Vápnik je základnou stavebnou zložkou kostí. Na zabezpečenie rovnováhy v organizme ho však musíme nasmerovať tam, kde je pre telo prospešný. K tomu je potrebná správna kombinácia vápnika, vitamínov K2 a D3. Kým vitamín D3 zabezpečuje samotné vstrebávanie vápnika do krvi, vitamín K2 dohliada na to, aby sa dostal priamo do kostí a zubov.
Vápnik je základnou stavebnou zložkou kostí, no rovnako zohráva dôležitú úlohu pri činnosti srdca, svalov, nervov a zrážaní krvi. Ak dôjde k dlhodobému poklesu hladiny vápnika v krvi, telo si ho dopĺňa z kostí. Kosti sú teda zásobárňou vápnika, odkiaľ si ho v prípade potreby telo odoberie. To spôsobuje, že kosti sú krehkejšie a zvyšuje sa tak riziko zlomenín. Dôsledkom je osteoporóza.
Denná odporúčaná dávka vápnika závisí od veku, pohlavia a iných faktorov. Optimálny denný príjem je okolo 800 až 1200 mg. Žena potrebuje vyššiu dávku ak je tehotná, dojčí alebo je v menopauzálnom veku. Vápnik zohráva dôležitú úlohu aj pri hojení zlomenín, keď dokáže celý proces urýchliť.
Vápnik sa nachádza vo všetkých potravinových zložkách. Jeho najvýznamnejším zdrojom je mlieko a mliečne výrobky. Bohaté na vápnik sú aj rastlinné zdroje ako mak, lieskovce, vlašské orechy či sója, aj niektoré minerálne vody. Zabezpečiť si potrebný denný prísun vápnika v strave nemusí byť ale vôbec jednoduché.
Dôležité je vedieť správne kombinovať potraviny a čo najviac zlepšiť využiteľnosť prijatého vápnika. Nevhodné je kombinovať jedlá s vysokým obsahom vápnika a tuku, s vysokým množstvom vlákniny a s nápojmi s vysokým obsahom fosforu.
Dôvod je jednoduchý. Prírodný vápnik má o 30 % vyššiu vstrebateľnosť ako vápnik vyrobený chemickou reakciou. Jeho výhodou je aj to, že okrem vápnika obsahuje základné minerálne prvky, ktoré vstrebávanie vápnika podporujú a to horčík, fosfor, selén a mangán a neobsahuje žiadne prídavné chemické látky, ktoré by zaťažovali organizmus.
S pribúdajúcim vekom schopnosť využitia vápnika klesá. Dôvodom je nižšia schopnosť tenkého čreva absorbovať vápnik. Na to, aby sa vápnik ukladal priamo do kostí potrebuje nielen vitamín D3, ale aj vitamín K2, ktorý vápnik nasmeruje presne tam, kde ho potrebujeme – do kostí a zubov. Bez týchto dvoch vitamínov sa vápnik nedostane na to správne miesto.
K2 je v tuku rozpustný vitamín, ktorý prispieva k udržaniu zdravých kostí a pravdepodobne znižuje riziko kardiovaskulárnych ochorení. Vďaka vitamínu K2 smeruje vápnik priamo do kostí a zubov, kde je potrebný a neukladá sa v cievach a tkanivách.
Ďalšou významnou úlohou vitamínu K2 je prevencia rakoviny a to aktiváciou proteínov, ktoré kontrolujú rast buniek v organizme. Nedostatok vitamínu K2 môže prispieť aj k nárastu kardiovaskulárnych ochorení, osteoporózy a rakoviny, čoho sme svedkom v posledných desaťročiach.
Získať tento vitamín zo stravy však býva problematické, keďže ho vytvárajú iba určité typy kvasných baktérií. Obsahujú ho fermentované potraviny ako napríklad syry, kapusta, vajcia a maslo. Pokryť dennú dávku však nie je možné pokryť stravou a preto je vhodné ho dopĺňať výživovými doplnkami.
