Syndróm dlhého QT – dôvod, prečo si dať pozor, ak ste náhle odpadli

V tomto článku sa dozviete

• Čo to vlastne QT je 
• Syndróm dlhého QT 
• Ako ochorenie vzniká 
• Prečo je nebezpečné? 
• Spoznajte symptómy syndrómu 
• Čo je možné urobiť v rámci prevencie 
• Ako ochorenie odhaliť 
• Liečba sa môže u pacientov líšiť 

Čo to vlastne QT je 

Srdce je pumpa, ktorá pracuje (sťahuje sa a rozťahuje) vďaka vlastnému elektrickému systému. Elektrické vzruchy vznikajú priamo v srdci na základe prestupu iónov do buniek (a von z buniek). Následne sa vzruchy šíria z jednej časti srdca na druhú, konkrétne z predsiení na komory. To, či sú tieto elektrické vzruchy prenášané fyziologicky alebo nie, dokážeme hodnotiť na základe elektrokardiografického (EKG) záznamu. 

QT je interval, ktorý je popisovaný práve pri EKG vyšetrení srdca. Môžete si ho predstaviť ako úsek krivky EKG záznamu, vďaka ktorému dokáže lekár posúdiť, či je elektrický systém srdca funkčný a či je schopný previesť elektrické vzruchy – konkrétne cez komory srdca a následne sa „dobiť“. Dĺžka tejto krivky vyjadruje čas, ktorý srdce potrebuje na to, aby sa stiahlo a znova uvoľnilo.   

Ak sa potrebujete poradiť, využite bezplatné poradenstvo na linke poradenstva pre zdravie.

Syndróm dlhého QT 

Syndróm dlhého QT alebo v angličtine LQTS (Long QT syndrome), je zriedkavé dedičné ochorenie srdca, ktoré ovplyvňuje jeho prácu. Patrí medzi srdcové arytmie, teda poruchy rytmu a to bez toho, aby došlo k štrukturálnej poruche srdca. Ochorenie postihuje častejšie ženy, než mužov a ľudí s nízkymi hladinami draslíka, horčíka alebo vápnika v krvi. V prípade, že je neliečené (alebo neobjavené), môže spôsobiť závažné komplikácie.  

Ako ochorenie vzniká 

Podľa toho, ako syndróm dlhého QT vzniká, rozlišujeme kongenitálny (teda vrodený) alebo získaný syndróm.   

Pri vrodenej forme je príčinou vzniku syndrómu nefunkčný gén, ktorý človek zdedí od jedného zo svojich rodičov. Tento gén ovplyvňuje prestup iónov bunkami a tým aj elektrickú aktivitu srdca. Ak človek zdedí spomínaný poškodený gén, práve ten je priamo zodpovedný za ovplyvnenie srdcovej elektrickej aktivity, za spomalenie jej činnosti a zníženie schopnosti fungovať pravidelne. 

U ľudí, ktorí majú určitú predispozíciu na vznik tohto syndrómu, sa môže vytvoriť tzv. získaný syndróm. Môže ho vyvolať užitie niektorých typov liekov, medzi ktoré patria napríklad: 

• antibiotiká, 
• antihistaminiká, 
• antidepresíva, 
• antipsychotiká, 
• diuretiká,  
• antihypertenzíva a iné „lieky na srdce“. 

Prečo je nebezpečné? 

Tak, ako aj pri iných ochoreniach aj pri syndróme dlhého QT intervalu môžu nastať komplikácie a pacientov stav sa môže zhoršiť. Ak za bežných okolností vznikne abnormálny rytmus srdca, vo väčšine prípadov sa upraví do normálu sám.  

Komplikáciou pri tomto syndróme však je, že majú pacienti zvýšenú pravdepodobnosť vzniku malígnych arytmií, ktoré pretrvávajú a neodznejú sami. Patrí medzi ne napríklad polymorfná komorová tachykardia (napríklad Torsade de poindes viď nasledujúci odsek) či fibrilácia komôr. Ak tieto patológie nie sú akútne liečené, môžu viesť až k náhlemu srdcovému zlyhaniu a úmrtiu pacienta. 

Torsade de Pointes 

Ide o špecifický typ predsieňovej tachykardie – teda rýchlej srdcovej frekvencie, ktorá sa začína šíriť z predsiení srdca. Normálny pulz u zdravého človeka je v rozmedzí medzi 60 až 100 úderov za minútu. Pri Torsade de Pointes majú pacienti pulz medzi 150 až 300 údermi v priebehu minúty.  

Pacienti so syndrómom dlhého QT patria medzi rizikovú kategóriu, ktorá má vyššiu pravdepodobnosť pre vznik Torsade de Pointes tachykardie. V prípade, že je táto tachykardia neliečená, môže spôsobiť vážne, život ohrozujúce stavy. Správne nastavenie liečby však výrazne znižuje šance na priaznivú prognózu.  

