Imunitný systém neustále chráni náš organizmus pred vírusmi, baktériami a inými hrozbami. Občas sa však môže stať, že si cudzorodý patogén nevšimne alebo má naň slabšiu odozvu, čo následne vedie k častým zdravotným komplikáciám. Imunodeficiencia je stav, pri ktorom je schopnosť imunitného systému bojovať proti infekciám a iným ochoreniam čiastočne oslabená alebo, v závažných prípadoch, chýba úplne.
Po prečítaní tohto článku budete vedieť:
Imunitný systém je súbor buniek, tkanív a orgánov, ktoré spoločne tvoria obranný systém organizmu. Vďaka nemu je naše telo schopné bojovať s baktériami, vírusmi, plesňami, toxínmi, či dokonca s rakovinovými bunkami.
Imunitný systém tvorí hneď niekoľko častí a to:
Imunitný systém chráni naše telo pred všetkými látkami, ktoré považuje za škodlivé alebo cudzie. Tieto látky sa nazývajú antigény a môžu to byť rôzne baktérie, vírusy, chemikálie, toxíny alebo napríklad bunky poškodené slnečným žiarením či zmutované rakovinou.
Ako náhle imunitný systém antigén rozpozná, napadne ho. Táto reakcia sa nazýva imunitná odpoveď, v rámci ktorej dochádza k alarmovaniu imunitných buniek a tvorbe protilátok a pamäťových buniek. Protilátky sú proteíny, ktoré napádajú, oslabujú a ničia antigény. Vďaka pamäťovým bunkám si imunitný systém antigén zapamätá a pri opakovanej infekcii ho dokáže hneď rozpoznať a rýchlejšie tvoriť protilátky. Vďaka tomu sa ochorenie nemusí klinicky vôbec prejaviť.
Keď imunita nefunguje tak ako má hovoríme o poruche imunitného systému. Medzi poruchy imunitného systému patrí:
V takomto prípade môže imunitný systém reagovať na látky v prostredí, ktoré sú za normálnych okolností neškodné. Najčastejším príkladom hyperaktívneho imunitného systému je alergická rinitída, no radia sa sem aj astma či ekzém.
Keď imunitný systém nedokáže rozlíšiť telu vlastné bunky od cudzorodých hovoríme o autoimunitnom ochorení. Za autoimunitným ochorením väčšinou stoja chybné gény a faktory prostredia, ktoré tieto gény spúšťajú. Medzi najznámejšie autoimunitné ochorenia patrí diabetes 1.typu, reumatoidná artritída a lupus.
Imunodeficiencia alebo imunitná nedostatočnosť nastáva vtedy, keď má imunitný systém slabú odozvu na patogény. Imunitná reakcia nie je dostatočná čo znamená, že pacient je menej schopný bojovať proti infekciám a teda je viac náchylný na rôzne ochorenia.
Ak u seba pozorujete niektorý z týchto znakov pravdepodobne máte poruchu imunitného systému.
Jedným z najbežnejších príznakov imunodeficiencie sú infekcie, ktoré sú veľmi časté, dlhotrvajúce alebo ťažko liečiteľné. Pacienti s imunitnou nedostatočnosťou môžu zažívať:
Existujú dva typy imunitnej nedostatočnosti a to:
Ide o vrodenú poruchy imunity, ktorá vyplýva z genetických mutácii.
Ide o získanú poruchu imunity, ktorá vzniká v dôsledku choroby alebo faktorov prostredia, ako je HIV, podvýživa alebo medikamentózna liečba (napr. chemoterapia).
Primárne imunodeficiencie sú dedičné stavy spôsobené mutáciou génov a faktorov prostredia. Pacienti s primárnou imunodeficienciou sa už narodia bez niektorých obranných imunitných mechanizmov alebo s nefunkčným imunitným systémom, čo ich robí náchylnejšími na infekcie. Doposiaľ bolo identifikovaných viac ako 300 foriem primárnych porúch imunity, pričom niektoré sú také mierne, že môžu zostať nepovšimnuté až do dospelosti. Iné sú zas natoľko závažné, že sú objavené hneď po narodení.
Medzi primárne imunodeficiencie patrí napríklad:
Hlavnou úlohou B lymfocytov je produkovať protilátky, čo sú bielkoviny, ktoré sa viažu na mikróby, čím uľahčujú ostatným imunitným bunkám ich detekciu a zabíjanie. Mutácie v génoch, ktoré kontrolujú B bunky, môžu viesť k strate produkcie protilátok. Títo pacienti sú vystavení riziku závažných recidivujúcich bakteriálnych infekcií.
T lymfocyty sú druhý kľúčový typ buniek imunitného systému. Ich úlohou je aktivovať B bunky a odovzdať im podrobnosti o antigéne aby mohli B bunky produkovať cielené protilátky. Niektoré T bunky sa tiež priamo podieľajú na zabíjaní mikróbov či alarmovaní ostatných imunitných buniek aby prišli na pomoc.
