Operácie uší sa najčastejšie vykonávajú na zlepšenie kvality sluchu a menej často na korekciu vrodených deformít. Existuje hneď niekoľko typov operácii uší, ktoré môžu lekári vykonať na základe vášho veku, príznakov, diagnózy a celkového zdravotného stavu.
V tomto článku sa dočítate:
Ucho je zmyslový orgán, ktorý zaznamenáva zvuk a pomáha nám udržiavať rovnováhu. Skladá sa z troch častí: vonkajšieho, stredného a vnútorného ucha. Všetky tri časti sa podieľajú na vnímaní zvuku, ale iba vnútorné ucho je určené tiež na udržiavanie rovnováhy a vnímanie polohy tela a pohybov hlavy. Pokiaľ je niektorá časť ucha poškodená, zvuková informácia sa nemôže správne prenášať do mozgu, čo vedie k určitému stupňu straty sluchu.
Vonkajšie ucho sa skladá sa z ušnice, viditeľnej časti ucha, vonkajšieho zvukovodu a bubienka. Účelom ušnice je zachytiť zvukové vlny, ktoré sú následne prenesené cez zvukovod k bubienku. Bubienok je tenká membrána, ktorá tieto zvukové vlny zosilní.
Stredné ucho tvorí bubienková, alebo stredoušná dutina, ktorá je vyplnená tromi ušnými kostičkami – kladivko, nákovka, strmienok, a dvomi svalmi. Jeden sval napína bubienok, čím zosilňuje prenosu zvuku do stredného ucha, a druhý sval pritláča strmienok o oválne okienko, štruktúru vo vnútornom uchu, čím zoslabuje prenosu zvuku. Sťah tohto svalu je vyvolaný príliš silným zvukovým podnetom a tak reflexne chráni sluch pred poškodením.
Vnútorné ucho nakoniec vysiela signály do mozgu. Cochlea je časť vnútorného ucha v tvare slimáka, ktorá prevádza zvukové vibrácie na elektrické impulzy. Tie sa potom vysielajú cez sluchový nerv do mozgu.
Častým riešením pre ľudí s poruchami sluchu je načúvací prístroj. Avšak ten môže pomôcť iba pacientom, ktorí majú poškodené vnútorné ucho alebo sluchový nerv. Stredné ucho musí byť zdravé, aby sa cez kostičky v ňom mohli preniesť vibrácie do vnútorného ucha. Väčšinou to bývajú starší pacienti, ktorí majú zapríčinenú hluchotu najmä vysokým vekom, pridruženými chorobami, liekmi alebo hlasnými zvukmi. Pokiaľ je strata sluchu spôsobená problémami so zvukovodom, bubienkom alebo stredným uchom, nazýva sa vodivá strata sluchu. Takáto porucha môže byť napravená chirurgickým zákrokom.
Tympanoplastika a myringoplastika sú dva veľmi podobné chirurgické zákroky. Rozdiel medzi nimi je v tom, že myringoplastika rieši rekonštrukciu len poškodeného bubienka, bez zásahu do sluchových kostičiek. Väčšinou sa vykonáva keď je perforácia (prederavenie) bubienka malá a trvá zhruba 10 až 30 minút. Pod tympanoplastiku spadá závažnejšia rekonštrukcia bubienka, v prípade potreby aj sluchových kostičiek (osikuloplastika). Dĺžka trvania tympanoplastiky závisí od vážnosti poškodenia bubienka, a tiež aj od toho, či sú operované aj sluchové kostičky. Zvyčajne to však je 2 až 3 hodiny.
Tympanoplastika je chirurgický zákrok na opravu alebo výmenu poškodeného bubienka. Vykonáva sa v celkovej alebo lokálnej anestézii. Pri operácii môžu byť použité tri rôzne prístupy k bubienku:
Na rekonštrukciu bubienka sa používa štep zdravého tkaniva z pacientovho tela. Môže to byť napríklad časť chrupky alebo fascie, čo je obal pokrývajúci svaly. Počas zákroku chirurg umiestni štep na poškodený bubienok . Ten sa časom spojí s membránou bubienka, obnoví sa jeho funkcia a sluch sa zlepší.
