Osamelosť prichádza aj uprostred davu a nezriedka aj medzi blízkymi. Pozerať sa na tento svet ako divák môže byť krátkodobo osviežujúce. Ak sa však človek cíti odpojený od ľudí a od seba, ide o veľmi skľučujúci pocit.
Kým samotu si často volíme dobrovoľne a na prechodný čas, osamelosť býva nedobrovoľný stav. A aj dobre mienená rada alebo pokus o pomoc osamelému človeku môže mať presne opačný efekt. Prinášame rady a tipy, ako byť v tejto situácii nápomocný.
Osamelý človek sa cíti sám. Sám so svojimi ťaživými myšlienkami, s pocitom nepochopenia, odlišnosti, sklamania či zmätenosti. S otázkami, kde sa ocitol svet, vzťahy a on sám v tomto svete.
Komunikácia s osamelým človekom si vyžaduje veľa empatie a konkrétnych komunikačných zručností. Je dobré vedieť, aké reakcie pomáhajú a ktoré môžu osamelého človeka zraniť.
Podpora pre človeka, ktorý sa cíti osamelý, je jednoduchá a zložitá zároveň. Mnohým z nás v nej bráni často skreslené vnímanie situácie. Nemáme reálnu predstavu jednak o sebe, jednak o situácii človeka, ktorý sa ocitol v stave nedobrovoľnej osamelosti.
Skôr ako, sa dostaneme k samotným technikám pomoci osamelému človeku, je potrebné správne pochopiť situáciu na jednej aj druhej strane.
Najčastejšie stoja v pomoci tieto tri prekážky:
Snaha hľadať niečo špeciálne a originálne, čo by zbavilo človeka ťaživých pocitov, môže byť kontraproduktívna. Často nakoniec rezignujeme a radšej ostaneme pasívni: ak to nemá byť niečo extra, nech radšej nie je nič. Je to však presne naopak. „Obyčajný“ ľudský záujem, hoci aj s chybami je lepší ako mrazivé ticho. Byť s človekom, počúvať, chytiť za ruku je najviac.
Má predsa manželku, deti, veľkú rodinu. Určite s ním teraz niekto je a nie je odkázaný na moju podporu. Aj vy si to myslíte o niekom zo svojho okolia? Žiaľ, paradoxne, ani rozvetvené rodiny a dobré vzťahy nie sú zárukou duševnej pohody. V skutočnosti totiž človek necíti fyzickú samotu, ale vnútorný pocit izolácie a odcudzenia. Osamelý človek často uprednostní cudzích ľudí pred blízkymi, a to kvôli stigme alebo prípadným zlým skúsenostiam z minulosti.
Paradoxne, podpora druhému človeku môže byť veľmi užitočná aj pre nás samých – ak sa cítime osamelo. Podporujúce slová, pochopenie a „obyčajná“ blízkosť je niečo, čo dodá silu aj nám samým a urobí nás to schopnejšími vo vlastných očiach.
Ak ste sa dostali cez spomenuté tri prekážky podpory osamelého človeka, urobili ste prvý krok. Poradíme, aké techniky môžete využiť pri samotnej podpore. Upozorňujeme súčasne na chyby, ktorým by ste sa mali pri komunikácii vyhnúť.
Áno, správne čítate. Ak chcete byť nápomocný druhému, starajte sa v prvom rade o svoje pohodlie, pretože podpora pre niekoho iného predstavuje záťaž. Vyčerpaný človek nikomu nepomôže a uškodí aj sebe. Vezmite to ako spoločnú výzvu vzájomne sa obohatiť, nie ako svoju jednostrannú pomoc človeku. Verte, že osamelý človek je veľmi citlivý na to, ak niekomu spôsobuje starosti. Často sú osamelí práve veľmi inteligentní, racionálni ľudia, ktorí si veľmi dobre uvedomujú situáciu a o to viac ich to trápi.
Vyhnite sa spochybňovanie pocitov osamelého človeka. Vetu „To sa ti len zdá“ vyhoďte zo svojho slovníka. Osamelosť nie je voľba. Samotu si každý z nás z času na čas zvolí dobrovoľne, občas je žiaduca a prirodzená. Osamelosť si nikto dobrovoľne nezvolí, preto ani nemôže za svoje pocity a myšlienky.
Dajte najavo svoj úprimný záujem o prežívanie človeka. Skúste si vybaviť v mysli situáciu, keď ste cítili, že vás naozaj niekto počúva. Aké to bolo? Presne tento pocit teraz potrebuje človek pred vami.
