Šošovka je transparentná štruktúra, ktorá je súčasťou optického systému oka. Pozostáva z puzdra, jadra a kortexu (kôry). Visí na závesnom aparáte za dúhovkou a pred prednou sklovcovou membránou (obrázok č. 1). Pri narodení je avaskulárna (bezcievna), bez vlastnej inervácie. Jej metabolizmus je úplne závislý na komorovej vode, vypĺňajúcej prednú a zadnú komoru oka.
Šošovka je zložená prevažne z vody (66 %) a bielkovín (33 %). V priebehu života sa zväčšuje, mení svoj tvar aj optické vlastnosti. Pri narodení je jej hmotnosť 90 mg, v dospelosti okolo 255 mg. Vekom sa zväčšuje aj jej refrakčný index (hodnota, ktorá porovnáva rýchlosť svetla vo vákuu a v inom prostredí). Optická mohutnosť šošovky je od 15 do 20 dioptrií.
Hlavnou funkciou šošovky v rámci optického systému oka je umožniť prechod svetla, ktoré vytvorí ostrý obraz na sietnici. Preto musí šošovka udržiavať svoju transparentnosť a byť schopná akomodácie. Akomodácia je schopnosť oka prispôsobiť sa videniu na rôzne vzdialenosti, pričom šošovka zväčšuje svoju optickú mohutnosť. Pri narodení je schopnosť akomodácie najväčšia, vekom klesá aj na úkor rozvoja katarakty.
Pre transparentnosť je dôležitá prítomnosť bielkovín, tzv. kryštalínov vo vysokej koncentrácii, čím je zabezpečené optimálne špecifické optické prostredie. Narušené býva procesmi spojenými so starnutím, oxidačným stresom alebo poruchou metabolizmu glukózy (cukru). Následne sa prechádzajúce svetlo rozptyľuje a zhoršuje sa kvalita obrazu na sietnici. Dôležitý je preto komplexný antioxidačný systém, ktorý šošovku chráni pred nežiaducimi procesmi.
Pri strate schopnosti opraviť oxidačné poškodenie, napríklad pri zníženej účinnosti antioxidantov a zvýšenej produkcii voľných radikálov, dochádza k jej poškodeniu a zakalí sa.
Príčiny vzniku sú multifaktoriálne, no predovšetkým ide o starnutie šošovky – vekom sa šošovka zväčšuje, stráca elasticitu, znižuje sa jej priehľadnosť.
Rozlišujeme:
Môže vzniknúť po dlhodobom užívaní týchto liekov:
Vzniká v dôsledku mechanického poranenia oka, pôsobením chemických látok, pri úraze elektrickým prúdom alebo pri dislokácii či subluxácii šošovky. Vzácne pri úraze sa môže do šošovky dostať aj cudzie teleso preniknutím cez rohovku a prednú komoru oka. Cudzie teleso ostáva v šošovke. Ak obsahuje železo, vzniká tzv. sideróza. Ak obsahuje meď, ide o chalkózu a špeciálny typ „sunflower cataract“.
Je výsledkom pôsobenia elektromagnetického žiarenia s rôznou vlnovou dĺžkou (ionizujúce žiarenie, RTG, ultrafialové, infračervené alebo mikrovlnné žiarenie). Citlivosť šošovky na ionizujúce žiarenie je mimoriadne citlivá. Čím mladší pacient, tým je citlivosť väčšia. UVB žiarenie v oblasti 290 – 320 nm môže byť príčinou vzniku kortikálnych zákalov. Slnečné okuliare s UV filtrom sú schopné znížiť intenzitu žiarenia až o 80 %. Infračervené žiarenie spôsobuje kataraktu u sklárov. Výskyt katarakty v dôsledku mikrovlnného žiarenia je vzácny.
Vyskytuje sa v rámci rôznych ochorení – okrem cukrovky napr. pri galaktozémii, či Wilsonovej chorobe (porucha transportu medi v organizme). Pri cukrovke sa zvyšuje koncentrácia glukózy v šošovke difúziou z komorovej vody. Následne dochádza k jej hydratácii. Vznik diabetickej katarakty môže byť príčinou presbyopie – stareckého videnia v mladšom veku.
Podľa veku v ktorom sa prejavuje, rozdeľujeme na kongenitálnu (vznikajúcu včasne po narodení) a vzniknutú v neskorom detskom veku. Výskyt u novorodencov je približne 0,4 %. U dvoch tretín je postihnutie obojstranné. Príčinou vzniku kongenitálnej katarakty je pôsobenie škodlivej noxy, ktorou môže byť vírusová infekcia (rubeola) alebo vplyv liekov. Rizikovým je 1. trimester gravidity.
Niekedy úlohu zohráva aj pozitívna rodinná anamnéza, môže byť súčasťou metabolických porúch, či Downovho syndrómu. Hlavným problémom pri kongenitálnej katarakte je načasovanie chirurgickej liečby. Operovať by sa malo čím skôr, ako prevencia tupozrakosti, nystagmu. K operácii sa pristupuje u jednostrannej katarakty do šiestich týždňov po narodení, u obojstrannej do troch mesiacov.
