Krv plní v našom organizme množstvo funkcií. Obsahuje produkty metabolizmu všetkých orgánov tela, prenáša dýchacie plyny, obsahuje biele krvinky, ktoré nás chránia pred infekciami, a krvné doštičky so zrážanlivými faktormi, ktoré nás chránia pred vykrvácaním. Preto je krv ideálnym biologickým materiálom na hodnotenie stavu zdravia alebo choroby v organizme. Väčšina chorôb je totiž charakteristická určitými zmenami počtu krvných zložiek alebo koncentrácie látok v krvi.
Odber krvi
Samotný odber krvi (venepunkcia), je väčšinou v réžii ošetrujúcich zdravotných sestier pri lôžku či v ambulancii. Typicky prebieha nalačno (kvôli analýze rannej hladiny cukrov pred najedením). Pacient môže sedieť alebo ležať. Po zhodnotení stavu žíl a nájdení vhodnej cievy (väčšinou v okolí lakťa) zdravotná sestra okolo ramena stiahne gumený turniket, ktorý zabezpečí nahromadenie žilovej krvi. Po dôkladnej dezinfekcii do žily zavedie ihlu, na ktorú sa nasunie vákuová ampulka, ktorá podtlakom natiahne správne množstvo krvi. Týchto ampuliek môže byť odobratých niekoľko, pretože sú určené na rôzne vyšetrenia. Následne lekár určí, aké vyšetrenia vzorka krvi podstúpi. Základný panel vyšetrení býva väčšinou hotový ešte v deň odberu vzorky. V špecifických prípadoch trvá dlhšie.
Prečítajte si tiež: Krvné skupiny: Aké krvné skupiny poznáme? Sú krvné skupiny dedičné? A ako sa podľa nich stravovať?
Aké choroby a stavy možno z krvi odhaliť
Anémie— zmeny počtu krvných buniek, zmeny tvaru krvných buniek (to sa dá zhodnotiť vytvorením krvného obrazu).
Poruchy zrážania krvi— stanoví sa počet krvných doštičiek a hladiny zrážanlivých a protizrážanlivých faktorov.
Infekcie— počet bielych krviniek, hladiny bielkovín, ktoré hovoria o prebiehajúcej infekcii (najčastejšie CRP — napovedá o prebiehajúcej bakteriálnej infekcii).
Ochorenia pečene— takzvané pečeňové testy, ktoré hodnotia hladiny pečeňových enzýmov AST, ALT, GMT a iné), stanovenie žlčového farbiva bilirubín.
Stav srdca a ciev— stanovenie troponínov uvoľňovaných pri infarkte myokardu, stanovenie hladín tukov a cholesterolu, stanovenie hladín látok, ktoré hovoria o zlyhaní srdca.
Autoimunitné ochorenia— určenie autoimunitných protilátok.
Účinnosť očkovania— stanovenie hladín vytvorených protilátok.
Alergie, astma— určenie IgE protilátok či ECP.
Ochorenia obličiek— zistenie hladín produktov metabolizmu bielkovín a nukleových kyselín, stanovenie hladiny kreatinínu.
Onkologické ochorenia— určenie onkomarkerov.
Metabolické ochorenia— hlavne cukrovka (zistenie hladiny cukrov, ketolátok, pH, stanovenie krvných plynov a podobne).
Tehotenstvo— hladiny hCG hormónu (možno ich zistiť aj z moču).
