Hormóny štítnej žľazy majú vplyv na všetky orgánové systémy. Sú potrebné pre normálnu funkciu väčšiny tkanív organizmu. Aj preto je veľmi dôležité, aby bola zabezpečená ich normálna tvorba, ktorej neodmysliteľnou súčasťou je dostatok jódu v potrave. Prečítajte si o súvislosti jódu a štítnej žľazy viac. Po prečítaní nášho článku budete vedieť:
čo je to štítna žľaza a na čo ju máme,
aká je úloha jódu v ľudskom tele,
čo sa stane v prípade, že ho nie je dostatok,
čo ak chýba v tehotenstve,
prečo je soľ jódovaná,
kde v potrave môžeme nájsť jód,
a či sú jódové tablety účinné na ochranu pred rádioaktivitou.
Štítna žľaza patrí medzi endokrinné orgány ľudského tela. Nachádza sa na prednej strane krku, tesne pred priedušnicou, a svojím tvarom sa podobá na motýlie krídla. Úlohou štítnej žľazy je produkcia hormónov, najmä tyroxínu (označuje sa tiež T4) a trijódtyronínu (tiež T3) a tiež kalcitonínu. Zatiaľ čo kalcitonín ovplyvňuje hladinu vápnika v krvi, hormóny T3 a T4 sú zodpovedné za reguláciu metabolizmu a vplývajú na to, akým spôsobom telo hospodári s energiou. Účinky hormónov T3 a T4 majú teda veľký vplyv na rast aj vývoj tela.
Jód patrí medzi minerály, stopové prvky. Na to, aby štítna žľaza správne fungovala, potrebuje dostatočný prísun jódu. Dôvodom je práve tvorba spomínaných hormónov T3 a T4, pre ktorú je jód je esenciálny prvok. To znamená, že bez jeho prítomnosti štítna žľaza nie je schopná produkovať hormóny. Navyše, ľudské telo si jód nedokáže vytvoriť samé a musí ho prijímať zo svojho okolia, v podobe stravy.
Zjednodušene by sme si mohli predstaviť, že štítna žľaza potrebuje pri tvorbe hormónov nevyhnutnú ingredienciu v podobe jódu. Ak telo trpí jeho dlhodobým nedostatkom, nemôžu vzniknúť ani žiadne hormóny. Štítna žľaza sa však so svojou neschopnosťou len tak neuspokojí a pokúša sa ju nejakým spôsobom kompenzovať. Robí to tak, že zapája adaptačné mechanizmy – pracuje tvrdšie a snaží sa vytvoriť viac hormónov. Ako následok jej úsilia začnú bunky tvoriace štítnu žľazu rásť a množiť sa. V dôsledku opísaných procesov sa tak môže vytvoriť stav, ktorý odborne nazývame struma (tiež hrvoľ). Štítna žľaza sa chorobne zväčší a dokáže do istej miery kompenzovať nedostatočnú tvorbu hormónov. Aj napriek tomu je jej činnosť nedostatočná a hovoríme o hypotyreóze.
Okrem nedostatku jódu môže vznik strumy vyvolať aj viacero iných dôvodov, napríklad aj Hashimotova choroba, o ktorej si môžete prečítať viac v našom článku.
Dostatočný prísun jódu v strave je u žien veľmi potrebný aj počas tehotenstva. V opačnom prípade môže u dieťatka vzniknúť vrodená hypotyreóza, teda nedostatočná funkcia štítnej žľazy spojená s kreténizmom. Kreténizmus je najťažšou formu mentálnej retardácie a prejavuje sa tiež malým vzrastom dieťaťa, zníženou inteligenciou a svalovou tuhosťou. Tento stav môže nastať už pri malom nedostatku jódu a v prípade, že vznikne, je potrebné liečiť ho skôr, než sa dieťatko narodí. Ak k liečbe nedôjde, mentálna retardácia dieťaťa môže byť trvalá.
Činnosť štítnej žľazy je u žien počas tehotenstva bežne vyšetrovaná. Dokonca v pôrodnici sa robí deťom novorodenecký skríning na odhalenie nedostatočnej činnosti tejto žľazy.
