Vysoký krvný tlak nemusí bolieť ani sa nijako prejavovať. Práve preto patrí hypertenzia medzi najzradnejšie ochorenia. Dlhodobo zvýšený tlak môže poškodzovať cievy, srdce, mozog, oči aj obličky. Dobrá správa ale je, že pravidelným meraním, úpravou životosprávy a správnou liečbou sa toto riziko dá výrazne znížiť.
Hypertenzia, teda vysoký krvný tlak, patrí medzi najčastejšie civilizačné ochorenia. Zradná je najmä tým, že človek sa často cíti úplne normálne a nevykazuje žiadne symptómy – nemusí mať bolesti, závraty ani búšenie srdca.
Napriek tomu môže dlhodobo zvýšený tlak narúšať cievy, srdce, mozog, oči aj obličky. Práve preto sa o hypertenzii hovorí ako o „tichom zabijakovi“, pričom najspoľahlivejší spôsob, ako ju odhaliť, je pravidelné meranie.
Krvný tlak predstavuje silu, ktorou krv pôsobí na steny tepien. Pri meraní sa zobrazujú dve čísla, napríklad 125/85 mmHg.
Prvé číslo je systolický tlak. Ukazuje tlak v cievach vo chvíli, keď srdce vypudí krv do obehu. Druhé číslo znamená diastolický tlak. Ten vyjadruje tlak medzi jednotlivými údermi srdca, kedy sa jeho sval uvoľňuje a napĺňa krvou.
| Kategória krvného tlaku | Systolický tlak | Diastolický tlak |
| Optimálny tlak | menej ako 120 mmHg | menej ako 80 mmHg |
| Normálny tlak | 120 – 129 mmHg | 80 – 84 mmHg |
| Vyšší normálny tlak | 130 – 139 mmHg | 85 – 89 mmHg |
| Hypertenzia 1. stupňa | 140 – 159 mmHg | 90 – 99 mmHg |
| Hypertenzia 2. stupňa | 160 – 179 mmHg | 100 – 109 mmHg |
| Hypertenzia 3. stupňa | 180 mmHg a viac | 110 mmHg a viac |
| Izolovaná systolická hypertenzia | 140 mmHg a viac | menej ako 90 mmHg |
Pri hodnotách okolo 180/120 mmHg alebo vyšších, obzvlášť ak sa k nim pridá bolesť na hrudi, dýchavičnosť, porucha videnia, slabosť končatín, zmätenosť alebo silná bolesť hlavy, vyhľadajte urgentnú pomoc.
Ako už bolo spomenuté, hypertenzia často prebieha bez príznakov, no keď je dlhodobo neliečená, môže postupne poškodzovať cievy, srdce, mozog, obličky aj zrak.
Vysoký tlak negatívne vplýva na steny tepien, ktoré následne tvrdnú, strácajú pružnosť a zužujú sa. Tým sa zvyšuje riziko aterosklerózy, upchatia ciev, infarktu alebo cievnej mozgovej príhody.
Srdce musí pri hypertenzii pracovať proti vyššiemu odporu, čo ho dlhodobo preťažuje. Môže dôjsť k zhrubnutiu srdcového svalu, poruchám rytmu, srdcovému zlyhávaniu alebo infarktu.
V mozgu zvykne vysoký tlak zhoršiť prietok krvi a spôsobiť prechodný ischemický záchvat (ischémia je nedokrvenie), cievnu mozgovú príhodu alebo krvácanie do mozgu. Dlhodobo dokáže ovplyvniť i pamäť, sústredenie a schopnosť učiť sa.
Hypertenzia takisto narúša drobné cievy v obličkách a očiach. To má zväčša za následok chronické ochorenie obličiek alebo zhoršenie zraku.
Väčšina ľudí s vysokým krvným tlakom nemá žiadne jasné príznaky. To je hlavný dôvod, prečo vám hypertenziu často odhalia náhodne pri preventívnej prehliadke, predoperačnom vyšetrení alebo ak vyústi v zdravotný problém – napríklad v mozgovú príhodu.
Pri veľmi vysokom tlaku sa môžu objaviť:
Tieto prejavy však nie sú spoľahlivým ukazovateľom. Niektorí ľudia mávajú výrazne zvýšený tlak bez akýchkoľvek ťažkostí. Preto platí jednoduché pravidlo: tlak sa neodhaduje podľa pocitu, tlak sa meria.
Hypertenzia sa klasifikuje ako primárna alebo sekundárna.
Primárna hypertenzia (esenciálna) je najčastejšia a nemá jednu konkrétnu príčinu. Vzniká postupne kombináciou viacerých faktorov, ako sú:
Tento typ hypertenzie sa spravidla rozvíja roky. Vôbec pri nej nemáte pocit, že sa niečo deje, až kým vám v rámci preventívky zrazu nenamerajú tlak 150/95.