Po operácii mávajú pacienti pocit ako keby mali operované ucho upchaté. Taktiež naň na krátky čas slabo počujú, ale po čase sa to zlepší. Počas rekonvalescencie je dôležité dávať pozor, aby sa do ucha nedostala voda. Hlavu si môžete umyť až 3 dni po operácii s uzavretým zvukovodom, môžete na to použiť vatový tampón namočený vo vazelíne, ktorý zabráni vniknutiu vody vo ucha. Tiež sa treba vyhýbať zdvíhaniu ťažkých predmetov, namáhavému cvičeniu a iným činnostiam, ktoré môžu vyvíjať tlak na bubienok. To zahŕňa lietanie v lietadle, plávanie, potápanie alebo hranie kontaktných športov. Aj kašlanie, kýchanie a smrkanie by ste mali vykonávať čo najmenej, avšak keďže sú to reflexy ťažko sa im ubránite. Preto ak máte potrebu si zakašlať, kýchnuť alebo si vyfúkať nos, majte pri tom otvorené ústa najviac ako sa dá, aby ste tak minimalizovali tlak. Prvý mesiac po operácii si nedávajte do uší slúchadlá.
Komplikácie pri reparačných zákrokoch bubienka bývajú veľmi zriedkavé, ale môžu zahŕňať:
Stapedektómia je chirurgický zákrok, ktorý sa vykonáva na nápravu poruchy sluchu spôsobenej otosklerózou. Otoskleróza postihuje kostičku stredného ucha nazývanú strmienok. Pri tejto chorobe dochádza na strmienku k abnormálnemu rastu kostného tkaniva, ktoré zabraňuje prenosu vibrácii a zvukových signálov do vnútorného ucha. Tento obmedzený pohyb narúša správnu funkciu stredného ucha a spôsobuje poruchu nazývanú prevodová, alebo konduktívna porucha sluchu. Stapedektómia je bezpečná a efektívna liečba otosklerózy ako u dospelých tak aj u detí.
Pri stapedektómii sa postihnutý strmienok vymení za implantát. Zákrok sa vykonáva v lokálnej alebo celkovej anestézii, na operačnej sále, za pomoci špeciálneho mikroskopu. Chirurg urobí rez v zvukovode, v blízkosti bubienka, a nadvihne bubienkovú membránu. Pomocou malého prístroja alebo laseru odstráni poškodený strmienok a implantuje náhradu. Následne uloží membránu bubienka späť na svoje miesto. Operácia zvyčajne trvá 1 až 1,5 hodiny. Najviac používané sú teflonové implantáty, ale v súčasnosti sa dostávajú do popredia aj titánové. Veľkosť implantátu je cca 2 až 3 mm.
Pravdepodobnosť obnovenia sluchu u pacientov je 90%. Existuje však 1% šanca na úplnú hluchotu operovaného ucha. Rekonvalescencia trvá zhruba štyri týždne. Do štvrtého týždňa si pacienti zvyčajne všimnú zlepšenie sluchu. Závraty sú normálne niekoľko hodín po vykonaní stapedektómie a môžu mať za následok nevoľnosť a zvracanie.
Otoskleróza môže byť u detí vyvolaná genetickou predispozíciou, pričom asi polovica všetkých prípadov sa vyskytuje v rodinách s viac ako jedným postihnutým členom. Vedci sa domnievajú, že otoskleróza u detí má tiež súvis s osýpkami. Epidemiologické štúdie odhalili výrazný pokles otosklerózy od zavedenia očkovania proti vírusu osýpok v USA a Európe. Pokles je oveľa väčší u mužov ako u žien. Tieto výsledky potvrdzujú, že vírus osýpok hrá významnú rolu pri vzniku tohto ochorenia. Rozdielna reakcia mužského a ženského pohlavia môže byť spôsobená odlišnou reaktivitou ženského imunitného systému na vírus osýpok.
Kochleárny implantát je malé, elektronické zariadenie, ktorého jedna časť je implantovaná do vnútorného ucha a vonkajšia časť sa nosí ako načúvací prístroj. Je vhodný pre pacientov, ktorí trpia ťažkou až úplnou stratou sluchu, či už v jednom, alebo oboch ušiach. Strata sluchu u týchto pacientov býva spôsobená problémami s vnútorným uchom, alebo sluchovým nervom. Takáto porucha sluchu sa označuje ako senzoroneurálna.
