvorené rany. Miesto je najviac bolestivé. | Najvyššie riziko prenosu |
| 4. Tvorba chrást | 5. – 8. deň | Ranky zasychajú a vytvára sa hnedastá alebo žltkastá chrasta. Môže svrbieť a praskať. | Stredná |
| 5. Uzdravenie | 9. – 12. deň | Chrasta odpadne, pokožka pod ňou je jemne začervenaná, ale regeneruje sa bez jazvy. | Minimálna |
Vírus herpesu má zaujímavú, no nepríjemnú vlastnosť, po prvej infekcii v tele nezmizne, ale zostáva ukrytý v nervových bunkách. Keď sa organizmus oslabí, môže sa znovu aktivovať a pozdĺž nervu sa presunie späť na povrch kože, kde spôsobí vznik oparu.
Medzi najčastejšie spúšťače patria:
Málokto vie, že to, čo máte na tanieri, dokáže priamo ovplyvniť, ako často sa vám herpes vracia a ako rýchlo sa ho zbavíte. Kľúč k nutričnej kontrole herpesu spočíva v dvoch esenciálnych aminokyselinách: arginíne a lyzíne.
Herpes potrebuje na svoju replikáciu a množenie v bunkách aminokyselinu L-arginín. Arginín slúži ako akékoľvek palivo, ktoré vírusu umožňuje stavebne rásť a šíriť sa do okolitých tkanív.
Na druhej strane L-lyzín využíva v tele rovnaké transportné cesty a enzymatické receptory ako arginín. Ak má telo dostatok lyzínu, táto aminokyselina súťaží s arginínom o vstupné miesta v bunkách a účinne ho zablokuje. Vírus tak zostane bez potrebnej výživy, čo spomalí jeho rozmnožovanie a skráti trvanie oparu.
Ak cítite, že sa vám začína tvoriť opar, upravte svoju stravu tak, aby ste naklonili misky váh v prospech lyzínu:
Herpes môže mať rôzne formy, ktoré sa líšia podľa miesta na tele, kde sa vírus prejaví, a podľa typu HSV (1 alebo 2).
To, kde sa herpes objaví, závisí od miesta vstupu vírusu, typu vírusu a individuálnej imunity. Najčastejšie sa rozlišujú podľa lokalizácie, napríklad opar na perách, genitálny herpes, herpes na očiach a prste.
Opar na perách (herpes labialis) je najznámejšia forma herpesovej infekcie spôsobená herpes simplex vírusom typu 1 (HSV‑1).
Genitálny herpes spôsobuje väčšinou HSV‑2 a prejavuje sa ako bolestivé pľuzgiere v oblasti genitálií.
Pásový opar, známy aj ako herpes zoster, spôsobuje vírus varicella zoster – ten istý, ktorý stojí aj za ovčími kiahňami. Po prekonaní kiahní vírus v tele nezmizne. Ostáva skrytý v nervových uzlinách a môže sa kedykoľvek neskôr reaktivovať, práve vo forme pásového oparu.
Epstein-Barrov vírus (EBV) spôsobuje mononukleózu a môže pretrvávať skryto v tele po celý život.
Cytomegalovírus (CMV) patrí do skupiny herpetických vírusov. Keď sa raz dostane do tela, tiež v ňom môže ticho pretrvávať celé roky, bez akýchkoľvek príznakov.
Opar a herpes nie sú úplne to isté. Opar je konkrétna forma herpesovej infekcie, najčastejšie opar na perách. Naopak, herpes zahŕňa všetky infekcie spôsobené rôznymi herpetickými vírusmi.
| Vlastnosť | Herpes | Opar |
| Definícia | Názov vírusu a celého infekčného ochorenia. | Konkrétny vonkajší prejav infekcie (pľuzgier). |
| Rozsah | Zahŕňa všetky typy (na perách, genitáliách, pásový opar, v oku). | Najčastejšie sa používa len pre postihnutie pier a okolia úst. |
| Pôvodca | Vírusy z čeľade Herpesviridae (HSV-1, HSV-2, VZV). | Najčastejšie vírus Herpes simplex typu 1 (HSV-1). |
Trvanie | Doživotné. Vírus zostáva v nervových bunkách navždy. | Dočasné. Trvá zvyčajne 7 až 12 dní, kým sa rana zahojí. |
Stav vírusu | Môže byť skrytý alebo aktívny. | Predstavuje výhradne aktívnu fázu infekcie. |
Herpes je vysoko infekčné ochorenie, ktoré sa prenáša od jednej osoby na druhú prostredníctvom priameho kontaktu s vírusom.