Sekundárna hypertenzia má konkrétny dôvod. Môže súvisieť napríklad s ochorením obličiek, hormonálnymi poruchami, spánkovým apnoe, niektorými liekmi, ochoreniami nadobličiek alebo tehotenstvom. Tento typ sa zvykne objaviť neočakávane a býva výraznejší.
Na sekundárnu príčinu lekári spravidla myslia hlavne vtedy, keď sa vysoký tlak objaví v mladom veku, vznikne náhle, je veľmi vysoký alebo nereaguje dobre na bežnú liečbu.
Domáce meranie má veľký význam, ale iba za predpokladu, že sa robí správne. Pri meraní tlaku doma dodržte tieto pravidlá:
V prípade, že sú hodnoty zistené doma opakovane vyššie, je vhodné konzultovať ich s lekárom.
Lekára kontaktujte, ak:
Pri hodnotách približne 180/120 mmHg a viac hrozia závažné komplikácie, ako je napríklad krvácanie do mozgu – hemoragická cievna mozgová príhoda.
Liečba závisí od výšky tlaku, vášho celkového zdravotného stavu a hrozby komplikácií. U niekoho môže na začiatku pomôcť radikálna úprava životosprávy, iný potrebuje lieky hneď.
Medzi základné opatrenia zaraďte:
V prípade, že u vás zmena životného štýlu nestačí, lekár vám môže nasadiť lieky na vysoký krvný tlak. Používajú sa napríklad:
Samozrejme, výber liečby závisí od konkrétneho jednotlivca, pridružených ochorení a tolerancie liekov. Dôležité je lieky nevysadzovať svojvoľne. Tlak sa vám po nich často upraví, ale to neznamená, že problém zmizol. Znamená to, že liečba funguje.
Diagnostika hypertenzie začína meraním krvného tlaku. Lekár vám ho zvyčajne skontroluje pri bežnom vyšetrení alebo preventívnej prehliadke. Jedno zvýšené meranie však ešte nemusí automaticky svedčiť o tom, že máte hypertenziu.
Krvný tlak sa totiž počas dňa prirodzene mení a ovplyvniť ho môže stres, fyzická aktivita, káva, fajčenie alebo samotné prostredie ambulancie. U niektorých osôb sa tlak zvýši najmä práve u lekára, čo sa označuje ako syndróm bieleho plášťa.
Preto lekár väčšinou odporučí opakované merania počas viacerých dní alebo týždňov, prípadne domáce meranie tlaku. V niektorých prípadoch sa používa i 24-hodinové monitorovanie krvného tlaku, ktoré ukáže jeho hodnoty v priebehu bežného dňa aj v noci.
Ak sa u vás vysoký tlak potvrdí, lekár môže doplniť ďalšie vyšetrenia, aby zistil váš celkový zdravotný stav a vylúčil možné sekundárne príčiny hypertenzie. Medzi najčastejšie postupy patria:
Tieto vyšetrenia pomáhajú odhaliť, či vám už vysoký tlak nepoškodil orgány alebo či za ním nestojí iné ochorenie, napríklad problém s obličkami alebo hormonálna porucha.
Nie všetkým prípadom je možné úplne zabrániť, pretože svoju úlohu zohráva vek aj genetika. Veľkú časť rizika však ovplyvniť dokážete.
Najviac pomáha:
Áno. Väčšina ľudí s hypertenziou nemáva žiadne príznaky. Práve preto je pravidelné meranie také dôležité.
Nie. Diagnóza hypertenzie sa bežne nestanovuje z jedného merania. Tlak počas dňa kolíše a ovplyvňuje ho stres, pohyb, káva, spánok aj prostredie. Dôležité sú opakované merania alebo 24-hodinové monitorovanie.
Opakovane nameraný tlak 140/90 mmHg a viac sa už považuje za hypertenziu.
U niekoho áno, hlavne ak ide o mierne zvýšenie, pričom výraznú úlohu zohráva nadváha, strava, pohyb, alkohol alebo stres. Pokiaľ je však váš tlak vysoký alebo vykazujete ďalšie rizikové faktory, lieky môžu byť potrebné.
Často áno, ale jej priebeh sa dá do veľkej miery ovplyvniť. Cieľom liečby nie je „mať pekné číslo na tlakomere“, ale minimalizovať nebezpečenstvo infarktu, mozgovej príhody, poškodenia obličiek a ďalších komplikácií.
Medička
Študentka 4. ročníka všeobecného lekárstva na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach, ktorá pracuje ako medička a sanitárka na neurologickom oddelení Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura.
