Šedý zákal

Praktické informácie

Šošovka je transparentná štruktúra, ktorá je súčasťou optického systému oka. Pozostáva z puzdra, jadra a kortexu (kôry). Visí na závesnom aparáte za dúhovkou a pred prednou sklovcovou membránou (obrázok č. 1). Pri narodení je avaskulárna (bezcievna), bez vlastnej inervácie. Jej metabolizmus je úplne závislý na komorovej vode, vypĺňajúcej prednú a zadnú komoru oka.

Anatómia ľudského oka
ZDROJ: solar22/Shutterstock.com

Šošovka je zložená prevažne z vody (66 %) a bielkovín (33 %). V priebehu života sa zväčšuje, mení svoj tvar aj optické vlastnosti. Pri narodení je jej hmotnosť 90 mg, v dospelosti okolo 255 mg. Vekom sa zväčšuje aj jej refrakčný index (hodnota, ktorá porovnáva rýchlosť svetla vo vákuu a v inom prostredí). Optická mohutnosť šošovky je od 15 do 20 dioptrií.

Funkcia šošovky

Hlavnou funkciou šošovky v rámci optického systému oka je umožniť prechod svetla, ktoré vytvorí ostrý obraz na sietnici. Preto musí šošovka udržiavať svoju transparentnosť a byť schopná akomodácie. Akomodácia je schopnosť oka prispôsobiť sa videniu na rôzne vzdialenosti, pričom šošovka zväčšuje svoju optickú mohutnosť. Pri narodení je schopnosť akomodácie najväčšia, vekom klesá aj na úkor rozvoja katarakty.

Pre transparentnosť je dôležitá prítomnosť bielkovín, tzv. kryštalínov vo vysokej koncentrácii, čím je zabezpečené optimálne špecifické optické prostredie. Narušené býva procesmi spojenými so starnutím, oxidačným stresom alebo poruchou metabolizmu glukózy (cukru). Následne sa prechádzajúce svetlo rozptyľuje a zhoršuje sa kvalita obrazu na sietnici. Dôležitý je preto komplexný antioxidačný systém, ktorý šošovku chráni pred nežiaducimi procesmi.

Pri strate schopnosti opraviť oxidačné poškodenie, napríklad pri zníženej účinnosti antioxidantov a zvýšenej produkcii voľných radikálov, dochádza k jej poškodeniu a zakalí sa.

Príznaky a symptómy

  • Glare (tzv. ostrý svit, prudké svetlo, žiara) je väčšinou prvým a častým príznakom katarakty. Následkom rozptylu svetla v optickom prostredí oka dochádza k zhoršeniu zraku.
  • Zníženie zrakovej ostrosti – záleží na intenzite svetla, veľkosti zrenice a stupňa krátkozrakosti.  Dôležité sú skôr subjektívne obtiaže vo videní pacienta pri bežných aktivitách, najčastejšie ide o hmlisté videnie.
  • Zníženie kontrastnej citlivosti – väčšinou pri začínajúcej katarakte.
  • Myopizácia oka – tzv. nukleárna katarakta zvyšuje optickú mohutnosť šošovky – ďalekozrakí pacienti prechodne nepotrebujú korekciu do diaľky.
  • Monokulárna diplopia – tzv. nukleárna katarakta tvorí viac lomných plôch v centre šošovky, na sietnici vzniká dvojitý obraz – tzv. „duchovia“.

Variácie ochorenia

Senilná katarakta

Príčiny vzniku sú multifaktoriálne, no predovšetkým ide o starnutie šošovky – vekom sa šošovka zväčšuje, stráca elasticitu, znižuje sa jej priehľadnosť.

Rozlišujeme:

  • nukleárnu kataraktu – je fyziologickým typom, jadro má nažltlú farbu, subjektívne spôsobuje problémy pri pohľade do diaľky a pri vyššej intenzite osvetlenia, dochádza k poruche farebného videnia v oblasti modrého svetla, môže byť príčinou myopizácie oka, v pokročilom štádiu je jadro šošovky hnedé (tzv. brunescentná katarakta).
  • kortikálnu kataraktu – vzniká v dôsledku hydratácie šošovkových vláken následkom poruchy iónovej rovnováhy, väčšinou je obojstranná, v rôznom štádiu na oboch očiach, tvoria ju klinovité kortikálne zákaly, ktoré svojou lokalizáciou ovplyvňujú aj zrakovú ostrosť. Prvé subjektívne obtiaže sa prejavia pri jazde autom za šera, resp. v tme. Progresia vývoja zákalu je neodhadnuteľná, patrí sem tzv. intumescentná katarakta (strieborná), zrelá matúrna až hypermetúrna katarakta, zvláštnym typom je katarakta Morgagni s voľne pohyblivým brunescentným jadrom.
  • zadnú subkapsulárnu kataraktu – zákal je lokalizovaný v zadnej vrstve kortexu v oblasti optickej osi, vyskytuje sa u mladších pacientov, viac ovplyvňuje videnie do blízka, spôsobuje glare.
  • prednú subkapsulárnu kataraktu – jej výskyt je vzácny, zákal je lokalizovaný pod predným puzdrom.

