Osteoporóza

Príznaky a symptómy

Osteoporóza má minimálne klinické príznaky. Choroba dlho prebieha skryto. Jej prvým príznakom je často zlomenina alebo náhodný nález pri RTG vyšetrení.

Dlhšie prebiehajúca neliečená osteoporóza sa prejavuje skrátením a deformovaním chrbtice. Postihnutie chrbtice spôsobuje bolesti, ktoré môžu byť náhle a vyskytujúce sa v pokoji alebo pri pohybe.

Zvýšené riziko zlomenín sa prejaví až pri pádoch alebo pri zdvíhaní ťažkých bremien. Najčastejšie je postihnutá bedrová hlavica stehennej kosti, zápästie, predlaktie a stavce.

Medzi najčastejšie príznaky osteoporózy patria:

  • bolesti chrbta
  • zníženie telesnej výšky
  • zhrbenie v oblasti hrudnej časti chrbtice
  • zlomeniny stehennej kosti, zápästia, chrbtových stavcov

Príčiny / spúšťače

Osteoporóza vzniká kvôli zvýšenému odbúravaniu starého kostného tkaniva a zníženej tvorbe nového. Podľa príčiny rozoznávame primárnu a sekundárnu osteoporózu.

Primárna osteoporóza sa vyskytuje častejšie. Vzniká ako samostatné ochorenie a má dve formy.

  • Senilná osteoporóza – vyskytuje sa u pacientov starších ako 70 rokov a je spôsobená prirodzeným starnutím organizmu.
  • Postmenopauzálna osteoporóza – súvisí so znížením hladiny estrogénových hormónov a je typická pre ženy vo veku 55 – 65 rokov.

Sekundárna osteoporóza vzniká ako následok už prebiehajúcich ochorení. Najčastejšie ide o zvýšenú funkciu či nádor štítnej žľazy, prištítnych teliesok alebo nadobličiek. Môže sa objaviť aj pri dlhodobej podvýžive, chronickom ochorení pečene, cukrovke alebo niektorých poruchách vstrebávania živín. Na rozvoj ochorenia vplýva aj sedavý životný štýl, fajčenie a dedičné faktory.

Medzi rizikové faktory osteoporózy patria:

  • nízke hladiny estrogénu (u žien po prechode)
  • nízke hladiny vápnika 
  • nedostatok vitamínu D
  • nízka telesná aktivita
  • nadmerný príjem alkoholu a kofeínu
  • fajčenie
  • výskyt osteoporózy v rodine

Diagnostika

Skorá diagnóza je dôležitá pre úspešnú liečbu a zabránenie vzniku ďalších zlomenín. Pri podozrení na osteoporózu sa celková diagnóza stanoví posúdením stavu kostí zobrazovacími metódami (röntgen, denzitometria) a vyhodnotením krvných testov zameraných na vápnik, fosfáty a hormóny prištítnych teliesok a nadobličiek.

Miera odbúravania kostí sa zisťuje vyšetrením množstva vápnika v moči. Je veľmi dôležité zistiť, či ide o primárnu, alebo sekundárnu osteoporózu. Na to slúžia vyšetrenia žliaz s vnútorným vylučovaním.

Liečba, prevencia, kontrola

Primárna osteoporóza sa nedá vyliečiť. Je však možné zmierniť alebo zastaviť jej priebeh dodávaním látok potrebných na tvorbu nového kostného tkaniva. Ide o vápnik a vitamíny D a K.

Na úspešnú tvorbu nových kostí je potrebná aj pohybová aktivita. Proti zvýšenému odbúravaniu kostí pôsobia bisfosfonáty a hormonálna terapia (estrogén, parathormón). V prípade sekundárnej osteoporózy je potrebné vyliečiť pôvodné ochorenie, ktoré osteoporózu spôsobilo.

Prevencia osteoporózy je z veľkej časti založená na zdravom životnom štýle a vyváženej strave s dostatočným príjmom vápnika a vitamínov D a K.

Na rast kostí a vstrebávanie vápnika má negatívny vplyv fajčenie, alkohol a kofeín. Zníženie ich príjmu znižuje riziko vzniku ochorenia.

Priaznivý vplyv na funkciu  a stabilitu kostí má fyzická aktivita a šport. Pacientom s osteoporózou sa však odporúča vyhýbať sa aktivitám a športom, ktoré by mohli spôsobiť úrazy a zlomeniny.

Tipy na prevenciu osteoporózy

  • Nepracujte s notebookom na nohách.
  • Keď kráčate, vždy si predstavte, že máte na hlave knihu. Pomôže vám to kráčať vzpriamene.
  • Trávte dostatok času na slnku. Vďaka nemu prijímate vitamín D, ktorý prospieva vašim kostiam.
  • Doprajte si kvalitný spánok. Z okolia postele odstráňte všetky elektronické zariadenia. V izbe majte tmu a spávajte na kvalitnom matraci.
  • Striedajte plecia, na ktorých nosíte kabelku, prípadne ju vymeňte za ruksak.
  • Prijímajte dostatok vápnika. Nachádza sa v mlieku, pohánke, hrášku, brokolici, špenáte, keli, tekvici, citrónoch, maku, sardinkách, v mäse z lososa, vaječnom žĺtku, sóji, mandliach, kapuste, orechoch, strukovinách, sezamových a slnečnicových semienkach či ovsených vločkách.