Zľahčovanie pocitov osamelého človeka. „To má občas každý, nemysli na to.“ Ani toto nie je správny postoj človeka, ktorý chce utešiť druhého. Žiadny prejav duševnej nepohody netreba podceňovať. Pretože aj zo zdanlivo nezávažných prejavov sa môže rozvinúť vážny telesný alebo duševný problém. Tvoja počiatočná podpora môže významne oslabiť riziko vážnejších problémov.
Vždy riskujeme, že sa opýtame zle, ale môžeme to aspoň čiastočne zvrátiť. Dokážeme povedať prepáč a človek na druhej strane to ocení. Ocení to oveľa viac ako nepoloženú – mrazivé ticho, prehliadanie a nezáujem. Ak uznáte za vhodné, pokojne sa poraďte s odborníkom alebo s niekým, kto má skúsenosť s osamelým človekom.
Rozptyľovaniu a aktivizovaniu za každú cenu. Aktivita nie je univerzálny liek a niekedy môže byť dokonca škodlivá. Odkláňa totiž pozornosť človeka od seba samého. Je naopak žiaduce, aby mal osamelý človek priestor sám pre seba, na usporiadanie svojich myšlienok a zorientovanie sa vo svojich pocitoch.
Otvorené otázky podnietia človeka k širšej komunikácii. Je to osvedčená metóda, ako sa vyhnúť jeho jednoslovným odpovediam áno/nie.
Otvorená otázka: „Ako sa cítiš?“
Zatvorená otázka: „Cítiš sa zle?“
Rozdávaniu nevyžiadaných rád. Aj keď to myslíte dobre, nie je potrebné hneď ponúkať rady a riešenia na osamelosť. Osamelý človek aj sám veľakrát vie, ako sa cítiť lepšie. Málokedy mu chýbajú informácie a odporúčania. Vždy je lepšie sa opýtať, čo človek potrebuje ako radiť a písať frázy.
Pokojne aj cestou krátkych správ, telefonátov, stretnutí. Osamelý človek má tendenciu postupne sa viac izolovať. Pravidelnosťou svojich kontaktov uňho vytvárate podporujúcu rutinu, ktorú si časom osvojí. A je tu šanca, že sa začne dokonca tešiť na vašu správu.
Opýtajte sa, kedy by ste mu mohli napísať, zavolať alebo stretnúť sa s ním. Ak nevie odpovedať, môžete sa ho spýtať, kedy počas dňa sa cíti trochu lepšie. Vtedy je totiž šanca, že odpovie na správu. Dohodnuté časové úseky dodržujte. Pre druhú stranu sú to „kotvy“ – niečo, čo má pod kontrolou a vie zvládnuť.
Moralizovaniu, vychovávaniu dospelého človeka. Nech sa nám zdá správanie osamelého človeka akokoľvek zvláštne, nesúďte ho. Nevybral si svoju situáciu. Keby to mohol zmeniť, už dávno by to urobil. Všetci robíme v danej chvíli to najlepšie, čo vieme. Najškodlivejšie sú vety typu „To musíš takto“, „To nemôžeš takto,“ „Neber si to tak,“ „Berieš to veľmi citlivo“ či „Nemysli na to.“
Pýtajte sa na chuť do jedla, ponúknite pohár vody, zistite, čo treba kúpiť, spomeňte si, čo mal v minulosti rád. Deka, prikrývka majú tiež veľkú silu. Nie je to maličkosť, ak ju podáte. Osamelosť je tiež často obdobím prerušenia dobre rozbehnutej snahy o redukciu hmotnosti a to človeka ešte viac zaťažuje, lebo aj v tomto pred sebou zlyhal. Pomôžte mu udržať čo najmenej zaťažujúci návyk v stravovaní alebo v pohybe.
Príkladom je krátka prechádzka. To čo mal v hlave nastavené ako nemenné za každých okolností, urobte flexibilným, lebo taký je život. Raz to ide lepšie, inokedy nie. Dôležité je udržiavať „plamienok“, nech je akokoľvek malý. Známe „Keď nevládzeš, pridaj“ a „Nikdy sa nevzdávaj“ nefunguje pre každého a je to v poriadku. Veľakrát je práve prehodnotene svojich síl a vzdanie sa nevyhovujúcich plánov znakom sily, nie slabosti.
