Ide o ochorenie, keď v ušnom bubienku vznikne prasklina alebo diera. Typicky k tomu dochádza pri úrazoch, výbuchoch alebo ušných infekciách. Prejavmi sú náhle zhoršenie či strata sluchu, pískanie a bolesť v uchu. Vo väčšine prípadov sa prasknutý bubienok vylieči spontánne v priebehu niekoľkých týždňov. Pri podozrení na prasknutý bubienok sa odporúča vyhľadať lekársku pomoc, nakoľko tento stav môžu sprevádzať komplikácie, napríklad infekcia.
Ušný bubienok je tenká blana, ktorá oddeľuje stredné ucho od vonkajšieho ucha. Jeho hlavnou úlohou je prenášanie zvuku z vonkajšieho prostredia do hlbších častí ucha. Zároveň chráni hlbšie uložené štruktúry pred baktériami, nečistotami a poranením.
Existuje niekoľko spôsobov, kedy môže nastať prasknutie bubienka. Jednou z najčastejších príčin sú infekčné zápaly stredného ucha. Pri nich sa za bubienkom zhromažďuje hnisavá tekutina a zvnútra naň tlačí. Tlakom sa nakoniec v bubienku vytvorí prasklina a hnis vytečie.
Ďalším dôvodom je prepichnutie bubienka cudzím objektom zvonku. Bežne to býva vatová tyčinka na čistenie ucha. U detí to môžu byť napríklad malé súčiastky hračiek. V niektorých prípadoch býva prasknutie ušného bubienka následkom náhleho zvýšenia tlaku okolia (barotrauma). Príkladom sú výbuchy, údery na ucho alebo potápanie. Okrem toho sa s natrhnutím bubienka môžeme stretnúť pri úrazoch hlavy, ktoré sprevádzajú zlomeniny kostí lebky.
Prejavy prasknutého bubienka môžu byť niekedy veľmi mierne. Človek môže mať pocit, že s uchom niečo nie je v poriadku. V iných prípadoch sa objaví náhla ostrá bolesť v uchu. Sprevádzať ju môže výtok krvi a pískanie či zvonenie v ušiach (tinitus). Pri infekciách stredného ucha sa pri prasknutí bubienka bolesť v uchu zmierni. Pritom z ucha vytečie tekutina, ktorá môže obsahovať hnis. Charakteristickým prejavom je i čiastočná alebo úplná strata sluchu.
Pri podozrení na prasknutie bubienka lekár (ORL) ucho vyšetrí špeciálnym nástrojom (otoskop), ktorým dokáže doň nazrieť hlbšie.
Absolútna väčšina prípadov si nevyžaduje špecifickú liečbu. Najčastejšie sa bubienok zahojí sám v priebehu niekoľkých týždňov. Počas hojenia lekár môže predpísať antibiotiká v kvapkách alebo tabletách kvôli predchádzaniu šírenia infekcie hlbšie do ucha. Bolesť môže byť zmiernená liekmi proti bolesti (ibuprofen, paracetamol) a aplikáciou tepla na ucho. Počas hojenia je dôležité udržiavať ucho v suchu. Pri rozsiahlejších poškodeniach je jediným východiskom operačné zacelenie bubienka.