Ochorenie z opakovaného prepätia (skratka RSI, z anglického repetitive strain injury), niekedy označované ako stresové poranenie, je postupné nahromadenie poškodenia svalov, šliach a nervov z opakovaných pohybov. Choroby typu RSI sú bežné a môžu byť spôsobené mnohými typmi činnosti, vrátane práce s počítačovou myšou, písania na počítači, presúvania položiek v pokladni, uchopovania nástrojov, práce na montážnej linke a športu. Bežné RSI diagnózy sú: syndróm karpálneho tunela, zápal kĺba, zápal šľachy a tenisový lakeť.
Choroby spôsobené opakovanými pohybmi najčastejšie ovplyvňujú zápästia a ruky, predlaktia a lakte, krk a ramená. Výnimočne môžu byť zasiahnuté aj iné oblasti tela. Medzi základné príznaky, ktorými sa problémy prejavujú, patrí bolesť – od miernej až po závažnú, opuch, stuhnutosť, mravčenie alebo necitlivosť, pulzovanie, slabosť, citlivosť na chlad alebo teplo.
Symptómy sa môžu začať postupne a potom sa objavujú častejšie a intenzívnejšie. Dokonca aj pri počiatočnej liečbe môžu symptómy obmedzovať schopnosť vykonávať bežné činnosti.
Príčinou chorôb typu RSI sú opakované pohyby. Tie môžu spôsobiť, že svaly a šľachy sa časom poškodia. Činnosti, ktoré zvyšujú riziko, sú zatínanie tých istých svalov dokola, udržiavanie rovnakej pozície dlhý čas, udržiavanie abnormálneho držania tela (napríklad držanie ruky nad hlavou), dvíhanie ťažkých predmetov alebo zlá fyzická kondícia.
Predchádzajúce zranenia alebo choroby, ako je zápal šľachy alebo poranenie zápästia, chrbta či ramena, môžu predisponovať aj k ochoreniam z opakovaného prepätia. Veľmi často sú týmto stavom ohrození ľudia pracujúci v kancelárii. Rizikové sú aj tieto povolania: stavebný robotník pracujúci s elektrickým náradím, zubný hygienik, kuchár, šofér, hudobník a športovec.
Keď pacient pri určitých úlohách cíti nepohodlie, je vhodné poradiť sa s lekárom. Ten položí otázky o vykonávanej práci a iných aktivitách, aby sa pokúsil identifikovať akékoľvek opakujúce sa pohyby, bude sa tiež pýtať na pracovné prostredie, napríklad, či pacient pracuje na počítači. Následne lekár vykoná klasickú prehliadku, počas ktorej urobí sériu pohybových testov. Vďaka nim zistí, či sú postihnuté miesta citlivé, prípadne zapálené.
Pri diagnostike problému môže byť potrebný zobrazovací test pomocou magnetickej rezonancie (MRI) alebo ultrazvuku na posúdenie poškodenia tkaniva. Na kontrolu poškodenia nervov možno vykonať elektromyografiu (EMG).
Pri miernom poškodení môže lekár odporučiť návštevu fyzioterapeuta. Ak je stav vážny, môže byť nutná konzultácia na chirurgii.
Počiatočná liečba symptómov RSI môže zahŕňať odpočinok, chladenie ľadom, kompresiu, nesteroidné protizápalové lieky (NSAID), injekcie steroidov, cvičenie postihnutých oblastí a zníženie stresu a relaxačný tréning.
Lekár alebo fyzioterapeut môžu odporučiť úpravu pracovného miesta, napríklad výmenu stoličky a stola pri práci na počítači, alebo zmeny v pohyboch a zariadeniach, aby sa minimalizovalo svalové napätie a stres. Pri väčšom poškodení nervov a šliach v postihnutej oblasti tela môže byť potrebná operácia.
V mnohých prípadoch sa stav zlepší, keď pacient začne dodržiavať odporúčané pokyny. Pri sedení treba myslieť na držanie tela, vyhýbať sa sedeniu s prekríženými nohami, minimalizovať čas sedenia a pravidelne sa prechádzať, postihnuté oblasti tela počas dňa precvičovať (krútiť rukami, nohami, ohnúť chrbát). Ak pacient nepracuje pri stole, platia podobné zásady.
Dôležité je držať telo v správnej pozícii, nájsť najmenej stresujúcu pozíciu pre požadované opakujúce sa úkony, robiť si oddychové prestávky a používať pomôcky, ktoré uľahčia prácu svalom (napríklad predĺžujúca tyč na úľavu od naťahovania ramena). Ak človek musí veľa stáť, je vhodná protiúnavová podložka. Týmito drobnými zmenami možno predísť najhoršiemu – aby sa v tele nahromadil únavový stres a bola nutná operácia.