Vazomotorická nádcha

V tomto článku sa dozviete

• Typy nádchy
• Pôvod a možné príčiny vazomotorickej nádchy
• Prejavy
• Diagnostika
• Diagnostika a liečba
• Vyšetrenia
• Liečba

Vazomotorická nádcha je chronické ochorenie horných dýchacích ciest s nejasným pôvodom.

Typy nádchy

Vo všeobecnosti sa nádcha podľa klasifikácie Van Cauwenbergea a spol. z roku 2000 delí na tri základné typy:

1. alergická nádcha
   • sezónna
   • celoročná
   • profesijná
2. ostatné typy (neinfekčná, nealergická nádcha)
   • NARES (nealergická nádcha s eozinofilným syndrómom)
   • poinfekčná
   • idiopatická (hyperreaktívna, vazomotorická)
   • profesijná
   • aspirínová a iná lieková
   • navodená dráždivými látkami (napr. chemikáliami)
   • pri nadužívaní lokálnych dekongestív (látok znižujúcich opuch sliznice)
   • hormonálne podmienená (najčastejšie pri zníženej činnosti štítnej žľazy)
   • emocionálna
   • atrofická
3. infekčná nádcha
   • akútna (väčšinou vírusového pôvodu)
   • chronická

Pôvod a možné príčiny vazomotorickej nádchy

Vazomotorická nádcha nemá infekčný pôvod ako bežná nádcha spôsobená vírusmi, ktorá po niekoľkých dňoch ustúpi. Nie je ani alergického pôvodu, kde je spúšťačom ochorenia preukázaný alergén, ktorý môže pôsobiť sezónne alebo aj celoročne.

Synonymum idiopatická označuje neznalosť príčiny vazomotorickej nádchy, hoci na základe výskumov sa v posledných rokoch uvažuje nad viacerými situáciami, ktoré ju môžu vyvolať:

• Poškodenie sliznice nosa infekciou alebo dráždivými látkami (nie alergénmi), ktoré vedie k zvýšenej priestupnosti buniek povrchovej vrstvy sliznice nosa, podmieňujúcej zvýšenú sekréciu.
• Poškodenie sprostredkované určitými typmi bunkových bielkovín.
• Zmeny v autonómnej nervovej regulácii horných dýchacích ciest. Ak sa existujúci balans medzi sympatikovým a parasympatikovým nervovým zásobením vychýli na stranu parasympatiku, dôjde k zvýšenému prekrveniu sliznice nosa, jej zdureniu a zvýšenej sekrécii zo slizničných žliazok. Je to v podstate len znásobená normálna očistná funkcia sliznice, ktorú parasympatikus sprostredkúva (sympatikus a parasympatikus sú časťami vegetatívneho nervového systému s protichodnými funkciami).

Prejavy

Klinický obraz vazomotorickej nádchy sa príliš nelíši od prejavov alergickej nádchy:

• zvýšená reaktivita nosovej sliznice, ktorá má za následok upchatie nosa alebo naopak výtok,
• zriedkavejšie než pri alergických nádchach sa objavuje kýchanie a slzenie očí.

Diagnostika

Diagnostika je v tomto prípade postavená hlavne na vylúčení ostatných foriem nádchy, predovšetkým alergickej. Alergickú nádchu vylúčia negatívne kožné testy na alergény (hoci je dôležité vedieť, že občas sa môže vyskytnúť pozitívna kožná reakcia na málo podstatné aeroalergény).

Dôležitý je precízny rozbor okolností, ktoré vedú k symptómom a cielená anamnéza na spúšťače (najčastejšie to býva studený a suchý vzduch, zmena počasia, koreniny v strave, niektoré chemikálie, vône ako intenzívne parfumy, pachy, tabakový dym, výfukové plyny).

Dôležitý je vek nástupu príznakov – vazomotorická nádcha je skôr ochorením starších dekád, u detí dominuje hlavne alergická forma, rovnako sezónne výkyvy svedčia skôr pre alergiu. Lieková anamnéza by sa mala zamerať na látky provokujúce výskyt iných typov neinfekčnej, nealergickej nádchy (aspirín, lieky proti vysokému krvnému tlaku ako betablokátory, či ACE-inhibítory, chlorpromazín a ďalšie – špecialista alergiológ by mal tieto lieky poznať). V prípade typu NARES býva na rozdiel od vazomotorickej nádchy významne zvýšený počet krvných buniek, zvaných eozinofily. Údaj o prekonanej traume nosa, nosovej operácii či dlhodobom užívaní nosových kvapiek môže oddiferencovať atrofickú alergiu (úbytok sliznice so zníženou funkciou).

Od infekčnej nádchy vazomotorickú nádchu odlišuje hlavne charakter nosového sekrétu, ktorý je číry, vodnatý, na rozdiel od žltozeleného hustého sekrétu pri infekcii nosovej sliznice.

Vyšetrenia

Endopické vyšetrenie (vyšetrenie zavedením optického prístroja, tzv. endoskopu, do vyšetrovaného orgánu) umožní posúdiť stav nosovej sliznice a prípadné odchýlky polohy nosovej prepážky, či výskyt polypov alebo adenómov. Nosová cytológia je pomerne jednoduchá a lacná vyšetrovacia metóda na odlíšenie infekčných a neinfekčných stavov. Pri chronickej nádche treba tiež vylúčiť zápal prínosových dutín, pričom prínosnejšie než klasické röntgenové vyšetrenie je CT vyšetrenie dutín. Biopsia sa uplatňuje zriedkavejšie, skôr pri vylučovaní systémových chorôb.

Liečba

V liečbe tohto ochorenia je základom vyhýbanie sa faktorom, ktoré spúšťajú epizódy nádchy. Tie, samozrejme, nemusí byť vždy jednoduché identifikovať. Rovnako to môže byť problém u ľudí, kde sú síce spúšťače známe, ale vzhľadom na životné alebo pracovné podmienky sa im jednoducho nedá vyhnúť.

Z liekov sa uplatňujú lokálne aplikované kortikoidy a antihistaminiká, ktoré odstraňujú opuch sliznice. Možno ich užívať jednotlivo, ale aj v kombinácii. Antihistaminiká pre celkové užitie (tabletky) sa pri vazomotorickej nádche – na rozdiel od alergickej – nepoužívajú.

V niektorých prípadoch sú užitočné anticholinergiká, redukujúce popísaný nežiaduci efekt parasympatikovej inervácie sliznice. Lokálne dekongestíva na báze alfamimetík sú tiež vhodné, ale len pre krátkodobé použitie. Chronické užívanie vedie k zníženiu citlivosti sliznice nosa voči ich účinku a môže, paradoxne, vyvolať iný typ chronickej nádchy. Roztoky solí pre aplikáciu do nosovej dutiny očisťujú sliznicu od sekrétu, ale aj iritačných látok, čím dochádza k priamej úľave ťažkostí. Sú tiež užitočné pred aplikáciou iných lokálnych foriem liečiv, ktoré sa tak lepšie dostanú do kontaktu so sliznicou nosa.