Vedeli ste, že väčšina ľudí na svete nesie v sebe vírus herpesu už od detstva? Herpes je jednou z najbežnejších vírusových infekcií na svete. Dva hlavné typy – HSV‑1 a HSV‑2 – sa líšia v spôsobe prenosu a typických prejavoch, no oba zostávajú v tele doživotne po prvej infekcii a môžu sa opakovane reaktivovať.
Počas zväčšenia pier dochádza k opakovaným vpichom ihlou a tlaku výplne na okolité tkanivá. Tento fyzický stres spolu s dočasným oslabením lokálnej imunity počas hojenia môže aktivovať vírus herpesu, ktorý je u mnohých ľudí v tele prítomný v neaktívnom stave.
Ak sa objaví na čerstvo ošetrených perách, môže byť bolestivý, spomaliť hojenie, narušiť rovnomerné rozloženie kyseliny hyalurónovej a vo výnimočných prípadoch zvýšiť riziko infekcie alebo drobných jazvičiek.
Preto ak máte sklon k herpesom, informujte o tom kliniku ešte pred objednaním zákroku. Lekár vám môže preventívne predpísať antivirotiká (napríklad aciklovir alebo valaciklovir), ktoré sa zvyčajne začínajú užívať 1 až 3 dni pred zväčšením pier a pokračuje sa v nich ešte niekoľko dní po zákroku.
Voľnopredajné krémy v tomto prípade nestačia, pretože nedokážu zabrániť reaktivácii vírusu v hlbších nervových zakončeniach.
Tip: Ak sa herpes objaví po zákroku, čo najskôr kontaktujte ošetrujúceho lekára, ktorý nasadí terapeutickú dávku antivirotík. Pľuzgieriky neprepichujte, neškrabte ani pery nemasírujte a používajte len sterilné alebo lekárom odporučené hydratačné prípravky bez parfumácie.
Herpes sa dá diagnostikovať pomocou klinického vyšetrenia a v niektorých prípadoch aj laboratórnych testov, napríklad detekciou herpes vírusu v krvi.
Ak máte herpes viackrát ako 6-krát do roka, požiadajte svojho všeobecného lekára o odber krvi na imunoglobulíny.
Pri nezvyčajne silných alebo bolestivých príznakoch, ktoré sa nelíšia od bežného oparu. Ak sa vírus podozrivo šíri alebo sa objavia komplikácie, napríklad pri oslabenom imunitnom systéme.
Rovnako by ste mali vyhľadať lekára pri príznakoch očného herpesu alebo ušného herpesu, pri pľuzgierikoch v oblasti genitálií u tehotných žien. Tiež ak sa objavia horúčky, zväčšené lymfatické uzliny alebo pozitívny test na herpes vírus v krvi.
Lekára vyhľadajte pri prvom výskyte herpetických prejavov, ak sú príznaky silné alebo sa rýchlo šíria na miesta, kde môžu spôsobiť komplikácie.
Pre minimalizáciu reaktivácie je vhodné udržiavať silnú imunitu, vyhýbať sa nadmernému stresu, dostatočne odpočívať a chrániť pokožku pred nadmerným slnečným žiarením.
Prenosu herpesu môžete do určitej miery predísť. Základom jeminimalizovať kontakt s vírusom a posilniť obranyschopnosť organizmu.
Odporúčané kroky k prevencii:
Herpes vás môže potrápiť nielen fyzicky, ale aj psychicky. Pľuzgiere, bolesť či pálenie sú nepríjemné samy o sebe, no časté návraty infekcie dokážu ovplyvniť aj vaše sebavedomie a celkový pocit komfortu. Mnohí sa obávajú, že vírus môžu nechtiac preniesť na iných, čo zvyšuje stres a napätie v bežnom živote.
Ak pociťujete hanbu, úzkosť alebo vás herpes psychicky vyčerpáva, obráťte sa na odbornú pomoc. Program Dôvery – Preventívka pre dušu ponúka poradenstvo a podporu aj pri zvládaní psychických dôsledkov chronických infekcií.
Herpes v tehotenstve môže byť rizikový najmä pre nenarodené dieťa. Infekcia počas tehotenstva môže viesť k:
Rodičky s aktívnym herpesom by mali spolupracovať s lekárom, aby sa minimalizovalo riziko prenosu na dieťa.
Aktívny herpes pred plánovanou operáciou predstavuje reálne riziko, preto sa vo väčšine prípadov odporúča zákrok odložiť až do úplného zahojenia rany.
Ak spozorujete prvé príznaky, mali by ste okamžite kontaktovať svojho lekára, ktorí na základe typu zákroku rozhodne, či je bezpečné v operácii pokračovať, alebo je nevyhnutné termín posunúť.