Načúvacie prístroje zosilňujú vonkajšie zvuky, aby ich mohli poškodené štruktúry ucha lepšie zachytiť. Kochleárny implantát tieto poškodené časti ucha obchádza a priamo stimuluje sluchový nerv. Mikrofón implantátu zachytáva zvuk z prostredia. Rečový procesor tieto zachytené zvuky spracuje, a pošle ich vysielaču, ktorý ich pretransformuje na elektrické impulzy. Tieto impulzy sú následne prevádzané cez elektródy do sluchového nervu. Sluchový nerv ich potom prevedie do mozgu, ktorý rozpoznáva tieto signály ako zvuk. Sluch cez kochleárny implantát sa mierne líši od bežného sluchu.
Kochleárna implantácia je zvyčajne vykonávaná v celkovej anestéze. Za uchom sa urobí rez a do kochley (slimáka), ktorá je receptorovou časťou vnútorného ucha, sa vyvŕta otvor. Elektróda sa zavedie do kochley, kde leží v blízkosti sluchových nervových zakončení. Koža je cez implantát uzavretá. Operácia môže trvať cca 1 až 2 hodiny. Implantát sa zapne, keď sa miesto rezu zahojí, čo trvá zvyčajne asi 3 až 4 týždne.
Deti, ktoré sa narodia nepočujúce, majú najlepšiu šancu na normálny vývin reči, ak sa im implantuje kochleárny implantát okolo 12 až 18 mesiacov. U všetkých novorodencov sa pri narodení vyšetruje strata sluchu. Tí, ktorí pri skríningu zlyhajú, sú poslaní na ďalšie vyšetrenia. Ak sa potvrdí, že majú hlbokú stratu sluchu, mala by sa kochleárna implantácia zvážiť už v šiestom mesiaci života. U dospelých neexistuje žiadna horná veková hranica pre kochleárnu implantáciu, aj keď u starších ľudí je nevyhnutné predbežné psychokognitívne vyšetrenie. Pre týchto kandidátov je hlavnou výhodou kochleárnej implantácie to, že pomáha udržiavať autonómiu a sociálnu interakciu.
Na rozdiel od načúvacích prístrojov sú sluchové systémy ukotvené v kostiach, zariadenia sú chirurgicky implantované. Stratu sluchu vylepšujú prostredníctvom kostného vedenia zvukových vibrácií do vnútorného ucha. Tieto implantáty si však nemožno zamieňať s kochleárnymi implantátmi. Aj keď sú tiež typom chirurgicky implantovaného prístroja na stratu sluchu, indikácie pacienta sú odlišné. Inými slovami, liečia rôzne problémy so sluchom. Implantát ukotvený v kosti je vhodný pre pacientov s prevodovou poruchou sluchu alebo jednostrannou hluchotou. Kochleárne implantáty sú indikované na obojstrannú ťažkú až úplnú stratu sluchu.
Implantát pozostáva z dvoch častí jednej titánovej, ktorá sa implantuje do kosti a druhej časti, čo je externý zvukový procesor. Mikrofón v externom zvukovom procesore sníma zvuky a prevádza ich na vibrácie do zabudovaného implantátu. Implantát následne rozvibruje okolitú kosť, ktorá vedie vlny do vnútorného ucha. Tie stimulujú zmyslové bunky a vedú k senzibilizácii (stimulácii) sluchového nervu.
Počas zákroku chirurg implantuje do kosti za uchom malý titánový implantát, o veľkosti (3 – 4 mm), ktorý slúži na pripevnenie vonkajšej časti zariadenia. V priebehu času sa titánový implantát integruje do kosti. Odnímateľný zvukový procesor je potom možné pripevniť pomocou zabudovaného magnetu, alebo pripevnením na implantát. Cieľom je, aby všetky časti do seba tesne zapadali, aby mohol sluchový implantát efektívnejšie prenášať vibrácie cez kosť. Čas potrebný na rekonvalescenciu je rôzny, od 3 týždňov až do 3 mesiacov.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje: