22.05.2023 • 7 minút na prečítanie

Lupus

Lupus erythematosus (lupus – po latinsky vlk) je autoimunitné ochorenie, ktoré postihuje rôzne časti tela vrátane pokožky, kĺbov, obličiek a srdca. Ide o chronické ochorenie. Môže sa prejaviť rôznymi spôsobmi a má rôzne stupne závažnosti.

Variácie ochorenia

  • systémový lupus erythematosus (SLE)  je najčastejší typ a môže postihnúť akékoľvek orgány a tkanivá v tele.
  • diskoidný lupus erythematosus (DLE)  je obmedzený len na pokožku. Príčiny vzniku ochorenia nie sú úplne známe, no predpokladá sa, že je spôsobené kombináciou genetických a environmentálnych faktorov

Príznaky a symptómy

Keďže lupus môže ovplyvniť rôzne časti tela, symptómy sa líšia od osoby k osobe. Z doposiaľ neznámych príčin sa bunky imunitného systému „vzbúria“. Začnú poškodzovať vlastné bunky v rôznych orgánoch a systémoch tela a vyvolávajú tak chronické zápaly. Tu je prehľad niektorých z najbežnejších symptómov:

  1. Únava a slabosť – sú bežnými symptómami lupusu a môžu byť prítomné aj po dlhodobom odpočinku.
  2. Bolesť kĺbov a svalov – ďalšie bežné symptómy lupusu. Bolesť je najhoršia ráno alebo po dlhšom sedení. V niektorých prípadoch môže bolesť byť sprevádzaná opuchom a zápalom kĺbov.
  3. Lupus môže spôsobovať rôzne typy vyrážok na koži, od miernych až po závažné. Vyrážky sú zvyčajne červené a výrazné a objavujú sa na tvári, krku a rukách.
  4. Lupus môže spôsobiť vypadávanie vlasov, ktoré môže byť mierne alebo závažné.
  5. Niektorí pacienti môžu trpieť úzkosťou a depresiou, ktoré sú často spôsobené stresom a bolesťou spojenou s ochorením.
  6. Okrem úzkosti a depresie môžu pacienti s lupusom trpieť zmenami mentálneho stavu, ako je zmätenosť, problémy s koncentráciou a zhoršená pamäť.
  7. Lupus môže ovplyvniť aj srdcový a dýchací systém, čo spôsobuje bolesť na hrudníku, dýchavičnosť a iné symptómy.
  8. Mnohí pacienti trpia ťažkosťami s obličkami, ktoré môžu viesť k ich zlyhaniu.

Príčiny / spúšťače

Existuje mnoho rizikových faktorov, ktoré môžu zvýšiť pravdepodobnosť vzniku lupusu.

  1. Rodinná anamnéza: ak má v rodine niekto lupus, zvyšuje sa pravdepodobnosť vzniku lupusu aj u ostatných členov. Štúdie zistili, že 5 až 12 % príbuzných pacientov s lupusom trpí taktiež touto chorobou.
  2. Pohlavie: lupus postihuje najmä ženy. Ženy majú až deväťkrát vyššie riziko vzniku lupusu než muži.
  3. Vek: lupus sa najčastejšie objavuje medzi 15. a 45. rokom života. To ale neznamená, že sa nemôže objaviť u detí alebo starších ľudí.
  4. Etnický pôvod: lupus sa vyskytuje častejšie u ľudí afrického, latinskoamerického, ázijského a indického pôvodu. V USA je lupus trikrát častejší u černochov a latinskoamerických žien než u bielej populácie.
  5. Slnečné žiarenie: slnečné žiarenie môže spôsobiť lupus, pretože UV žiarenie môže ovplyvniť bunky imunitného systému. Ľudia s lupusom by sa mali vyhýbať slnečnému žiareniu a používať opaľovacie krémy s vysokým faktorom ochrany.
  6. Infekcie: niektoré infekcie môžu spôsobiť lupus alebo zhoršiť jeho príznaky. Medzi tieto infekcie patrí hepatitída C, Epstein-Barrovej vírus a cytomegalovírus.
  7. Hormonálne zmeny: hormonálne zmeny počas tehotenstva, menštruácie alebo menopauzy môžu zhoršiť príznaky lupusu.
  8. Lieky: niektoré lieky môžu zhoršiť príznaky alebo dokonca vyvolať lupus u niektorých ľudí. Medzi tieto lieky patrí hydralazín, isoniazid a niektoré antibiotiká.
  9. Fajčenie: fajčenie môže zhoršiť príznaky lupusu a zvýšiť riziko vzniku komplikácií.
  10. Iné autoimunitné ochorenia: existuje niekoľko autoimunitných ochorení, ktoré môžu spôsobovať lupus. Môže to byť: Sjogrenov syndróm, reumatoidná artritída, systemická sklerodermia, zmiešané spojivové ochorenie alebo dermatomyozitída.

