Herpes je vírusová infekcia, ktorá vás môže sprevádzať celý život. Po tom, čo sa vírus dostane do tela, zostáva v ňom aj vtedy, keď sa navonok nijako neprejavuje. Dlhé mesiace či roky nemusíte mať žiadne príznaky. Stačí, aby sa oslabila imunita, a vírus sa môže znova prebudiť.
Najčastejšie sa spája s výsevom na perách, no objaviť sa môže aj na koži, v oku, v oblasti genitálií či na iných miestach. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie má vírus herpes simplex typu 1 približne 67 % ľudí do 50 rokov na celom svete.
Herpes môže mať rôzne formy, ktoré sa líšia podľa miesta na tele, kde sa vírus prejaví, a podľa typu HSV (1 alebo 2). To, kde sa herpes objaví, závisí od miesta vstupu vírusu, typu vírusu a individuálnej imunity. Najčastejšie sa rozlišujú podľa lokalizácie, napríklad opar na perách, genitálny herpes, herpes na očiach a prste.
Opar na perách (herpes labialis) je najznámejšia forma herpesovej infekcie spôsobená herpes simplex vírusom typu 1 (HSV‑1).
Genitálny herpes spôsobuje väčšinou HSV‑2 a prejavuje sa ako bolestivé pľuzgiere v oblasti genitálií.
Pásový opar, známy aj ako herpes zoster, spôsobuje vírus varicella zoster – ten istý, ktorý stojí aj za ovčími kiahňami. Po prekonaní kiahní vírus v tele nezmizne. Ostáva skrytý v nervových uzlinách a môže sa kedykoľvek neskôr reaktivovať, práve vo forme pásového oparu.
Epstein-Barrov vírus (EBV) je člen herpesvírusovej rodiny (HSV‑4), ktorý spôsobuje mononukleózu a môže pretrvávať latentne (skryto) v tele po celý život.
Prenos – najčastejšie slinami, často bozkom alebo spoločným používaním pohárov a príborov.
Postihnuté oblasti – lymfatické uzliny, sliznice ústnej dutiny a hrdla
Príznaky – horúčka, únava, bolesť hrdla, zväčšené lymfatické uzliny, zväčšená pečeň a slezina.
Cytomegalovírus (CMV) patrí do skupiny herpetických vírusov. Keď sa raz dostane do tela, tiež v ňom môže ticho pretrvávať celé roky – bez akýchkoľvek príznakov.
Opar a herpes nie sú úplne to isté. Opar je konkrétna forma herpesovej infekcie, najčastejšie opar na perách. Naopak, herpes zahŕňa všetky infekcie spôsobené rôznymi herpetickými vírusmi.
Hlavné rozdiely:
Herpetické afty – ide o bolestivé vredy v ústnej dutine, často nesprávne spájané s herpesom alebo oparom. V skutočnosti nemajú priamy súvis s HSV vírusom, pojem je nepresný.
Herpes je vysoko infekčné ochorenie, ktoré sa prenáša od jednej osoby na druhú prostredníctvom priameho kontaktu s vírusom. Po prvotnej infekcii vírus zostáva v tele v nečinnom stave a môže sa kedykoľvek reaktivovať.
Po nepozorovanej infekcii (nakazíte sa bez prejavu – neurobia sa vám pluzgieriky) môže vírus opakovane spôsobovať prejavy herpetickej infekcie.
Medzi spúšťače reaktivácie patrí:
Vďaka týmto mechanizmom sa môže herpes objaviť opakovane aj po rokoch od prvej infekcie, pričom u niektorých ľudí sú prejavy častejšie, u iných sa vírus prejaví len zriedka.
Aktívny herpes sa prejavuje typickými pľuzgierikmi, pocitom pálenia a svrbenia v mieste infekcie.
Medzi najčastejšie príznaky patrí:
Menej časté príznaky:
Vedeli ste, že väčšina ľudí na svete nesie v sebe vírus herpesu už od detstva? Herpes je jednou z najbežnejších vírusových infekcií na svete. Dva hlavné typy – HSV‑1 a HSV‑2 – sa líšia v spôsobe prenosu a typických prejavoch, no oba zostávajú v tele doživotne po prvej infekcii a môžu sa opakovane reaktivovať.
Herpes sa dá diagnostikovať pomocou klinického vyšetrenia a v niektorých prípadoch aj laboratórnych testov, napríklad detekciou herpes vírusu v krvi.
Pri opakovane sa objavujúcich pľuzgierikoch alebo vredoch na perách, genitáliách, oku a na koži. Pri nezvyčajne silných alebo bolestivých príznakoch, ktoré sa nelíšia od bežného oparu. Ak sa vírus podozrivo šíri alebo sa objavia komplikácie, napríklad pri oslabenom imunitnom systéme.
Rovnako by ste mali vyhľadať lekára pri príznakoch očného herpesu (herpes v oku) alebo ušného herpesu (herpes v uchu), pri pľuzgierikoch v oblasti genitálií u tehotných žien. Tiež ak sa objavia horúčky, zväčšené lymfatické uzliny alebo pozitívny test na herpes vírus v krvi.
Diagnostika zvyčajne zahŕňa klinické posúdenie a odber vzorky na potvrdenie typu HSV alebo detekciu vírusu v krvi, čo pomáha určiť vhodnú liečbu a predchádzať komplikáciám.
ekára vyhľadajte pri prvom výskyte herpetických prejavov, ak sú príznaky silné alebo sa rýchlo šíria na miesta, kde môžu spôsobiť komplikácie.
Herpes je vírus, ktorý zostáva v tele na celý život, no jeho príznaky sa dajú účinne potláčať a zmierniť. Liečba herpesu sa zameriava na zníženie bolesti, urýchlenie hojenia pľuzgierov a predchádzanie komplikáciám.
Pre minimalizáciu reaktivácie je vhodné udržiavať silnú imunitu, vyhýbať sa nadmernému stresu, dostatočne odpočívať a chrániť pokožku pred nadmerným slnečným žiarením.
Prenosu herpesu môžete do určitej miery predísť. Základom jeminimalizovať kontakt s vírusom a posilniť obranyschopnosť organizmu.
Odporúčané kroky k prevencii:
Herpes vás môže potrápiť nielen fyzicky, ale aj psychicky. Pľuzgiere, bolesť či pálenie sú nepríjemné samy o sebe, no časté návraty infekcie dokážu ovplyvniť aj vaše sebavedomie a celkový pocit komfortu. Mnohí sa obávajú, že vírus môžu nechtiac preniesť na iných, čo zvyšuje stres a napätie v bežnom živote.
Ak pociťujete hanbu, úzkosť alebo vás herpes psychicky vyčerpáva, obráťte sa na odbornú pomoc. Program Dôvery – Preventívka pre dušu ponúka poradenstvo a podporu aj pri zvládaní psychických dôsledkov chronických infekcií.
Herpes v tehotenstve môže byť rizikový najmä pre nenarodené dieťa. Infekcia počas tehotenstva môže viesť k:
Rodičky s aktívnym herpesom by mali spolupracovať s lekárom, aby sa minimalizovalo riziko prenosu na dieťa.
Častá otázka znie: „Môžem ísť na operáciu, keď mám herpes?“
Ak je herpes v aktívnom štádiu, odporúča sa zákrok, ak to stav pacienta dovolí, radšej odložiť. Pľuzgiere a zápal zvyšujú riziko infekcie operačnej rany a môžu komplikovať hojenie. Vždy sa preto poraďte so svojím ošetrujúcim lekárom.
