Peptický vred_(Ulcus pepticum)_je ochorenie charakterizované prítomnosťou nekrotického defektu sliznice žalúdka a dvanástnika (duodena).
Býva tiež označovaný ako vredová choroba gastroduodéna (peptic ulcer disease). Z hľadiska patologicko-anatomického možno rozdeliť Ulcus pepticum na eróziu a vred žalúdku alebo duodena. Erózia je defekt, ktorý postihuje sliznicu do menšej či väčšej hĺbky bez toho, aby presahovala do jej bazálnej hranice. Ide teda o nerovnováhu medzi tráviacou tekutinou žalúdka a dvanástnika.
Pri vzniku peptického vredu sú v hre dve skupiny faktorov – a to faktory agresívne, ktoré môžu spôsobiť a urýchliť vznik vredu a faktory ochranné.
Medzi agresívne faktory patrí účinok kyslej žalúdočnej šťavy, prítomnosť infekcie žalúdka spôsobenej baktériou Helicobacter pylori (ide o najrozšírenejšiu ľudskú infekciu). Taktiež môže vznik podnietiť častejšie užívanie niektorých liekov (napr. lieky proti bolesti), ale aj faktory ako fajčenie a stres.
Naše telo však disponuje aj radom ochranných faktorov, ktoré bránia žalúdok a tenké črevo pred vznikom tohto ochorenia. V prípade, keď agresívne faktory prevládnu nad ochrannými a rovnováha je narušená, vznikajú podmienky pre vznik vredu.
Ohrození sú najmä pacienti nad 50 rokov.
Symptómy/príznaky
Najčastejším príznakom, ktorý nás môže upozorniť na prítomnosť peptického vredu, je bolesť brucha. Tá sa líši medzi dvanástnikovým a žalúdočným vredom v nadväznosti na príjem potravy.
V prípade vredu dvanástnika sa vyskytuje nalačno (dve a viac hodín po jedle), často môže spôsobovať prerušovaný spánok a zmierni sa po najedení sa. Pri žalúdočnom vrede bolesť prichádza zvyčajne v čase prijímania stravy.
Menej často sa môžu vyskytnúť prejavy ako pálenie záhy, kyslý pocit v ústach, nadmerné grganie, nevoľnosť či zvracanie kyslých štiav (často s dočasnou úľavou). Dochádza tiež k zmenám chuti k jedlu – ktoré môžu viesť k zmene hmotnosti (či už prírastku alebo úbytku váhy). Výnimočne sa môže prejaviť zvracaním krvi či nálezom krvi v stolici.
Najobávanejšou komplikáciou je perforácia (prasknutie) vredu. To býva sprevádzané náhlou a krutou bolesťou brucha, ktorá sa nedá zmierniť. V tomto prípade ide o veľmi vážny stav, ktorý vyžaduje okamžitý prevoz do nemocnice.
Tieto príznaky sa môžu opakovať aj viackrát ročne, kedy bývajú obdobia s prejavmi ochorenia vystriedané s rôzne dlhými obdobiami bez príznakov.
Nie je však výnimkou, že príznaky môžu byť mierne alebo sa nemusia vôbec prejaviť.
Žalúdočný vred možno diagnostikovať gastroenterologickým vyšetrením gastroskopiou alebo kolonoskopiou. Vyšetrenie určí, či sa jedná o vred, jeho krvácanie alebo iné abnormality žalúdka.
Za život ohrozujúcu situáciu sa považuje perforácia (prasknutie) žalúdočnej steny, penetrácia (preniknutie) vredu do okolitých orgánov alebo nádorová premena vredu.
Postupy liečby u žalúdočného a dvanástnikového vredu sa od seba zásadne nelíšia. Sú založené na dodržiavaní liečebného režimu a užívaní liekov, ktoré ovplyvňujú kyslosť žalúdočnej šťavy a ochranu sliznice.
Základom liečby je dodržiavanie režimu. Ten je založený na telesnom a duševnom pokoji a úprave stravy (lekár zvyčajne odporúča výhybať sa jedlu a nápojom, ktoré zvyšujú vylučovanie žalúdočnej šťavy ako je napríklad káva, silný čaj, tučná strava atď.). Dôležitou súčasťou režimových opatrení je obmedzenie fajčenia a alkoholu, či vynechanie niektorých liečiv, ktoré môžu nepriaznivo vplývať na vznik vredu.
V prípade potvrdenia prítomnosti infekcie H. pylori sa liečba spravidla doplňuje o antibiotickú terapiu.
Nutnosťou je obmedzenie alebo úplné vynechanie konzumácie alkoholických nápojov, korenistých jedál, kávy a fajčenia cigariet a tiež eliminácia stresu. V rámci prevencie sa tiež odporúča konzultácia s lekárom pri nadmernom používaní liečivých prípravkov – kortikoidov, cytostatík.