Lieková katarakta

Môže vzniknúť po dlhodobom užívaní týchto liekov:

  • kortikosteroidov: zmeny šošovky po ich vynechaní sú nevratné, u detí po skorom vylúčení z terapie je možná vratnosť zmien
  • fenotiazínov: ide o veľkú skupinu psychotropných liekov, ktoré spôsobujú pigmentácie šošovky v oblasti zrenice
  • miotík (pilokarpínu): používajú sa hlavne v oftalmológii, spôsobujú vznik vakuol v prednom a zadnom puzdre šošovky
  • amiodarónu: ide o rozšírené antiarytmikum, v šošovkovom epiteli sa tvoria hviezdičkovité depozitá pigmentu

Traumatická katarakta

Vzniká v dôsledku mechanického poranenia oka, pôsobením chemických látok, pri úraze elektrickým prúdom alebo pri dislokácii či subluxácii šošovky. Vzácne pri úraze sa môže do šošovky dostať aj cudzie teleso preniknutím cez rohovku a prednú komoru oka. Cudzie teleso ostáva v šošovke. Ak obsahuje železo, vzniká tzv. sideróza. Ak obsahuje meď, ide o chalkózu a špeciálny typ „sunflower cataract“.

Radiačná katarakta

Je výsledkom pôsobenia elektromagnetického žiarenia s rôznou vlnovou dĺžkou (ionizujúce žiarenie, RTG, ultrafialové, infračervené alebo mikrovlnné žiarenie). Citlivosť šošovky na ionizujúce žiarenie je mimoriadne citlivá. Čím mladší pacient, tým je citlivosť väčšia. UVB žiarenie v oblasti 290 – 320 nm môže byť príčinou vzniku kortikálnych zákalov. Slnečné okuliare s UV filtrom sú schopné znížiť intenzitu žiarenia až o 80 %. Infračervené žiarenie spôsobuje kataraktu u sklárov. Výskyt katarakty v dôsledku mikrovlnného žiarenia je vzácny.

Metabolická katarakta

Vyskytuje sa v rámci rôznych ochorení – okrem cukrovky napr. pri galaktozémii, či Wilsonovej chorobe (porucha transportu medi v organizme). Pri cukrovke sa zvyšuje koncentrácia glukózy v šošovke difúziou z komorovej vody. Následne dochádza k jej hydratácii. Vznik diabetickej katarakty môže byť príčinou presbyopie – stareckého videnia v mladšom veku.

Detská katarakta

Podľa veku v ktorom sa prejavuje, rozdeľujeme na kongenitálnu (vznikajúcu včasne po narodení) a vzniknutú v neskorom detskom veku. Výskyt u novorodencov je približne 0,4 %. U dvoch tretín je postihnutie obojstranné. Príčinou vzniku kongenitálnej katarakty je pôsobenie škodlivej noxy, ktorou môže byť vírusová infekcia (rubeola) alebo vplyv liekov. Rizikovým je 1. trimester gravidity.

Niekedy úlohu zohráva aj pozitívna rodinná anamnéza, môže byť súčasťou metabolických porúch, či Downovho syndrómu. Hlavným problémom pri kongenitálnej katarakte je načasovanie chirurgickej liečby. Operovať by sa malo čím skôr, ako prevencia tupozrakosti, nystagmu. K operácii sa pristupuje u jednostrannej katarakty do šiestich týždňov po narodení, u obojstrannej do troch mesiacov.

Výskyt katarakty v rámci očných chorôb

Katarakta sa vyskytuje aj v rámci očných chorôb. Príkladom je chronická uveitída (zápal uveálneho tkaniva), ktorá vzniká po prekonanom glaukómovom záchvate (vysoký vnútroočný tlak), kde v epiteli predného puzdra šošovky dochádza k odumretiu buniek, tzv. „ glaucoma flecken“. Reakcia zrenice po aplikácii kvapiek na jej rozšírenie je horšia. Katarakta môže vznikať aj pri nedostatku vitamínov (A, C, E, niacín, tiamín, riboflavín), v dôsledku fajčenia, pri iných ako metabolických ochoreniach, napr. atopickej dermatitíde.

Diagnostika

Stanovenie diagnózy sa opiera o vyšetrenie štrbinovou lampou v dostatočnej mydriáze (po podaní kvapiek na rozšírenie zrenice).

