V parlamente začiatkom decembra prešiel rozpočet na budúci rok, ktorého súčasťou je aj kapitola venovaná zdravotníctvu. Aj keď si to mnohí ľudia neuvedomujú, to akú zdravotnú starostlivosť pacienti dostanú závisí práve od finančných prostriedkov určených pre rezort v rozpočte. A podľa jeho hodnotenia od zdravotníkov a expertov to vyzerá, že budúci rok nielen, že sa kvalita zdravotníctva nezlepší, ale naopak hrozí mu kríza, ktorá sa môže dotknúť aj pacientov.
Minister zdravotníctva, Marek Krajčí, pri predkladaní návrhu rozpočtu pre jeho sektor hovoril o úspechu. Na zdravotníctvo pôjde totiž budúci rok viac peňazí ako v roku 2020. “Pripravovaný rozpočet pre zdravotníctvo predpokladá budúci rok nárast v objeme financií o 3,56 percenta, čo znamená, že do sektora príde o približne 205 miliónov eur viac ako tento rok,” konštatoval pre Zdravotnícke noviny. Ďalšie prostriedky by mali ísť na oddlženie nemocníc v budúcom roku vo výške 575 miliónov eur.
Výrazne iný názor však majú pri hodnotení prípravy rozpočtu takmer všetky zdravotnícke organizácie združené v iniciatíve Stop hazardu zo zdravím, pričomich výzvu podpísalo viac ako 100-tisíc ľudí. V prvom rade sa sťažovali na neochotu Ministerstva zdravotníctva s nimi diskutovať o rozpočte a zohľadniť ich pripomienky. „Ministerstvo s nami nekomunikuje tak, ako nekomunikovalo so zástupcami rezortu pri príprave rozpočtu,” uviedol ambasádor iniciatívy Viliam Dobiáš pre TASR.
Iniciatíva upozorňuje, že nedostatočný bol už rozpočet na tento rok. Tým, že bol zle nastavený a zdravotníctvo postihla pandémia, chýbajú v zdravotníctve aktuálne stovky miliónov eur. „K tomu je potrebné pripočítať ešte nárast výdavkov v súvislosti s prirodzeným starnutím obyvateľov a nárastom chorobnosti, odloženou zdravotnou starostlivosťou v dôsledku pandémie, infláciu, či zákonný nárast platov zdravotníkov,” uvádzajú v stanovisku.
V praxi to znamená, že ani dodatočné zdroje vyčlenené pre zdravotníctvo na budúci rok nemusia stačiť na pokrytie zdravotnej starostlivosti pre pacientov. Podľa prezidentky Asociácie na ochranu práv pacientov, Márii Lévyovej, to môže spôsobiť nezvratné dopady na kvalitu a časovú či miestnu dostupnosť zdravotnej starostlivosti na Slovensku. „Už teraz sa pacienti stretávajú s odmietaním, neistotou a nadmernými čakacími termínmi na vyšetrenia,“ uviedla pre TASR.
Problémom je najmä skutočnosť, že štát za svojich poistencov, ktorými sú napríklad dôchodcovia, ženy na materskej alebo študenti neplatí dostatočné poistné do zdravotných poisťovní. Ako uviedla predsedníčka zdravotníckeho výboru, Janka BittóCigániková, vo svojom blogu na SME,„štát platí na jedného „svojho“ poistenca iba 32 eur mesačne. Pritom priemerný náklad na poistenca štátu je 85€.“
Zároveň konštatuje, že v čase, keď hospodárstvo rástlo, bola nízka platba štátu kompenzovaná príjmami od ekonomicky aktívnych obyvateľov. To však už neplatí v čase krízy. Ľudia, ktorí stratili prácu sa zaevidujú ako nezamestnaní a teda do skupiny poistencov štátu.
Aj preto zdravotnícke organizácie, medzi ktoré patria zástupcovia nemocníc, lekárov, sestier či pacientov požadovali zvýšenie platby za poistenca štátu na úroveň piatich percent z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Podľa iniciatívy to bol jediný spôsob ako zabezpečiť, aby zdravotníctvo na budúci rok malo dostatok finančných prostriedkov a nebola ohrozená zdravotná starostlivosť pre pacientov.
Podľa výpočtov poslankyne Cigánikovej by platba na úrovni 5% za poistencov štátu znamenala, že za mamičky na materskej, dôchodcov, študentov a podobne by štát platil 54,60 eur. Ak to porovnáme s tým, koľko štát platí za svojich poistencov v Českej republike, bolo by to stále menej. V roku 2021 bude totiž v ČR na úrovni 64,90 eur za mesiac, teda ešte o 10 eur viac ako na Slovensku.
Ministerstvo zdravotníctva a následne Národná rada SR však túto požiadavku neakceptovalo a rozpočet prešiel v nezmenenej podobe, ktorá ignoruje požiadavky zdravotníkov a pacientskych organizácií.
Viacerí experti sa zhodujú, že problémom slovenského zdravotníctva je najmä nestabilita, teda to, že podmienky jeho financovania sa neustále menia a nemocnice či ambulantní lekári nevedia predvídať, koľko majú zdrojov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Zdravotnícky analytik Michal Kaszaš pre Trend hovorí, že lepšia zdravotná starostlivosť je bez väčšieho objemu peňazí nedosiahnuteľná. „Je nutné zaviesť stabilitu vo financovaní. Ďalej stabilita v podobe napríklad päťpercentnej platby na poistenca štátu z vymeriavacieho základu dva roky spätne, to je druhá vec. Zároveň zaviesť takzvaný štandard starostlivosti, pod ktorým si predstavte nejaký balíček predplatený za svoje poistné,“ dodáva.
Nateraz to podľa slov zdravotníckych organizácií vyzerá tak, že v zdravotníctve sa posunu k lepšej starostlivosti budúci rok nedočkáme. „Prijatý rozpočet pre zdravotníctvo na budúci rok vážne ohrozuje zdravotnú starostlivosť pre pacientov. Niekoľko mesiacov upozorňujeme, že v zdravotníctve chýbajú značné prostriedky. Nový rozpočet súčasnú zlú situáciu ešte zhorší a budúci rok tak bude pre zdravotníctvo kritický,“ dodávajú zástupcovia iniciatívy Stop hazardu so zdravím.
Vláda sa rozhodla sumou 198 miliónov dofinancovať Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Kým v minulosti bolo dofinancovanie transparentne rozdelené medzi všetky zdravotné…
Platíte si celý život poctivo zdravotné odvody a očakávate, že tým pádom bude o vaše zdravie postarané? Čoskoro to už nemusí byť…
To, že slovenské zdravotníctvo nie je v najlepšom stave, bolo zrejmé aj pred vypuknutím pandémie Covid-19. Nedostatok lekárov a sestier, zanedbané nemocnice…