Mutácie v génoch, ktoré kontrolujú T bunky, môžu viesť buď k tomu, že T bunky nebudú správne fungovať alebo že ich bude málo. Keďže B a T bunky navzájom spolupracujú, môže sa stať, že narušená funkcia jedného typu buniek ovplyvní funkciu toho druhého typu. Nazýva sa to kombinovaná imunodeficiencia, kde je defektná funkcia T aj B buniek.
Ťažké kombinované imunitné nedostatočnosti sú veľmi zriedkavé, ale mimoriadne závažné. U týchto pacientov je často úplný nedostatok T buniek a premenlivý počet B buniek, čo má za následok slabú až žiadnu imunitnú funkciu, takže aj malá infekcia môže byť smrteľná. Pacienti s takouto imunodeficienciou sú zvyčajne diagnostikovaní už v prvom roku života.
Liečba primárnej imunodeficiencie zahŕňa prevenciu a liečbu infekcií ako aj posilnenie imunitného systému. Bakteriálne infekcie, u imunokompromitovaných pacientov, si vyžadujú rýchlu a agresívnu liečbu antibiotikami. Liečba si môže vyžadovať aj dlhšie užívanie antibiotík ako sa bežne predpisuje. Pacienti, ktorí nereagujú na orálne antibiotiká môžu vyžadovať hospitalizáciu a podávanie antibiotík intravenózne. Nápomocná môže byť aj imunoglobulínová terapia. Imunoglobulíny sú hotové protilátky, ktoré sa môžu podávať injekčne do žily alebo pod kožu.
Transplantácia kmeňových buniek ponúka trvalé vyliečenie niekoľkých foriem imunodeficiencii. Darcom kmeňových buniek je zvyčajne rodič alebo príbuzný s biologickou zhodou, no vždy je riziko, že aj pri dobrej zhode nemusí byť výsledok transplantácie úspešný.
Tento typ liečby zahŕňa odber kmeňových buniek od pacienta s primárnou imunodeficienciou, korekciu génu v bunkách a následné vrátenie korigovaných kmeňových buniek späť pacientovi prostredníctvom infúzie. Pri génovej terapii nie je potrebné nájsť vhodného darcu, keďže sa využívajú vlastné bunky pacienta. V súčasnosti sa táto metóda používa len na liečbu niektorých primárnych imunodeficiencií, ale prebiehajú klinické skúšky pre mnoho ďalších typov.
Sekundárne imunodeficiencie sa objavujú častejšie ako primárne a sú výsledkom nejakého ochorenia alebo iného vonkajšieho faktora, ktorý oslabuje organizmus. Medzi príčiny vzniku sekundárnej imunodeficiencie môže patriť:
Príklady sekundárnych porúch imunity zahŕňajú:
U mnohých pacientov so sekundárnou imunodeficienciou povedie liečba primárneho stavu k vyriešeniu imunodeficiencie. Avšak u pacientov s chronickými stavmi ako je AIDS alebo stav po transplantácii orgánu, sa v liečbe kladie dôraz na zvládnutie stavu, s cieľom minimalizovať imunodeficienciu a jej dopad na organizmus. Kolektívna imunita je životne dôležitá, aby sa zabránilo prenosu bežných chorôb na jedincov s oslabenou imunitou, ktorí nemôžu byť očkovaní.
Počas diagnostiky sa vás lekár spýta na vašu históriu ochorení a tiež či sa u vás v rodine už porucha imunitného systému vyskytuje. Po rozhovore nasleduje fyzikálne vyšetrenie. Ak má lekár podozrenie na imunodeficienciu, nariadi vykonať krvné testy. Tie pomáhajú zistiť, či váš imunitný systém správne reaguje na patogén a produkuje protilátky ako aj zmerať hladiny krvných buniek a buniek imunitného systému.
Lekár tiež môže indikovať kožný test, ktorý sa zvyčajne vykonáva pri podozrení na abnormalitu T-buniek. Počas kožného testu sa malé množstvo proteínov z bežných infekčných organizmov, ako sú kvasinky, vstrekne priamo pod kožu. Ak do 2 dní nedôjde k reakcii, opuch alebo začervenanie, môže to byť príznakom poruchy imunity z abnormality T-buniek.
Disorders of the immune system
Základnou funkciou imunitného systému je obrana organizmu proti cudzorodým látkam. Je úzko prepojený s nervovým systémom. Z tohto dôvodu nie…
Aj v 21. storočí stále mnoho ľudí nevie rozdiel medzi HIV a AIDS. Sú to totiž rôzne diagnózy, ale zároveň idú ruka…
Novodobý trend anti-vax sa rozmohol nielen v iných krajinách, ale dorazil už aj na Slovensko. Dá sa povedať, že každým dňom…
