Zriedkavý syndróm náhleho úmrtia novorodencov alebo SIDS (Sudden infant death syndrome) nie je presne definovaný. Tento názov zahŕňa niekoľko srdcových syndrómov, ktoré vedú k zástave srdca a následnému úmrtiu. Patria sem napríklad syndrómy, ktoré sú vznikajú v dôsledku poruchy v prevodovom systéme srdca (srdce má problém viesť vzruchy vyvolávajúce jeho aktivitu) či štrukturálnych zmien.
Zástava srdca je pri SIDS náhla a nečakaná. Umierajú aj bábätká, ktoré nemajú žiadne zdravotné problémy, pričom úmrtie nastáva väčšinou počas spánku. Najčastejšie sa vyskytuje u bábätiek do 6. mesiaca ich života, pričom viac sú ohrozené predčasne narodené a bábätká s nízkou hmotnosťou.
Bohužiaľ, syndróm sa nedá nijako vopred odhaliť. Nie sú známe žiadne rozpoznateľné klinické príznaky. Úmrtie nastáva nečakane a aj u zdanlivo zdravých dojčiat.
Vedci si dodnes nie sú istí. Lekári väčšinou ani po dôkladnom vyšetrení nenájdu vysvetlenie úmrtia pri SIDS. Existuje však niekoľko hypotéz a štúdií, ktoré sú v procese skúmania. Najpravdepodobnejšie sa javia dve z nich, pričom prvá hovorí o genetickej mutácii a druhá o metabolickej poruche.
Genetická mutácia – štúdia, ktorá sa ňou zaoberala, bola realizovaná vedcami z USA a Spojeného kráľovstva a publikovali ju v roku 2018 v renomovanom časopise The Lancet. Konkrétne skúma poruchu génu, ktorý je zodpovedný za oslabenie svalov zúčastňujúcich sa na dýchaní. Vedci zistili, že táto mutácia bola častá u detských obetí SIDS (až 1,4% z pozorovanej vzorky), pričom v ostatnej populácii sa bežne vyskytuje s oveľa menšou pravdepodobnosťou (u 0,004% ľudí)
Porucha metabolizmu tukov – iný tím vedcov (z Washingtonskej univerzity) skúmal, ako telo spracováva lipidy a výsledky publikoval minulý rok v časopise Nature. Prišli na to, že ak telo nedokáže tuky poriadne odbúrať (premeniť ich na energiu), začnú sa v tele hromadiť, čo spôsobuje narušenie srdcovej činnosti a vedie k jeho zástave.
Ďalej si SIDS vysvetľujú ako istú formu apnoe (porucha dýchania počas spánku) a spájajú ho s nedostatočne vyvinutou časťou mozgu (mozgový kmeň), v ktorej je uložené dýchacie centrum. Ani jedna z týchto teórií však nie je jedinou príčinou. Všetky spolu súvisia a sú prepojené aj s rizikovými faktormi.
Uvedené rizikové faktory nie je možné ovplyvniť. Existujú však aj ďalšie, ktoré môžete eliminovať a výrazne tak znížiť šancu na vznik SIDS. Patria sem:
Keďže nepoznáme presnú príčinu vzniku tohto syndrómu náhleho úmrtia, je ťažké vopred sa mu vyhnúť. Čo však môžete pre bezpečnosť vášho bábätka urobiť je, minimalizovať spomínané rizikové faktory, ktoré dokážete ovplyvniť.
Spánok na bruchu zvyšuje riziko výskytu SIDS, nakoľko v tejto polohe je tvár bábätka otočená priamo k matracu. Ak bábätko zaspáva na boku, môže sa na bruško ľahko pretočiť. Z tohto dôvodu by ste sa pri jeho ukladaní mali vyhnúť obom polohám a vaše dieťatko uložiť vždy na chrbátik či už pri nočnom spánku, ale aj počas dňa. Ak je už schopné pretočiť sa, nemusíte mať obavy, ak sa z polohy na chrbte otočí.