Pozitívne myslenie ako univerzálny liek na každú duševnú nepohodu. „Pozri sa na to z tej lepšej stránky.“ V každom probléme nie sme povinní hľadať vždy aj niečo pozitívne. Niekomu to pomáha a je to v poriadku. Pre mnohých ľudí je to však signál, že niečo s ich zaťažujúcimi pocitmi nie je v poriadku a mali by myslieť inak, ako myslia. Majú tak okrem osamelosti stres navyše: neviem myslieť pozitívne, preto som horším človekom.
Hoci aj maličkosť. Pre osamelého človeka môže znamenať veľa. Opýtajte sa, ako môžete pomôcť v práci, doma s deťmi, s nákupom, s vybavením niečoho na úrade. Opäť skôr otvorenou otázkou: „V čom ti môžem dnes pomôcť?“ namiesto: „Môžem ti v niečom pomôcť?“
Zahlcovaniu podnetmi. Osamelosť prináša aj zmätenie a problémy s pozornosťou, preto sa sústreďte len na najbližší krok pomoci v daný deň, maximálne na zajtrajšok. Ak sa vám bude zdať osamelý človek viac v pohode, nenechajte sa predčasne oklamať. Počkajte, kým sa relatívne lepšie fungovanie viac stabilizuje. Nezačnite osamelého človeka zahlcovať pri prvých príznakoch zlepšenia alebo aj vtedy, keď sa vám nezdá osamelý. Skutočnosť môže byť úplne odlišná.
Pomenujte všetko, čo predchádzalo ich vzniku.
Nie všetko, čo pomáha mne alebo iným, musí automaticky pomôcť aj osamelému človeku. Nie každá skúsenosť je prenosná na druhého.
Neberte celé bremeno pomoci na seba. Určite si konkrétnu oblasť, v ktorej viete byť najlepšie nápomocný, časovo a silami dostupný. Pomôžte osamelému človeku vypracovať sieť dostupnej pomoci. Spýtajte sa ho a spoločne vytypujte, kto môže v čom pomôcť alebo byť jednoducho nablízku v prípade potreby. Je dobré, keď osamelý človek presne vie, v čom sa môže obrátiť práve na vás. Nebude mať tendenciu vás prípadne preťažovať a aj vy predídete zahlcujúcemu pocitu, že musíte riešiť vždy a všetko sami.
Zdanie, že sa nič nedeje, nič nenapreduje k lepšiemu. Toto sa môže udiať na oboch stranách, takže je vhodné pripomínať si malé pozitívne kroky, na ktoré máme tendenciu zabúdať. Je lepšie porovnávať sa s tým, čo bolo na začiatku, odkedy sa rozvinula osamelosť, ako vzhliadať k vzdialeným cieľom v budúcnosti. „Pozri, kam si sa posunul, čo si dokázal“ namiesto: „Pozri, keď toto zvládneš, dopracuješ sa k tomuto.“
Ak stále hľadáte správne slová v komunikácii s človekom, ktorému ste sa rozhodli pomôcť, pripravili sme pre vás pomôcku. V tabuľke nájdete správne vety a ich protipól – vyjadrenia, ktorými môžete druhú stranu skôr zraniť.
| Zraňujúce vyjadrenia | Podporujúce vyjadrenia |
| „No vidíš, ja mám toľko roboty, že sa nemám kedy cítiť osamelo.“ | „Neviem si to predstaviť, musí to byť pre teba náročné.“ |
| „To sa dnes už každý tak cíti.“ | „Ako sa teraz cítiš?“ |
| „Závidím ti, pri deťoch som rada, že som.“ | „Snažím sa ti porozumieť, povedz mi o tom viac.“ |
| „Neblázni, veď máš rodinu, zdravé deti…, čo by iní za to dali.“ | „Čo by ti teraz pomohlo cítiť sa o trochu lepšie?“ |
| „Počuj, chlape, vzchop sa, staviaš barák, máš dobrý džob. Čo by si ešte chcel?“ | Whats app správa ráno: „Ahoj Peter (už len samotné oslovenie menom pomáha), v noci som na teba myslela, ako si spal? “ |
| „Vidíš to veľmi čierne, musíš myslieť pozitívne“ | Whats app správa večer: „Čau Peťo, aký si mal deň? Som s tebou, kamoš.“ |
| „Ja to poznám, ja som“…(začne poslucháč svoj monológ) | Telefonát osamelej mame: „Ahoj mami, ako sa cítiš?“ (Nebojme sa ticha, nevypĺňajme hneď „medzeru“ slovami. Pre osamelého človeka je ťažké už len samotné prijatie hovoru na mobile). „Mami, pamätaj, že som tu pre teba.“ |
