Tremor – trasenie rúk

Najjednoduchšie možno tremor definovať ako trasenie, teda rytmicky sa opakujúcu osciláciu. Tremor môže byť dôsledkom fyziologických aj patologických procesov. Niekedy na jeho odstránenie stačí pokojový režim, iné príčiny si vyžadujú dlhodobú liečbu a v niektorých prípadoch symptómy možno zmierniť iba chirurgickým prístupom.

Rozdelenie

Tremor (trasenie) možno charakterizovať ako mimovoľné rytmické a pravidelné pohyby jednej alebo viacerých častí tela. Pokojový tremor je trasenie, ktoré nie je aktivované vôľovo. Objavuje sa v čase, keď je organizmus v odpočinkovej fáze. Naopak, akčný tremor je vyvolaný akoukoľvek vôľovou kontrakciou svalov. Rozdeľuje sa na posturálny (spôsobený vôľovým udržiavaním časti tela voči gravitácii), kinetický (objavuje sa počas vôľového cieleného pohybu, prípadne je viazaný na špecifickú činnosť) a izometrický tremor (pri silnej svalovej kontrakcii).

Tremor môžeme rozdeliť aj podľa frekvencie. Nízka frekvencia (< 4 Hz) je charakteristická pre cerebelárny, Holmesov a palatálny tremor. Stredné (4-7 Hz) a vysoké frekvencie (> 7 Hz) sú typické pre ortostatický tremor.

Vznik a príčina

Fyziologický tremornie je špecifickým príznakom ochorenia. Ide o normálnu osciláciu rôznych častí tela. Je pozorovateľný pri veľmi jemných a presných pohyboch. Zvýrazňuje sa pri rozrušení, strese, únave a podchladení. Príčina tohto tremoru nie je úplne objasnená. Na jeho vzniku sa podieľajú pohyby ostatných častí tela a pohyby srdca. Fyziologický tremor zväčša nevyžaduje liečbu, v prípade potreby dobre reaguje na propranolol alebo primidon. Môže sa zvýrazniť pri úzkosti, tréme alebo pri niektorých liekoch, stavoch a ochoreniach, napríklad pri hypotermii, hypoglykémii a hypertyreóze. Ustupuje po požití alkoholu.

Esenciálny tremor(familiárny, benígny tremor) je charakterizovaný kinetickým alebo posturálnym trasením postihujúcim obidve polovice tela, často symetricky. Často zasahuje ruky, predlaktia a hlavu a nevyznačuje sa mimovoľnými sťahmi svalov, ktoré za iných okolností spôsobujú abnormálne pohyby a pozície. Začína sa na rukách a niekedy sa rozširuje na iné časti tela ako napríklad hlava, tvár, či jazyk a hlasivky. V zriedkavých prípadoch je postihnutý aj trup a dolné končatiny. V prípade populácie staršej ako 65 rokov sa vyskytuje u 14 percent, v prípade Parkinsonovej choroby postihuje 3 percentá. Príčina ochorenia nie je plne objasnená. Výskumníci zatiaľ neobjavili gén či gény, ktoré spôsobujú túto formu trasenia. Vedci sa domnievajú, že vzniká v mozgu, ale výsledky vyšetrenia mozgu pacientov sú normálne.

Cerebelárny a Holmesov tremorsú charakteristickéčasto nepravidelnou a spomalenou frekvenciou. Objaviť sa môže aj pomalý posturálny tremor. Spôsobuje ich porucha nucleus ruber, jeho okolia, ale aj iných častí mosta ako štruktúr mozgu.

Existuje eštedystonický tremor, tremor pri polyneuropatiiatiež poliekový tremor(spôsobený užívaním bronchodilatancií, valproátu, lítia, kalcitonínu a iných). Samostatný problém tvoria lieky vyvolávajúce parkinsonovský syndróm a v rámci neho parkinson tremor. Napsychogénny tremorupozorňuje náhly začiatok, remisia a psychiatrická anamnéza.

Parkinson tremorsa vyznačuje pokojovým alebo posturálne/kinetickým trasením. Charakteristickým znakom je pauza v tremore počas zmeny polohy z pokojovej do pohybovej. Tremor je najčastejším začiatočným príznakom Parkinsonovej choroby a vyskytuje sa približne u 70 percent pacientov. Jeho nástup zvykne byť jednostranný. Už nejaké obdobie pred prvými prejavmi (typicky už pár mesiacov skôr) opisujú niektorí pacienti čudné pocity vnútorného chvenia v končatine či vo vnútri tela. Vyskytuje sa najskôr len pri únave, rozrušení alebo nadmernom sústredení a počas spánku vymizne. Parkinsontremor môže postihnúť aj pery, bradu, sánku alebo dolné končatiny. Hlava, krk, ani hlas však na rozdiel od esenciálneho tremoru nie je postihnutá.