Žltačka patrí medzi najviditeľnejšie signály, že pečeň alebo žlčové cesty nepracujú tak, ako by mali. Najčastejšie sa spája s vírusovými hepatitídami, no objaviť sa môže aj pri iných ochoreniach, ktoré narušia spracovanie bilirubínu v tele. V článku vám vysvetlíme, aké sú typické príznaky a inkubačná doba pri jednotlivých typoch hepatitídy a kedy môže byť žltačka nákazlivá. Dozviete sa tiež, prečo má očkovanie proti žltačke typu A a B význam a ako sa môžete pred infekciou účinne chrániť.
Žltačka (odborne ikterus) je príznak, nie choroba. Prejavuje sa žltým sfarbením kože, očných bielok a slizníc, ktoré nastáva vtedy, keď sa v tele zvýši hladina bilirubínu – žltého žlčového farbiva. To vzniká pri rozpade červených krviniek, pričom za normálnych okolností ho pečeň spracuje a vylúči tráviacim traktom. Keď však tento proces zlyháva, bilirubín sa začne hromadiť v krvi a preniká do tkanív – výsledkom je viditeľná žltá farba pokožky.
Žltačka sa delí podľa toho, kde vzniká problém s bilirubínom – a každá skupina má iné príčiny:
1. Hemolytická žltačka – dochádza k nej vtedy, keď sa červené krvinky rozpadajú príliš rýchlo a tvorí sa veľké množstvo bilirubínu, ktoré pečeň nestíha spracovať. Príčinou môžu byť napríklad hemolytické anémie, infekcie (malária) a iné.
2. Hepatocelulárna žltačka – tu je problém v samotnej pečeni, ktorá bilirubín nedokáže správne spracovať alebo ho vracia späť do krvi. Najčastejším dôvodom bývajú vírusové hepatitídy (A, B, C a ďalšie), alkoholové alebo toxické poškodenie pečene (liekmi, chemikáliami) a pečeňové nádory.3. Obštrukčná žltačka – vzniká pri upchatí žlčových ciest, takže bilirubín nemôže odtekať z tela. Zapríčinená môže byť žlčovými kameňmi alebo zápalom/zúžením žlčovodu.
Keď hladina bilirubínu v krvi prekročí približne 20 – 30 mg/l, začne prechádzať do tkanív – a to má na svedomí typické zožltnutie kože, očných bielok a slizníc.
Žltačka sa obyčajne prejavuje spomínaným zožltnutím kože, očných bielok a slizníc. Tento príznak sprevádza ochorenia pečene či zápaly žlčových ciest, ale aj vírusové hepatitídy, najmä hepatitídu typu A.
Najbežnejšie príznaky žltačky sú:
Sprievodné systémové príznaky
Tieto symptómy sa zväčša objavia ešte skôr, než pacient „začne žltnúť“:
U väčšiny pacientov má žltačka pozvoľný nástup. Najprv sa dostavia nešpecifické príznaky a až o niekoľko dní neskôr dochádza k viditeľnému zožltnutiu kože a očných bielok, ktoré upozorní na to, že ide o problém pečene.
Inkubačná doba žltačky závisí od toho, ktorý typ vírusovej hepatitídy ju vyvolal. Zvyčajne ide o hepatitídu typu A, B alebo C.
Hepatitída A – inkubačná doba je 15 až 50 dní, pričom symptómy sa nezriedka prejavia približne po 3 – 4 týždňoch od nákazy.
Hepatitída B – prvé príznaky sa môžu objaviť po 3 týždňoch až 6 mesiacoch. Toto dlhé obdobie je typické najmä pre chronickejšie formy ochorenia.
Hepatitída C – inkubačná doba je veľmi variabilná – od 2 týždňov až po 5 mesiacov. Väčšinou však prebieha bez výrazných príznakov, takže žltačka sa môže prejaviť až pri pokročilejšom poškodení pečene.
Žltačka sama o sebe nie je nákazlivá nie je, pretože je to príznak, nie choroba. NákazlivéInfekčné sú len tie ochorenia, ktoré žltačku spôsobujú —– najčastejšie vírusové hepatitídy.
Žltačka je prenosná vtedy, keď ju spôsobuje infekčné ochorenie, predovšetkým:
Žltačka nie je infekčná, ak sa vírus neprenáša na iné osoby. Neinfekčnú žltačku hojne spôsobujú najmä:
Hepatitída A je známa ako „choroba špinavých rúk“. Prenáša sa fekálno-orálnou cestou – hlavne kontaminovanou vodou, potravinami alebo pri nedostatočnej hygiene rúk. Prebieha akútne a zvykne spôsobovať štandardné symptómy, ako sú únava, nechutenstvo, bolesť brucha, tmavý moč a následné zožltnutie kože a očí.
Hepatitída B – je žltačka nákazlivá pri type B?
Hepatitída B sa prenáša krvou a telesnými tekutinami. V tomto prípade je žltačka infekčná len vtedy, keď je prítomný samotný vírus HBV – šíri sa teda pohlavným stykom, pri kontakte s krvou alebo z matky na dieťa. Typ B môže prejsť do chronickej formy a viesť k vážnemu poškodeniu pečene.
Hepatitída C má často asymptomatický priebeh, mnohí ľudia preto o infekcii nevedia celé mesiace až roky. Prenáša sa predovšetkým krvou (najmä pri zdieľaní ihiel). Tento typ ochorenia býva vzácnejší a nastáva až pri pokročilom poškodení pečene. Môže však prejsť do chronického štádia a spôsobiť cirhózu pečene.
Diagnostika žltačky sa zameriava na zistenie dôvodu, prečo sa vo vašom tele hromadí bilirubín, a ďalej na identifikáciu ochorenia, ktoré vám problém spôsobilo. Keďže žltačka je iba príznak, cieľom je odhaliť jej pôvod – tým je spravidla ochorenie pečene alebo žlčových ciest.
Krvné testy
Prvým krokom je odber krvi, ktorý dokáže určiť:
Tieto výsledky lekárovi pomáhajú rozlíšiť, či u vás ide o vírusovú hepatitídu, poškodenie pečene alebo žlčovú nepriechodnosť.
Zobrazovacie vyšetrenia
Ultrazvuk je rýchly, dostupný a bezbolestný, preto sa využíva ako prvá voľba pri podozrení na obštrukčnú žltačku.
Očkovanie proti hepatitíde A je najspoľahlivejšia ochrana pred infekciou, ktorá nastupuje približne 2 – 3 týždne po injekčnom podaní vakcíny. Tá je odporúčaná najmä osobám cestujúcim do krajín s nižšími hygienickými štandardmi, pracovníkom v potravinárstve alebo ľuďom žijúcim v komunitách so zvýšeným rizikom nákazy. Vakcinácia proti HBV (hepatitída typu B) je takisto vysokoúčinná a predstavuje najlepšiu formu boja proti ochoreniu.
Medička
Študentka 3. ročníka Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá stále objavuje svoj budúci medicínsky smer - najviac ju však láka interna a traumatológia.