Katarakta sa vyskytuje aj v rámci očných chorôb. Príkladom je chronická uveitída (zápal uveálneho tkaniva), ktorá vzniká po prekonanom glaukómovom záchvate (vysoký vnútroočný tlak), kde v epiteli predného puzdra šošovky dochádza k odumretiu buniek, tzv. „ glaucoma flecken“. Reakcia zrenice po aplikácii kvapiek na jej rozšírenie je horšia. Katarakta môže vznikať aj pri nedostatku vitamínov (A, C, E, niacín, tiamín, riboflavín), v dôsledku fajčenia, pri iných ako metabolických ochoreniach, napr. atopickej dermatitíde.
Stanovenie diagnózy sa opiera o vyšetrenie štrbinovou lampou v dostatočnej mydriáze (po podaní kvapiek na rozšírenie zrenice).
Liečba katarakty je chirurgická. Indikácia z poklesu zrakovej ostrosti je prísne individuálna. Vždy je nutné zohľadniť vek pacienta, jeho praktické potreby, možné komplikácie operácie. Terapeutická indikácia a jej včasnosť je dôležitá hlavne u pacientov s angulárnym glaukómom (zelený zákal). Ak kortikálne zákaly v šošovke bránia laserovému ošetreniu sietnice pacientov s diabetickou retinopatiou, sú dôvodom na operáciu.
Prvá metóda operácie katarakty sa popisuje v literatúre v Indii okolo r. 600 pr. n. l. Išlo o deklináciu – luxovanie šošovky pomocou ihly do sklovcového priestoru. Manipulácia bola ukončená hneď, ako pacient udal ostrejšie videnie.
Ďalšou metódou je tzv. intrakapsulárna extrakcia celej šošovky (ICCE). Predstavuje odstránenie celej šošovky s intaktným puzdrom. Šošovka sa vyberie cez veľkú operačnú ranu. Oko zostáva afakické, výsledná zraková ostrosť sa dosiahne okuliarovou korekciou do 10 až 11 dioptrií. Táto metóda sa vzhľadom na výskyt pooperačných komplikácií už nepoužíva.
V roku 1784 francúzsky očný lekár Daviel prvýkrát popísal novú techniku operácie – tzv. extrakapsulárnu extrakciu šošovky (ECCE). Princípom je odstránenie skaleného jadra a kortexu šošovky so zachovanim prevažnej časti puzdra. Zadné puzdro je dôležité pre následnú implantáciu umelej vnútroočnej zadnokomorovej šošovky (PC IOL).
Fakoemulzifikáciu prvýkrát realizoval Kelman v roku 1967. Jadro šošovky je fragmentované a odsaté za pomoci ultrazvukovej kanyly. Výhodou techniky je samotné prevedenie operácie cez malý rez, čo znižuje výskyt pooperačných komplikácií, skracuje dĺžku operačného výkonu a urýchľuje zrakovú rehabilitáciu. Počas operácie sa odstraňuje skalená šošovka cez otvor v jej prednom puzdre. Vykonáva sa tzv. kapsulorexa. Po odstránení skalenej šošovky sa do zbytkového zadného puzdra implantuje umelá vnútroočná šošovka s určitou hodnotou dioptrií. Jej hodnota sa určí pomocou biometrie pacientovi individuálne, ešte pred samotnou operáciou. Operáciou sa zlepší, odstráni hmlisté videnie do diaľky, oko však stráca schopnosť akomodácie.
Operácia katarakty patrí k najčastejším operáciám oka na svete. Ako každá operácia, má určité komplikácie. K peroperačným patrí napríklad ruptúra – roztrhnutie zadného puzdra šošovky či expulzívne, masívne subretinálne krvácanie.
Pooperačne sa môže zvýšiť hodnota vnútroočného tlaku, môže vzniknúť opuch rohovky, rizikom je aj tzv. endoftalmitída – akútna bakteriálna devastujúca komplikácia. Príčinou poklesu zrakovej ostrosti po operácii katarakty môže byť cystoidný makulárny edém – opuch centrálnej krajiny sietnice. Neskorou komplikáciou je odchlípenie sietnice do šiestich mesiacov od operácie. Rizikovými pacientami sú pacienti s degeneratívnymi zmenami na sietnici, či pacienti s krátkozrakosťou.
Častou neskorou pooperačnou komplikáciou je sekundárna katarakta. Subjektívnym príznakom je zhoršenie zrakovej ostrosti, hmlisté videnie, monokulárna diplopia. Jej výskyt ovplyvňuje typ implantovanej vnútroočnej umelej šošovky a dokonalosť očistenia, zbavenia zbytkových šošovkových hmôt zadného puzdra počas operácie. Výskyt je individuálny. Pri proliferatívnom type, ktorý je častejší, sa na zadnom puzdre tvoria tzv. Elschnigove perly. Druhým typom je fibróza zadného puzdra. Liečba sa uskutočňuje pomocou lasera alebo chirurgicky.
Sivý zákal šošovky je najčastejšou príčinou slepoty. Zahraničné štúdie uvádzajú výskyt katarakty až v 91 % populácie vo veku od 75 do 85 rokov. Do buniek epitelu šošovky sa dostáva difúziou. Pre správnu funkciu šošovky je dôležitá hlavne jej transparentnosť. K poškodeniu (zakaleniu) šošovky dochádza v dôsledku procesu starnutia, vplyvom oxidačného stresu a poruchou metabolizmu glukózy.
Subjektívnym príznakom katarakty je zhoršenie zrakovej ostrosti, ktorá sa rozvíja postupne – mesiace, aj roky. Načasovanie operácie u pacienta je individuálne. Dôležité je pravidelné absolvovanie očného vyšetrenia v rámci preventívnych prehliadok.