Nedostatočná funkcia štítnej žľazy (vyvolaná nie len nedostatkom jódu) sa môže prejaviť ako jeden alebo kombinácia nasledovných príznakov:
V súčasnosti sú prípady, kedy ľudia nemajú dostatočný prísun jódu, veľmi ojedinelé, no nie vždy to bolo tak. Ešte donedávna bol nedostatok jódu u ľudí úplne bežný. Celoslovenský problém výskytu strumy a kreténizmu, ktoré z nedostatku jódu plynú, vyriešil pomerne ľahko (no o to dôvtipnejšie), významný slovenský expert v endokrinológii, doc. MUDr. Julián Podoba, CSc.
Docent Podoba sa vo svojom kariérnom živote venoval najmä štúdiu štítnej žľazy, uskutočňoval viaceré výskumy a na základe svojich poznatkov prišiel na to, že nedostatok jódu je možné vyriešiť ľahko tak, že sa kuchynská soľ obohatí o jód. Pridávanie jódu (jodizácia) do tohto ochucovadla bežne používaného v každej domácnosti výrazne znížila výskyt problémov, ktoré sú spojené s nedostatočným príjmom jódu. Tento krok bol dokonca taký účinný, že od roku 1966 bola jódová profylaxia prijatá aj zákonne. Vďaka činnosti docenta Podobu tak na Slovensku takmer vymizla struma a tiež sa zlepšila celková intelektuálna úroveň nášho národa.
Dospelý človek potrebuje prijať približne 150 mikrogramov jódu za deň. Jeho najväčšou zásobárňou je morská voda. Jeho prirodzeným zdrojom sú teda morské plody a ryby. V našich končinách obsahuje jód (okrem jodidovanej soli) aj mlieko a vajcia. Jód sa absorbuje z prijatej potravy v žalúdku a tenkom čreve, odkiaľ sa dostáva priamo do krvného obehu. Z krvi je následne absorbovaný bunkami štítnej žľazy. Naše telo si ho nedokáže vytvoriť samé. Medzi najbežnejšie zdroje patrí napríklad:
V súčasnej vojnovej situácii, kedy sa čoraz frekventovanejšie skloňujú slová ako „rádioaktivita“ či „jadrové zbrane“, mnoho ľudí siaha po kúpe tabliet s obsahom jodidu draselného. Pod hrozbou jadrového konfliktu prichádzajú obavy z možného úniku radiácie, pri ktorom sa tento liek používa.
Počas atómového výbuchu sa do ovzdušia (okrem iného) uvoľňuje aj rádioaktívny jód. Naša štítna žľaza nerozlišuje medzi rádioaktívnym (zlým) jódom a medzi jodidom draselným (dobrým) jódom. Jednoducho absorbuje ktorýkoľvek z nich, ktorý je dostupný.
Jodid draselný funguje na princípe blokovania miest v štítnej žľaze, na ktoré by sa mohol naviazať rádioaktívny jód uvoľnený pri atómovom výbuchu. „Dobrý“ jód jednoducho obsadí väzobné miesto „zlému“ jódu a ten sa následne nedokáže spojiť so štítnou žľazou. Namiesto toho sa bezpečne vyplaví močom.
Rádioaktívny jód je veľmi škodlivý a spôsobuje napríklad zvýšené riziko vzniku rakoviny štítnej žľazy. Rovnako je však nebezpečné aj preventívne užívanie týchto tabliet. Preto aj v prípade, že patríte medzi ľudí, ktorí si urobili zásoby tohto lieku zo strachu z možnej katastrofy, nemali by ste ho preventívne užívať. V najhoršom možnom scenári by ho mali dostať prioritne deti, nakoľko im hrozí najväčšie riziko po expozícii rádioaktivite. Jeho účinok trvá približne 24 hodín.
Jodid draselný je na prevenciu určený pre zamestnancov, ktorí pracujú pri výrobe rádioaktívne značených zlúčeniny za pomoci rádioaktívneho jódu.
Štítna žľaza je umiestnená v spodnej časti prednej strany krku a často ju opisujú, že má tvar motýľa. Štítna žľaza…
Poruchy štítnej žľazy sú po cukrovke druhé najčastejšie endokrinné ochorenie, postihujú až 30 % európskej populácie. O nasadení vhodnej liečby na…
U pacientov nad 60 rokov môže aj ťažká, život ohrozujúca hypertyreóza prebiehať nenápadne. Spoznajte preto príznaky zvýšenej funkcie štítnej žľazy…
