Koža vytvára ochrannú vrstvu pred vonkajším prostredím, preto zohráva významnú úlohu v ochrane a podpore ľudského organizmu. Podieľa sa na 16 percentách celkovej telesnej hmotnosti, u dospelých má plochu 1,5-2,5 štvorcového metra. Akékoľvek narušenie celistvosti pokožky je možným zdrojom infekcie, vystavuje organizmus zvýšenému riziku zdravotných komplikácií a porušuje vnútornú homeostázu organizmu.
Viac informácií
Koža patrí k životne dôležitým orgánom. Zodpovedná za ochranu pred stratou tekutín, ochraňuje pred preniknutím mikroorganizmov do tela, chráni pred mechanickým a chemickým poranením, podieľa sa na regulácii telesnej teploty a prostredníctvom nervových zakončení (vnímanie dotykov, bolesti, teploty) nás informuje o podnetoch z vonkajšieho prostredia. Rezné rany a odreniny patria k najčastejším príčinám narušenia integrity kože. Vznikajú najmä čepeľami ostrých predmetov pri ich prieniku kožou až do podkožia. Na charakter reznej rany a jej rozsahu vplýva viacero faktorov, ako je napríklad druh a ostrosť čepele, sila tlaku, ktorým nástroj pôsobil na kožu, ale aj uhol pod ktorým vnikol do tela.
Z hľadiska charakteristiky sú v porovnaní s bodnými ranami rezné rany dlhšie než širšie a ich okraje sú hladké. Uhly rezných rán bývajú zväčša ostré. Najväčšiu hĺbku dosahujú rezné rany v strede a na konci rany. Majú prevažne ostré ohraničenie a sú priamočiare či oblúkovité. Ak však bola rezná rana spôsobená pílou, jej okraje sú zúbkované. Keď ostrý objekt vnikol pod kožu pod tupším uhlom, môže dôjsť k oddeleniu tkaniva a vzniku oválneho defektu kože. Šírka rany závisí od hrúbky čepele a priebehu elastických vlákien, ktoré rez poškodil. Hĺbka rany závisí od ostrosti a intenzity nástroja, ktorý ranu spôsobil.
Odreniny vznikajú pôsobením tupého predmetu na povrch tela, v smere šikmo alebo pod určitým uhlom. Smer pôsobenia tupej sily je často rozoznateľný podľa zhrnutia povrchovej vrstvy kože. Ak je poškodenie iba povrchové, býva odrenina spočiatku nenápadná, ľahko začervenaná a nekrváca. Pruhovité odreniny najčastejšie zapríčiní úzky predmet alebo jeho hrana. Plošné odreniny spôsobuje širší predmet. Pri ťahaní, šmýkaní alebo páde tela na šikmú plochu vznikajú pruhovité odreniny v smere pohybu tela alebo predmetu. Odreniny spôsobené nechtom sú čiarkovité alebo polmesiačikovité. Tlakové odreniny vznikajú pomliaždením vonkajších vrstiev kože a prejavujú sa prítomnosťou modrín v okolitých oblastiach. Existujú tiež odreniny vznikajúce pod vplyvom nárazu pri styku s ťažkým telesom. Nárazové a tlakové odreniny vedia zreprodukovať predmet, ktorým bolo zranenie spôsobené, vďaka odtlačkom, ktoré predmet zanechal na koži .
Symptómy
Rezné poranenia zriedkavo zasahujú kosť. Najčastejšie sa to stane v dôsledku rezného poranenia motorovou pílou. Porušením integrity pokožky a podkožných tkanív sa pretrhnú cievy, šľachy, nervy a svaly a porušia sa ďalšie tkanivá. Prejaví sa to silným krvácaním, bolesťou, neschopnosťou pohybu, prípade až amputáciou. V prípade masívneho poškodenia môže dôjsť k smrti vykrvácaním alebo ku vzduchovej embólii. Pri reznom poranení priedušnice je častou komplikáciou vdýchnutie krvi. Infekčné komplikácie sa objavujú skôr pri menších rezných ranách, keď je organizmus oslabený, pretože silné krvácanie znižuje nebezpečenstvo vzniku infekcie.
Po vzniku odreniny dochádza k výstupu krvného séra. Tento typ poranenia sa za niekoľko hodín pokryje hnedastou chrastou. Ak je pôsobenie tupej sily intenzívnejšie, prejaví sa poranením ciev, dôsledkom je bodkovité krvácanie. Ak nedôjde k infekcii, poranenie sa hojí bez následkov. Ak pri pôsobení tupej sily bolo do tkaniva vnesené cudzie teleso (prach), po zahojení dochádza k pigmentácii kože.
V prípade infekcie sa rana a jej okolie zapália a opuchnú. Prejaví sa to začervenaním a pulzujúcou bolesťou postihnutej oblasti. Následne dochádza k hromadeniu hnisu v rane, k zdureniu lymfatických uzlín a tiež k zvýšeniu telesnej teploty.
V prípade závažnejších rezných poranení a odrenín traumatológ indikuje vyšetrenie prostredníctvom zobrazovacích techník kvôli odhaleniu rozsahu poškodenia vnútorných štruktúr.
V prípade porušenia ciev je dôležité čo najskôr zastaviť krvácanie. Na poranené miesto sa odporúča niekoľko minút vyvíjať tlak pôsobením cez čistý a suchý tlakový obväz, uterák alebo vreckovku. Ak je rana lokalizovaná na hornej končatine, odporúča sa jej polohovanie zdvihnutím nad hlavu. Ak je zranenie na dolnej končatine, vhodné je udržiavať poraneného v ľahu a zdvihnúť postihnutú oblasť nad úroveň srdca. Rana by sa mala vyčistiť a prekryť sterilným obväzom, ktorý zabráni možnému prestupu infekcie. Pri čistení rany je vhodné využiť čistú vodu a vyhýbať sa používaniu antiseptických látok, pretože môžu poškodiť pokožku a spomaliť hojenie. Výmena krycieho obväzu by mala byť prispôsobená intenzite poranenia. V niektorých prípadoch sa indikuje užívanie liekov proti bolesti (paracetamol alebo ibuprofen). Zvýšené riziko infekcie hrozí v prípade rán kontaminovaných nečistotami, vyplnených hnisom alebo inými telesnými tekutinami. Vyhľadanie odbornej lekárskej pomoci je nutné v prípade, ak je poranenie väčšie ako 5 cm, alebo bolo spôsobené zvieracím či ľudským pohryznutím. Na infikovanú ranu zaberá krátkodobá antibiotická liečba. Ak nemožno zastaviť krvácanie, je poškodená veľká tepna, objavia sa problémy s ovládaním častí tela a s pohybom, rana je veľmi veľká alebo zranenie spôsobilo masívne poškodenie tkaniva, je nutné čo najskôr vyhľadať úrazovú ambulanciu. V niektorých prípadoch sa pacientovi podáva protitetanová injekcia.
Vyhýbanie sa možným poraneniam, používanie pracovných bezpečnostných pomôcok, zvýšená opatrnosť pri manipulácii s potenciálne ostrými predmetmi.