Liečba, prevencia, kontrola

Liečba katarakty je chirurgická. Indikácia z poklesu zrakovej ostrosti je prísne individuálna. Vždy je nutné zohľadniť vek pacienta, jeho praktické potreby, možné komplikácie operácie. Terapeutická indikácia a jej včasnosť je dôležitá hlavne u pacientov s angulárnym glaukómom (zelený zákal). Ak kortikálne zákaly v šošovke bránia laserovému ošetreniu sietnice pacientov s diabetickou retinopatiou, sú dôvodom na operáciu.

Liečebné metódy

Prvá metóda operácie katarakty sa popisuje v literatúre v Indii okolo r. 600 pr. n. l. Išlo o deklináciu – luxovanie šošovky pomocou ihly do sklovcového priestoru. Manipulácia bola ukončená hneď, ako pacient udal ostrejšie videnie.

Ďalšou metódou je tzv. intrakapsulárna extrakcia celej šošovky (ICCE). Predstavuje odstránenie celej šošovky s intaktným puzdrom. Šošovka sa vyberie cez veľkú operačnú ranu. Oko zostáva afakické, výsledná zraková ostrosť sa dosiahne okuliarovou korekciou do 10 až 11 dioptrií. Táto metóda sa vzhľadom na výskyt pooperačných komplikácií už nepoužíva.

V roku 1784 francúzsky očný lekár Daviel prvýkrát popísal novú techniku operácie – tzv. extrakapsulárnu extrakciu šošovky (ECCE). Princípom je odstránenie skaleného jadra a kortexu šošovky so zachovanim prevažnej časti puzdra. Zadné puzdro je dôležité pre následnú implantáciu umelej vnútroočnej zadnokomorovej šošovky (PC IOL).

Fakoemulzifikáciu prvýkrát realizoval Kelman v roku 1967. Jadro šošovky je fragmentované a odsaté za pomoci ultrazvukovej kanyly. Výhodou techniky je samotné prevedenie operácie cez malý rez, čo znižuje výskyt pooperačných komplikácií, skracuje dĺžku operačného výkonu a urýchľuje zrakovú rehabilitáciu. Počas operácie sa odstraňuje skalená šošovka cez otvor v jej prednom puzdre. Vykonáva sa tzv. kapsulorexa. Po odstránení skalenej šošovky sa do zbytkového zadného puzdra implantuje umelá vnútroočná šošovka s určitou hodnotou dioptrií. Jej hodnota sa určí pomocou biometrie pacientovi individuálne, ešte pred samotnou operáciou. Operáciou sa zlepší, odstráni hmlisté videnie do diaľky, oko však stráca schopnosť akomodácie.

Možné pooperačné komplikácie

Operácia katarakty patrí k najčastejším operáciám oka na svete. Ako každá operácia, má určité komplikácie. K peroperačným patrí napríklad ruptúra – roztrhnutie zadného puzdra šošovky či expulzívne, masívne subretinálne krvácanie.

Pooperačne sa môže zvýšiť hodnota vnútroočného tlaku, môže vzniknúť opuch rohovky, rizikom je aj tzv. endoftalmitída – akútna bakteriálna devastujúca komplikácia. Príčinou poklesu zrakovej ostrosti po operácii katarakty môže byť cystoidný makulárny edém – opuch centrálnej krajiny sietnice. Neskorou komplikáciou je odchlípenie sietnice do šiestich mesiacov od operácie. Rizikovými pacientami sú pacienti s degeneratívnymi zmenami na sietnici, či pacienti s krátkozrakosťou.

Častou neskorou pooperačnou komplikáciou je sekundárna katarakta. Subjektívnym príznakom je zhoršenie zrakovej ostrosti, hmlisté videnie, monokulárna diplopia. Jej výskyt ovplyvňuje typ implantovanej vnútroočnej umelej šošovky a dokonalosť očistenia, zbavenia zbytkových šošovkových hmôt zadného puzdra počas operácie. Výskyt je individuálny. Pri proliferatívnom type, ktorý je častejší, sa na zadnom puzdre tvoria tzv. Elschnigove perly. Druhým typom je fibróza zadného puzdra. Liečba sa uskutočňuje pomocou lasera alebo chirurgicky.

Záver

Sivý zákal šošovky je najčastejšou príčinou slepoty. Zahraničné štúdie uvádzajú výskyt katarakty až v 91 % populácie vo veku od 75 do 85 rokov. Do buniek epitelu šošovky sa dostáva difúziou. Pre správnu funkciu šošovky je dôležitá hlavne jej transparentnosť. K poškodeniu (zakaleniu) šošovky dochádza v dôsledku procesu starnutia, vplyvom oxidačného stresu a poruchou metabolizmu glukózy.

Subjektívnym príznakom katarakty je zhoršenie zrakovej ostrosti, ktorá sa rozvíja postupne – mesiace, aj roky. Načasovanie operácie u pacienta je individuálne. Dôležité je pravidelné absolvovanie očného vyšetrenia v rámci preventívnych prehliadok.