V prvej časti nášho dvojdielneho seriálu ste si prečítali o tom, čo je antisociálna porucha osobnosti a že zahŕňa sociopatiu aj psychopatiu.
Psychopatia je stav charakterizovaný absenciou empatie a otupením iných afektívnych stavov. Bezcitnosť, neviazanosť a nedostatok empatie umožňujú psychopatom byť vysoko manipulatívni. Napriek tomu psychopatia patrí medzi najťažšie rozpoznateľné poruchy.
Psychopati môžu pôsobiť normálne, dokonca očarujúco. Avšak pod touto falošnou maskou im chýba akékoľvek svedomie. Ich antisociálna povaha ich často (ale nie vždy) nakláňa aj ku kriminalite.
Psychopatia dospelých je do značnej miery odolná voči liečbe, no existujú programy na liečbu mládeže v nádeji, že im zabránia „dozrieť“ na psychopatov.
Anatómia mozgu, genetika a prostredie človeka môžu prispieť k rozvoju psychopatických vlastností.
Viac o príčinách, symptómoch a liečbe tohto stavu nájdete v našom článku.
Psychopatia je neuropsychiatrická porucha vyznačujúca sa nedostatočnými emocionálnymi reakciami, nedostatkom empatie a slabou kontrolou správania, čo zvyčajne vedie k pretrvávajúcej antisociálnej deviácii a kriminálnemu správaniu.
Termín „psychopat“, aj keď sa bežne (aj keď nesprávne) používa, nie je oficiálna diagnóza. Ako sme už v predchádzajúcom článku o sociopatii uviedli, je to neformálny termín, ktorý sa často používa pre stav nazývaný antisociálna porucha osobnosti (ASPD). Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch, 5. vydanie (DSM-5) teda neuvádza psychopatiu ako oficiálnu klinickú diagnózu. Zatiaľ čo niektorí lekári považujú psychopatiu za závažnejší podtyp ASPD, všeobecný konsenzus je, že psychopatia spadá pod ASPD.
Psychopatia, sociopatia a antisociálna porucha osobnosti
Jednotlivci s antisociálnymi osobnosťami majú odlišnú históriu a kombinácie vlastností – ich zlé správanie sa môže líšiť v povahe a závažnosti – takže terminológia používaná na opis takýchto ľudí môže byť trochu komplikovaná. Ľudia často zamieňajú pojmy „psychopat“ a „ sociopat “ alebo ich používajú na označenie tých, ktorí očividne porušujú morálne pravidlá.
Ako sme už uviedli, hoci sa tieto termíny bežne používajú v klinickom a bežnom jazyku, Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch (DSM) nepoužíva ako diagnostické termíny ani „psychopat“, ani „sociopat“. Tieto opisy sú v DSM najpresnejšie označené stavom nazývaným antisociálna porucha osobnosti (ASPD).
Pojmy „psychopat“ a „sociopat“ sa často používajú zameniteľne, ale „sociopat“ sa vzťahuje na osobu s antisociálnymi tendenciami, ktoré sa pripisujú sociálnym alebo environmentálnym faktorom, zatiaľ čo psychopatické črty sa považujú za vrodené. To znamená, že genetické aj negenetické príčiny pravdepodobne zohrávajú úlohu pri formovaní akejkoľvek osoby s antisociálnymi vlastnosťami.
Kľúčovým rozdielom je najmä to, že sociopat má slabé svedomie, no psychopat nemá žiadne. Viac sa môžete dočítať v predchádzajúcom dieli.
Antisociálna porucha osobnosti sa prekrýva s psychopatiou, ale nie je to ten istý stav. Čo to však znamená? Osoba môže spĺňať kritériá pre antisociálnu poruchu osobnosti – ktoré sa zameriava najmä na antisociálne správanie – bez toho, aby vykazovala základné črty spojené s psychopatiou. Predpokladá sa, že psychopati tvoria len zlomok ľudí s antisociálnou poruchou osobnosti.
Jedna koncepcia psychopatie oddeľuje „primárnu psychopatiu“ a „sekundárnu psychopatiu“, pričom druhý typ vykazuje väčšiu úzkosť a emocionálnu nestabilitu a pripisuje sa environmentálnym faktorom, ako je zlé zaobchádzanie v detstve. Psychopati môžu vykazovať výrazné temperamentové rozdiely a môžu mať odlišné varianty, je však nepravdepodobné, že by bol nejaký typ spôsobený výlučne genetikou alebo výchovou.
Muži s väčšou pravdepodobnosťou ako ženy spĺňajú klinickú hranicu psychopatie, ale dokonca aj medzi psychopatmi sa ženy zdajú byť v niektorých smeroch odlišné. Výskum napríklad naznačuje, že psychopatky majú tendenciu byť menej fyzicky násilné ako muži a môžu mať väčšiu úzkosť a horší sebaobraz.
