Sluch, jeden z piatich ľudských zmyslov, je založený na spracovaní a vedení zvukových podnetov. Podstatou sluchu je transformácia mechanických zvukových vĺn na elektrické akčné potenciály. Ucho má tri časti – vonkajšie, stredné a vnútorné ucho. Strata sluchu znamená stav, pri ktorom človek úplne alebo čiastočne nepočuje zvuk v jednom alebo v oboch ušiach. So stratou sluchu sa najčastejšie stretávame u starších ľudí. Uvádza sa, že až jedna štvrtina ľudí vo veku od 65 do 74 rokov má problémy so sluchom.
Tri najčastejšie typy straty sluchu, spôsobené rôznymi faktormi, sú prevodná, senzorineurálna (SNHL) a kombinovaná strata sluchu.
Prevodná strata sluchu je strata sluchu vo vonkajšom alebo v strednom uchu. Vyznačuje sa neschopnosťou prevodu zvukových signálov z vonkajšieho ucha na bubienok a sluchové kostičky. Prejavuje sa tak, akoby sme si zapchali ucho. Príčinou môžu byť infekcie stredného ucha, benígne nádory (cholesteatómy), perforácia v ušnom bubienku, poškodenie vonkajšieho alebo stredného ucha.
Senzorineurálna strata sluchu sa môže týkať zmyslovej poruchy vnútorného ucha alebo nervovej poruchy sluchového nervu. Príčiny môžu byť vrodené aj získané. Vrodená strata sluchu je prítomná od narodenia a patrí medzi najčastejšie príčiny straty sluchu u novorodencov. Získaná strata sluchu, ku ktorej dochádza až po narodení, môže byť spôsobená širokou škálou faktorov, ako je poranenie, starecká nedoslýchavosť, vystavenie sa nadmernému hluku, Ménièrovachoroba, meningitída, nádor. Taktiež niektoré ototoxické lieky môžu spôsobiť stratu sluchu tohto typu.
Kombinovaná strata sluchu je kombináciou prevodnej a senzorineurálnej. Príčiny sú rovnaké ako pri senzorineurálnej strate sluchu s tým rozdielom, že pri kombinovanej strate sluchu býva okrem vnútorného ucha postihnuté aj ucho stredné alebo vonkajšie.
Prevodná strata sluchu sa vyznačuje schopnosťou rozpoznať reč, keď je dostatočne hlasitá a pozadie nie je príliš hlučné. Ak senzorineurálna strata sluchu postihla obe uši, problém s porozumením hovorenej reči nastáva napriek tomu, že je dostatočne hlasitá. Ak postihla len jedno ucho, vzniká problém určiť, odkiaľ sluchom zachytený zvuk prišiel. Kombinovaná strata sluchu môže mať príznaky prevodnej aj senzorineurálnej straty.
Lekár stanoví diagnózu na základe anamnézy a klinického vyšetrenia. Medzi najčastejšie používané vyšetrovacie metódy patrí audiometria, ktorá pomocou tónového generátora tvorí tóny určitej intenzity a kmitočtu. Výstup z audiometrie je audiogram, ktorý zaznamená, ako silno pacient počuje pri rôznych frekvenciách, o aký typ poruchy ide a pomáha určiť druh liečebnej metódy.
Liečba závisí od typu a stupňa straty sluchu. Medzi najčastejšie používané prístroje patria slúchadlá, ktoré zachycujú zvuk a zosilňujú ho. Ďalšími zariadeniami na liečbu straty sluchu sú kochleárne implantáty, implantáty pre kostné vedenie a elektroakustické implantáty.
Najlepšou prevenciou pri zhoršení sluchu je pobyt v tichom prostredí a vyhýbanie sa hluku. Pri pobyte v prostredí, ktoré je nadmerne hlučné, je vhodné použiť ochranné pomôcky ako slúchadlá či tlmiče. Sluch je možné aj trénovať. Rovnako je vhodné stráviť aspoň nejaký čas denne v úplnom tichu. Ak pacient pociťuje určité problémy so sluchom, je dobré čo najskôr navštíviť lekára.