Bábätko by ste mali mať počas spánku blízko a na dosah, avšak nemalo by s vami zdieľať jednu posteľ. Zatiaľ čo spánok s dieťaťom v jednej miestnosti znižuje riziko vzniku syndrómu náhleho úmrtia, zdieľanie postele s vami alebo s jeho súrodencami, môže byť preň nebezpečné.
Aby ste predišli uduseniu, matrac by mal byť dostatočne tvrdý, obalený plachtou, ktorá sa z neho nezošuchne (pevne pripevnená k povrchu). Do postieľky nevkladajte paplóny, vankúše či deky, nakoľko by sa do nich bábätko mohlo zamotať. Namiesto toho je vhodnejší spací vak pre detičky. Ak sa však predsa len rozhodnete pre prikrývku, nemala by dieťatku siahať vyššie, ako do polovice hrudníka, ruky by malo mať vytiahnuté a opreté na prikrývke (aby sa neposunula na hlavu).
Všetky hračky (najmä chlpaté a plyšové) by ste mali po uspatí vybrať z postieľky, inak hrozí, že by sa nimi bábätko mohlo udusiť.
Vaše dieťatko by malo byť oblečené v pohodlnom pyžame a miestnosť by mala byť dobre vetraná a nemala byť prehriata. Ideálna je pre nich klasická izbová teplota spálne (18-20°C). Postieľka by nemala byť umiestnená v blízkosti radiátora, ohrievača, krbu, prípadne by nemalo spať na priamom slnku. Nadbytočnej teploty sa bábätká zbavujú pokožkou hlavy, preto by počas spánku vnútri nemala byť zakrytá.
Kojenie dokáže znížiť riziko vzniku SIDS až o 50%. Vedci si doposiaľ nie sú istí, prečo je to tak, no zhodujú sa, že pre bábätko sú významné látky, ktoré z materského mlieka prijme. Dôležitý je tiež kontakt kože na kožu. Pozor by ste si však mali dať v prípade, ak sa cítite unavená. Po kojení je dôležité vrátiť bábätko naspäť do jeho postieľky, nezaspať s ním na gauči či v kresle.
Tento bod by mal byť snáď samozrejmým tabu počas celého tehotenstva a aj po pôrode. Vyhnite sa fajčeniu aj alkoholu. Fajčiť by sa nemalo ani v celej vašej domácnosti, ani nikde v okolí bábätka. Deti, ktoré boli pred narodení aj po ňom vystavované cigaretovému dymu majú vyššie riziko vzniku SIDS.
V súčasnosti nepoznáme vhodnú liečbu, avšak vedci skúmajú liek s názvom Elamipretid, ktorý sa využíva pri liečbe orgánov pri nedostatku kyslíka. Dúfajú, že by mohol pomôcť aj v prípade SIDS.
Aby ste zistili stav vedomia bábätka, hlasno ho oslovte a ak nereaguje, pošúchajte ho po chodidle alebo mu chvíľu trite dlaňou chrbát. Ak nereaguje na žiadny zo stimulov, je v bezvedomí. Strata vedomia mohla byť spôsobená aj dusením sa (napríklad zvratkami). Rukou bábätku naozaj jemne zakloňte hlavu a druhou rukou podvihnite bradu, čím mu spriechodníte dýchacie cesty. Je možné, že začne dýchať. Dýchanie sledujte:
Ak sa dýchanie neobnoví alebo máte pochybnosti, začnite s resuscitáciou. Ak ani po minúte dieťatko nereaguje, je nutné zavolať na číslo 112 a privolať pomoc. Ak nie ste sami, jedna osoba zavolá na tiesňovú linku a druhá súbežne začne s oživovaním. Na tiesňovej linke vás presne navedú, no ovládať prvú pomoc by mal každý (obzvlášť rodičia). Je vhodné, aby ste absolvovali aj kurzy prvej pomoci, kde si ju natrénujete a získate viac istoty.