Lupus môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie

Komplikácie lupusu môžu zahŕňať závažné zdravotné problémy, ktoré môžu mať vplyv na celkovú kvalitu života.

Zápal

Zápal ovplyvňuje rôzne časti tela, ako sú kĺby, koža, obličky, srdce či mozog a môže spôsobiť bolesť, opuch až obmedzenie pohybu.

Únava a slabosť

Ochorenie spôsobuje únavu a slabosť, ktoré môžu mať vplyv na každodenné aktivity. Táto únava môže byť chronická a môže byť zvlášť výrazná počas zhoršenia ochorenia.

Nefritída

Lupus môže viesť k poškodeniu obličiek, čo môže spôsobiť ich zlyhanie. Toto ochorenie obličiek sa nazýva nefritída a vyskytuje sa až u 60 % pacientov s lupusom.

Ochorenie srdca

Lupus môže spôsobiť zápal srdcového svalu alebo srdcovej chlopne. Tieto zmeny vedú k zhoršeniu krvného obehu a zvýšeniu rizika vzniku srdcových chorôb.

Poruchy trávenia

Pacienti môžu trpieť aj poruchami trávenia, ako je napríklad gastrointestinálny zápal alebo Crohnova choroba.

Krvné poruchy

Lupus môže spôsobiť krvné poruchy, ako je napríklad anémia alebo trombocytopénia. Tieto poruchy môžu viesť k zhoršeniu zrážanlivosti krvi a zvýšeniu rizika krvácania.

Kožné zmeny

Kožné zmeny, ako sú vyrážky, sa objavujú najmä na tvári, na nose a na lícných kostiach. Tieto zmeny môžu byť veľmi nepríjemné a môžu mať vplyv na sebavedomie pacienta.

Depresia a úzkosť

Lupus má vplyv na psychické zdravie pacientov a môže viesť k depresii alebo úzkosti.

Zvýšené riziko infekcií

Ľudia s lupusom sú náchylnejší na vznik rôznych infekcií, pretože choroba a jej liečba oslabujú imunitný systém.

Diagnostika

Lupus erythematosus môže byť ťažké diagnostikovať, pretože jeho príznaky sú veľmi rôznorodé a môžu sa prekrývať s príznakmi iných chorôb. Diagnostika lupusu zahŕňa dôkladné vyšetrenie pacienta a niekoľko testov, ktoré pomáhajú lekárom určiť, či má pacient lupus alebo nie.

Zdravotná anamnéza

Lekár začne diagnostiku lupusu tým, že si vypočuje zdravotnú anamnézu pacienta. Lekár sa spýta na príznaky, ktoré pacient pociťuje, na rodinnú anamnézu a na predchádzajúce choroby.

Fyzické vyšetrenie 

Lekár vykoná fyzické vyšetrenie pacienta, počas ktorého sa pozrie na kožu, kĺby, svaly a orgány. Lekár môže hľadať príznaky zápalu, kožné zmeny, opuchy alebo bolestivé miesta.

Laboratórne testy

Laboratórne testy pomáhajú potvrdiť diagnózu lupusu. Lekár môže vykonať krvné testy, ktoré sa zameriavajú na prítomnosť špecifických protilátok v krvi, ktoré sa vyskytujú u pacientov s lupusom:

  1. Test antinukleárnych protilátok (ANA) hľadá protilátky voči jadrovým antigénom.
  2. Test na protilátky proti dvojvláknovej DNA (anti-dsDNA) hľadá protilátky, ktoré sa viažu na dvojvláknovú DNA, ktorá je prítomná v jadre buniek.
  3. Test na protilátky proti fosfolipidom hľadá protilátky, ktoré sa viažu na fosfolipidy, ktoré sa nachádzajú v membránach buniek.
  4. Test komplementu môže ukázať, či je imunitný systém nadmerne aktívny.
  5. Lekár môže vykonať aj ďalšie imunologické testy, ktoré detegujú prítomnosť iných špecifických protilátok v krvi a pomáhajú potvrdiť diagnózu.