Spoznajte symptómy syndrómu 

Syndróm dlhého QT prebieha u mnohých ľudí asymptomaticky, teda bez akýchkoľvek prejavov. Často zistia, že majú toto ochorenie až na základe vyšetrení srdca pre iné príčiny. Ak sa však nejaké symptómy vyskytnú, sú to: 

• občasné straty vedomia, odpadnutie (keďže srdcová pumpa nepracuje tak, ako má, do mozgu sa nedostáva adekvátne množstvo kyslíka, čo vedie k dočasnej strate vedomia), 
• záchvaty (vznikajú kvôli rovnakej príčine ako straty vedomia), 
• palpitácie, pocit búšenia srdca či vynechania úderov (ak srdce bije príliš rýchlo alebo v nepravidelnom rytme). 

Uvedené príznaky sa môžu objavovať neočakávane, pravidelne alebo na základe nejakého spúšťača, napríklad: 

• pri strese, zvýšenej emočnej záťaži,  
• pri zľaknutí sa neočakávaného hluku (napríklad spustenie alarmu, zvuk silného nárazu a podobne), 
• pri intenzívnej fyzickej záťaži (napríklad pri cvičení – plávaní, posilňovaní, behu,…), prípadne pár minút po cvičení, 
• počas spánku alebo tesne po náhlom prebudení sa.   

Čo je možné urobiť v rámci prevencie 

Bohužiaľ, vzniku syndrómu dlhého QT nie je možné predchádzať. Keďže tento syndróm môže byť zdedený z generácie na generáciu, ľudia, ktorých blízki, prvostupňoví príbuzní (rodičia, súrodenci a deti) trpia týmto syndrómom by mali absolvovať genetické vyšetrenia, na základe ktorých je možné ochorenie zachytiť skôr, než vzniknú prípadné komplikácie.  

Pacienti s už diagnostikovaným syndrómom by mali dodržiavať niektoré opatrenia, aby predchádzali vzniku možných komplikácií. Napríklad by sa mali vyhnúť závažným stresovým situáciám, ktoré by mohli vyvolať záchvat či stratu vedomia. Takisto pre nich nie je vhodné, aby sa venovali namáhavým športom a prehnanej fyzickej aktivite. O diagnostikovanom syndróme by mali vedieť všetci jeho ošetrujúci lekári. Je to dôležité pri stanovovaní terapie, nakoľko by niektoré lieky a lekárske výkony mohli mať na človeka negatívny vplyv.  

Ako ochorenie odhaliť 

Syndróm diagnostikuje lekár, špecialista v odbore kardiológia (kardiológ). Diagnózu stanovuje na základe fyzikálneho vyšetrenia, odberu anamnézy a hlavného diagnostického vyšetrenia, ktorým je EKG. Okrem bežného EKG môže lekár požiadať aj o vyšetrenie EKG pri záťaži (napríklad pri bicyklovaní priamo v ambulancii).  

Liečba sa môže u pacientov líšiť 

Terapia syndrómu dlhého QT závisí od individuálneho zdravotného stavu každého pacienta. Je potrebné posúdiť závažnosť prejavov ochorenia a celkový zdravotný stav pacienta. Jej cieľom je dosiahnuť, aby srde so syndrómom dlhého QT nikdy nemalo príhodu zastavenia, prípadne aby sa zabránilo náhlej smrti.  

Liečba pozostáva z užívania tzv. β-blokátorov a kardiostimulácie, v kombinácii s implantáciou ICD (implantovateľného kardioverter-defibrilátora). Ak je príčinou vzniku syndrómu užívanie liekov, sú nahradené inými alternatívami.  

• β-blokátory – táto skupina liekov pomáha kontrolovať nepravidelný srdečný tep a spomaliť frekvenciu srdca.  
• ICD – implantovateľný kardioverter-defibrilátor je malé zariadenie, ktoré sa implantuje pod kožu človeka. Potrebujú ho pacienti, ktorých príznaky sú buď časté, závažné alebo im hrozí vznik život ohrozujúcej arytmie.  

ICD je veľmi podobný ako kardiostimulátor (pacemaker, „strojček na srdce“), ale na rozdiel od neho je schopný pacientovi podať výboj v prípade potreby. 

• Chirurgický zákrok – v niektorých prípadoch je nutný chirurgický zásah s názvom sympatektómia. Vďaka nej sa u väčšiny pacientov zníži riziko vzniku synkopy či zastavenia srdca.  

V tomto článku boli použité nasledujúce zdroje:

QT syndrome 

QT syndrome  

QT syndrome about

Torsades de pointes