Ružovka postihuje strednú časť tváre – nos, líca, stred čela a brady. Vo výnimočných prípadoch sa môže vyskytovať na krku, za ušami a vo výstrihu. Koža okolo úst a očí býva spravidla nepostihnutá. Na začiatku ochorenia sa prejavuje ako prechodné začervenanie (erytém), spôsobené rozšírením drobných podkožných žiliek, ktoré vzniká napríklad po slnení, požití alkoholu alebo je vyvolané emóciami. Neskôr začervenanie neustupuje a rozšírenie podkožných žiliek pretrváva, (odborne sa to označuje ako teleangiektázia). V postihnutej oblasti sa začnú tvoriť červené pupence (papuly) buď s čírym, alebo hnisavým obsahom (papulopustuly), ktorý obsahuje baktérie. Pupence sa väčšinou zahoja bez jaziev, avšak vyrážka je sprevádzaná miernym opuchom podkožia celej postihnutej oblasti. Na rozdiel od akné tu chýbajú komedony (uhry).
Pri ďalšom priebehu ochorenia dochádza k tvorbe uzlov a infiltrácii kože bunkami zápalu a väziva, čo spoločne so zväčšovaním mazových žliaz vedie k celkovému zhrubnutiu a zosilneniu kože (odborne phyma). Niekedy dochádza ku karfiolovitému zhrubnutiu nosa (rhinophyma).
Jednou zo špecifických foriem ružovky je papulózna rosacea, ktorá je typická iba vznikom malých červených pupencov až uzlíkov, ktoré pri stlačení sklíčkom presvitajú na žlto. Môžeme sa s tým stretnúť u pacientov, ktorí užívajú anabolické steroidy. Až 60 percent pacientov postihnutých ružovkou má komplikácie s očami, vzácne zápal očných viečok a rohovky.
Konkrétne príčiny ochorenia nie sú známe. Existuje však niekoľko rizikových faktorov, pri ktorých sa podiel na vzniku ružovky predpokladá. Jedným z nich je genetická predispozícia. Ide o vrodenú vazomotorickú labilitu tváre (poruchu ovládania priesvitu ciev na tvári, keď dochádza k nadmernej vazodilatácii, čo sa prejaví ako ekzém). Ďalej sa predpokladá úloha roztoča zvaného Demodex folliculorum, ktorý žije v mazových žľazách na tvári človeka, sám osebe však nespôsobuje žiadne ochorenie a je ním nakazených okolo 10 percent populácie. Z ďalších rizikových faktorov sa uvádza vysoký krvný tlak, rôzne gastrointestinálne ochorenia (Crohnova choroba či ulcerózna kolitída) a zmieňovaná je aj úloha saprofytickej bakteriálnej flóry – to sú baktérie, ktoré osídľujú našu kožu a za normálnych okolností človeku neškodia.
Ochorenie zhoršujú aj vonkajšie vplyvy, ktoré v konečnom dôsledku vyvolávajú prekrvenie tváre. Patrí sem UV žiarenie, masti s lokálnymi kortikoidmi, horúce nápoje, zmeny teploty a pitie destilátov.
Ružovku diagnostikuje dermatológ na základe klinického obrazu, ktorý je pre toto ochorenie typický. K potvrdeniu diagnózy môže prispieť aj histologické vyšetrenie vzorky postihnutej kože, aj keď nie je pre ružovku špecifické. V diferenciálnej úvahe musí lekár zvážiť aj iné ochorenia (napríklad presiaknutie tváre pri leukémii, kožný T-lymfóm a podobne).
Ružovka sa lieči dvoma spôsobmi – lokálne a systémovo. Lokálna liečba spočíva v aplikácii antibiotických mastí, krémov s obsahom metronidazolu a erytromycínu, na podpornú liečbu sa využíva pasta s 5 – percentnou sírou a lokálne retinoidy (deriváty vitamínu A). Pri závažnejších stavoch je účinná celková antibiotická terapia, napríklad tetracyklín, metronidazol vo forme tabliet počas niekoľkých týždňov. V prípadoch vážnych a rezistentných možno podávať deriváty vitamínu A aj systémovo 3 až 4 mesiace.
U pacientov, ktorí majú súčasne aj gastrointestinálne problémy a v žalúdku prítomnú baktériu Helicobacter pylori, je vhodná jej likvidácia pomocou antibiotickej liečby. Chirurgickú liečbu možno použiť pri karfiolovitom zhrubnutí nosa, používa sa dermabrázia a CO2 laser. Inými typmi lasera sa dajú zmierniť prejavy začervenania, ktoré sú spôsobené rozšírením podkožných žíl.
Prevencia je v prípade ružovky neľahká. Pacienti sa jedine môžu vyvarovať niektorých rizikových faktorov – pitia horúcich nápojov, alkoholu, mali by obmedziť pobyt na priamom slnku, používať opaľovací krém s vysokým ochranným faktorom a vyhýbať sa prostrediu s extrémnymi teplotami (sauna, v zime dlhé pobyty v mrazoch).