Biopsia

V prípade podozrenia na lupus môže lekár odporučiť biopsiu kože alebo obličiek. Biopsia kože sa vykonáva pomocou malého chirurgického zákroku, pri ktorom sa odstráni malý kúsok tkaniva a potom sa skúma pod mikroskopom na prítomnosť charakteristických zmien spojených s lupusom. To isté platí obiopsii obličiek. 

Je dôležité, aby lekár dôkladne vyšetril pacienta a vylúčil iné choroby, ktoré môžu mať podobné príznaky ako lupus. Konečná diagnóza lupusu sa stanoví na základe kombinácie výsledkov testov a príznakov. Je dôležité, aby pacienti, ktorí majú príznaky lupusu navštívili lekára, pretože včasná diagnostika a liečba môžu pomôcť minimalizovať riziko komplikácií a zlepšiť kvalitu života.

Liečba, prevencia, kontrola

Lupus je chronické ochorenie, ktoré sa nedá úplne vyliečiť, no môže byť účinne kontrolované pomocou liekov a správneho životného štýlu.

Jedným z najdôležitejších aspektov liečby lupusu je správne stravovanie. Pacienti s lupusom by mali zahrnúť do svojho jedálnička potraviny bohaté na antioxidanty, ako sú ovocie a zelenina, ktoré môžu pomôcť zlepšiť funkciu imunitného systému. Zároveň by sa mali vyhýbať potravinám, ktoré môžu vyvolať zápal, ako sú mastné potraviny a potraviny s vysokým obsahom soli.

Fyzická aktivita a cvičenie môžu tiež pomôcť zmierniť príznaky lupusu a zlepšiť celkovú kondíciu pacienta. Pacienti by to však mali konzultovať s lekárom, ktorý im pomôže nájsť vhodné aktivity, ktoré budú pre nich bezpečné.

Liečba lupusu zahŕňa aj užívanie liekov na kontrolu príznakov. Medzi najčastejšie predpisované lieky patria kortikosteroidy, ktoré pomáhajú zmierniť zápalové reakcie a potláčajú imunitný systém. Ďalšie lieky, ako napríklad antimalariká, imunosupresíva a biologické lieky, môžu tiež pomôcť zmierniť príznaky a zabrániť ďalšiemu poškodeniu orgánov.

Okrem toho je dôležité, aby pacienti pravidelne navštevovali lekára a podstupovali pravidelné testy, ktoré umožnia monitorovať stav ich ochorenia a prispôsobiť liečbu podľa potreby. Niektorí pacienti s lupusom môžu potrebovať aj podporné terapie, ako je fyzioterapia alebo kognitívna terapia, ktoré pomáhajú zlepšiť ich kvalitu života.

Liečba lupusu je individuálna a závisí od závažnosti a typu ochorenia, ako aj od celkového zdravotného stavu pacienta. 

V prípade zhoršenia príznakov alebo vzniku nových problémov, by mali pacienti okamžite vyhľadať lekársku pomoc. Neodkladná lekárska starostlivosť je dôležitá najmä v prípade vzniku vážnych komplikácií, ako sú napríklad zlyhanie obličiek alebo zápal mozgových blán.

Napriek tomu, že lupus nie je úplne vyliečiteľný, správna liečba a správny životný štýl môžu pomôcť zmierniť príznaky a umožniť pacientom viesť plnohodnotný život. Je dôležité, aby pacienti s lupusom spolupracovali so svojimi lekármi a dodržiavali ich odporúčania, aby mohli dosiahnuť najlepšie výsledky a minimalizovať riziko komplikácií.

Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje: 

https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/lupus/symptoms-causes/syc-20365789

https://www.lupus.org

https://www.webmd.com/search/search_results/default.aspx?query=lupus

 

 

 

 

Redakcia portálu Lekár.sk