| „Vy mladí dnes toho veľa nevydržíte, my vo vašich rokoch…“ | „Bola si na prechádzke, starká? To je skvelé. Kde si sa bola prejsť? Ako sa cítiš po výlete?“ |
| „Tu máš, vypi si a hneď bude život krajší.“ | „Rozmýšľam, čo by som mohla pre teba urobiť.“ |
| „To máš z toho mobilu, stále do toho čumíš, veď sa choď prejsť von trochu na vzduch…pozri, ten mladý zo štvrtého je stále vonku.“ | „Ak súhlasíš, pôjdeme sa len pozrieť na tú oslavu a uvidíme, ako sa budeš cítiť. Jednoducho len prídeme a tam sa v pokoji rozhodneš. Čo si o tom myslíš?“ |
| „Neber si to tak k srdcu všetko.“ | Nadriadený zamestnancovi: „Musí to byť pre vás teraz náročné, dobre, že ste mi o tom povedali. Čo by vám teraz v práci pomohlo?“ |
Nie vždy a každý. Osamelý človek je často zmätený, lebo pocity sa striedajú v zmysle „nepribližuj sa – poď bližšie“
Aj extrovert sa môže cítiť osamelo. Osamelosť nezávisí od typu človeka. Ak zaznie „Nechajte ma, chcem byť sám,“ neprikladajte tomu príliš veľkú vážnosť, lebo niekedy je skutočnosť iná: „Chcem byť s vami, len ste mi takí vzdialení. Nerozumiete mojim pocitom a myšlienkam, súdite ma a možno sa aj vyhýbate rozhovorom so mnou, lebo sami sa tak cítite a nechcete myslieť na nič negatívne“.
Osamelý človek vôbec nemusí vyzerať smutne. On totiž bojuje, často aj s „maskou“ na tvári, len aby nezaťažoval okolie. Veľmi si vyčíta to prázdno, čo cíti, snaží sa ho zo všetkých síl zaplniť a vyzerať „normálne.“ Môže sa smiať a pôsobiť v pohode, lebo nič lepšie v tej chvíli nevie.
Alebo žijú sami, prežili nejakú ťažkú životnú udalosť. Či sú introverti a nad všetkým veľa rozmýšľajú. Sú veľmi vnímaví.
Osamelosť nie je predurčená žiadnej povahe, žiadnemu spôsobu uvažovaniu a pohľadu na svet. Nie je daná počtom ľudí v domácnosti, ani počtom priateľstiev. Nie každý človek s duševnými problémami sa cíti osamelý. Osamelosť sa môže týkať všetkých ľudí naprieč charaktermi, vzťahmi, pohlaviami, sexuálnou preferenciou, sociálnym statusom a podobne.
„Najlepší liek“ je pre každého iný a nemusí byť najlepší, stačí, že funguje. Niekedy je takýmto „liekom“ paradoxne pasivita – vnútorné zastavenie, započúvanie sa do seba, bez toho, aby som sa vyhýbal tomu, čo „počujem“. Všetky vonkajšie aktivity sú fajn, ak nie sú náhradou tohto vnútorného pozastavenia sa, ale doplnkom. Hnať sa vždy do aktivity je otupovaním, dočasným anestetikom. Len to, s čím sa naozaj stretnem vo vnútri, môžem zmeniť.
Digitálny svet významne prispieva k nárastu pocitom osamelosti medzi ľuďmi, ale nie je jediným rizikovým faktorom a nie všetko v digitálnom svete prehlbuje osamelosť. Existujú podporujúce online komunity ľudí, ako aj nápomocné materiály, ku ktorým by sa osamelý človek ťažšie dostal bez zapojenia internetu.
Byť sám je niekedy osviežujúce a dokonca žiadané. Byť osamelý je skľučujúci pocit a len preto, že sa týka čoraz viac ľudí, neznamená, že má byť vnímaný ako samozrejmá súčasť života. Práve preto, že tento pocit vo svete tak rastie je naopak potrebné mu venovať dostatok pozornosti. Nezriedka je len krôčikom k vážnym duševným a telesným ťažkostiam a k čoraz väčšej vzdialenosti medzi ľuďmi.
Mentálna koučka Monika Kupšo radí, ako prežiť Sviatok zamilovaných bez ujmy a vysvetľuje, aký je rozdiel medzi samotou a osamelosťou.
Meditácia, ale aj jednoduché cvičenia koncentrácie pomáhajú zvládať stres. Pozitívne účinky však môžu mať aj na telesné zdravie. No aj…
Neposlúchli ste a rodičia už siahali po opasku či zvyšovali hlas, že ich bolo počuť až k susedom? Je šanca,…