Predpokladá sa, že vitamín K2 dokáže vyplavovať tukové a vápenaté usadeniny z ciev a tak priamo pôsobí na zníženie rizika srdcovo-cievnych chorôb.
Vitamín D3 nazývame aj slnečný vitamín, pretože až v 90 % získavame zo slnka. Na Slovensku, ale aj inde v Európe ho máme nedostatok, pretože zásoba z letného opaľovania vydrží len niekoľko týždňov, či mesiacov.
Vitamín D3 potrebujeme na to, aby naše telo dokázalo vápnik vstrebať. Vitamín D3 je prirodzene sa vyskytujúca forma vitamínu D, ktorý vzniká v koži pôsobením slnečného žiarenia. Jeho najdôležitejšou úlohou je udržiavať správnu hladinu vápnika a fosforu v krvi, ktorá je nevyhnutná pre vývoj a rast kostí v detstve, ako aj ich obnovu v dospelosti.
Vitamín D sa podieľa aj na niektorých imunitných procesoch, regulácii krvného tlaku a pri raste krvných, svalových a kožných buniek. Ovplyvňuje vyše 200 procesov v našom tele a jeho dôležitosť je potvrdená mnohými výskumami.
Zdrojom tohto vitamínu je len veľmi málo potravín. Stravou dokážeme prijať len 10 % vitamínu D. Obsiahnutý je napríklad v mäse tučných rýb ako losos, tuniak, sardinka, makrela a v oleji z ich pečene. V menšom množstve sa nachádza v hovädzej pečeni, vaječnom žĺtku, mlieku, mliečnych výrobkoch, kvasniciach, hríboch sušených na slnku, kakae a kokose.
Hlavným zdrojom zostáva slnečné žiarenie. Počas jedného dňa stráveného na slnku môže vzniknúť až 1 200 mikrogramov vitamínu D (1µg = 40 I.U).
Na príjem vitamínu D vplýva viacero faktorov. Keďže ho prijímame predovšetkým zo slnka a to u nás nesvieti intenzívne počas celého roka, kritickým sa stáva najmä obdobie od novembra do februára.
Novorodenci a dojčatá, ktoré nemôžu byť veľmi vystavované slnečnému žiareniu, užívajú v prvom roku života vitamín D v kvapkách. V súčasnosti trpí nedostatkom vitamínu D takmer 60 % populácie všetkých vekových skupín, z toho polovica má hodnoty tohto vitamínu na extrémne nízkej úrovni.
Ďalším dôvodom nedostatku vitamínu D môže byť smog, ktorý prepúšťa slnečné žiarenie v obmedzenom množstve, rovnako tak používanie ochranných opaľovacích prostriedkov. Aj vek zohráva v tomto procese svoju úlohu, pretože starší ľudia majú zníženú schopnosť prijať vitamín D pri pobyte na slnku. Podobne sú na tom aj ľudia s prirodzene vyššou pigmentáciou či opálení ľudia, u ktorých táto opálená vrstva pôsobí ako filter.
Denná odporúčaná dávka vápnika závisí od veku, pohlavia a ďalších faktorov. Žena potrebuje vyššiu dávku ak je tehotná, dojčí alebo je v menopauzálnom veku. Odporúčaná denná dávka je 800 až 1200 mg denne. Vyššia dávku, až 1500 mg na deň, je potrebná aj v prípade zlomeniny. Pre pevné a pružné kosti sa odporúča pravidelne si dopĺňať vápnik a nezabúdať na jeho partnerov – vitamíny K2 a D3.
Pandémia ochorenia COVID-19 opäť trápi Slovensko v druhej vlne, preto sa mnoho ľudí obracia na vitamíny a iné výživové doplnky, aby posilnili…
Účinná forma vitamínu D – kalcitriol – má za úlohu udržiavanie správnej hladiny vápnika a fosforu v krvi. Hlavným zdrojom…
Vitamíny sú jednou zo základných zložiek nášho zdravia – ak ich nie je v našom organizme dostatok, životne dôležité biochemické procesy…