Keďže ako sme už mnohokrát uviedli výraz „psychopat“ nie je oficiálnou diagnózou, odborníci uvádzajú príznaky ASPD, ktoré sú spoločne ako pre psychopatiu tak aj pre sociopatiu. Môžu zahŕňať:
Osoba prejavujúca toto správanie môže tiež:
Psychopatovi odborníci diagnostikujú ASPD. Je to jedna zo štyroch porúch osobnosti klastra B uvedených v DSM-5 a ďalšie tri sú:
Psychopatia je vlastne spektrálna porucha a možno ju diagnostikovať pomocou 20-položkového kontrolného zoznamu Hare Psychopathy Checklist, ktorý obsahuje rôzne črty, pričom každá z nich je hodnotená na trojbodovej škále podľa toho, či sa položka pacienta netýka (0), vzťahuje sa na neho v určitom rozsahu (1) alebo v plnom rozsahu (2). Hranica pre klinickú psychopatiu je skóre 30 alebo vyššie. Sériový vrah Ted Bundy dosiahol skóre 39.
Revidovaná verzia kontrolného zoznamu obsahuje nasledujúce charakteristiky:
Psychopati existujú naprieč všetkými kultúrami a etnickými skupinami. Odhaduje sa, že približne 1 % mužov a 0,3-0,7 % žien možno klasifikovať ako psychopatov.
Jednotlivec môže vykazovať skoré charakteristiky spojené s psychopatiou – nazývané „bezcitné-neemocionálne črty“ – už v detstve (pred 10. rokom života) a môže dostať formálnu diagnózu, ako je napríklad porucha správania. Vykazovanie psychopatických čŕt v detstve však neznamená, že sa človek nevyhnutne stane dospelým psychopatom.
Klasické príslovie hovorí, že ak sa musíte opýtať, či ste narcis, nie ste. Inak tomu nie je ani pri psychopatii. Niektorí majú podozrenie, že majú tento stav, pretože im od mladého veku chýbajú vhodné empatické a afektívne reakcie. Avšak jediný spôsob, ako si byť istý, je poradiť sa s odborníkom a požiadať o testovanie.
Zatiaľ čo presná príčina ASPD nie je známa, vedci sa domnievajú, že jej vývoj môže zahŕňať kombináciu environmentálnych a genetických faktorov.
Na pochopenie genetických aspektov ASPD je potrebné vykonať ďalší výskum. Predchádzajúce výskumy odhadujú, že 38 až 69 % prípadov môže byť dedičných.
Okrem toho niektoré z environmentálnych spúšťačov ASPD môžu zahŕňať zanedbávanie detí a iné zlé skúsenosti, ako je zneužívanie v detstve.
Pre niekoho sa môže „psychopat“ zdať synonymom pre slová „zločinec“ alebo „vrah“, ale realita psychopatie je komplikovanejšia. Vedci skutočne našli štatistické súvislosti medzi skóre psychopatie a násilným správaním, ako aj inými formami kriminality. Zvýšená impulzívnosť, tendencia nepriznať vinu a iné antisociálne črty môžu spôsobiť, že psychopat bude viac než iní prekračovať morálne hranice, vyhrážať sa, ubližovať alebo zabíjať.
Avšak nie všetci psychopati sú zabijaci alebo dokonca zločinci a okrem psychopatie existujú aj iné osobnostné črty a formy patológie, ktoré môžu prispievať k agresívnemu správaniu.
Nie je známe, koľko psychopatov pácha ťažké násilné činy. Spomedzi usvedčených vrahov by podľa jedného odhadu viac ako štvrtina mohla byť považovaná za psychopatov. Existujú dôkazy, že psychopatickí zločinci sa s väčšou pravdepodobnosťou znova dopustia trestného činu. Ale mnohí psychopati nemajú žiadnu históriu násilia.
Nie nevyhnutne – hoci veľa (možno väčšina) sériových vrahov prejavujú psychopatické vlastnosti, ako nedostatok empatie voči svojim obetiam a žiadnu ľútosť nad ich zločinmi.
Aj keď sa zdá, že psychopatom úplne chýba schopnosť prežívať strach, výskum naznačuje, že na hrozby reagujú istou tlmenou mierou strachu, čo môže ešte viac zvýšiť pravdepodobnosť, že sa zapoja do rizikového správania.
Rovnako ako diagnostický proces, liečba niekoho so znakmi, ktoré spadajú pod diagnózu ASPD, môže byť náročná. Zvyčajne môže lekár odporučiť kombináciu psychoterapie (terapia rozhovormi) a liekov.
Zatiaľ čo žiadne dôkazy nepodporujú, že akýkoľvek liek alebo forma psychoterapie môže vyliečiť ASPD, tieto metódy môžu stále pomôcť zvládnuť niektoré symptómy, ako je impulzivita a agresivita a zlepšiť tak kvalitu života.
Podľa prehľadu z roku 2015 môžu včasné intervencie u detí a dospievajúcich, ktorým bola diagnostikovaná porucha správania, tiež pomôcť predchádzať ASPD. Výskumníci v prehľade z roku 2015 tiež zistili, že u niektorých ľudí s ASPD sa môže stav s pribúdajúcim vekom zlepšiť alebo ustúpiť – pričom zlepšenie nastane v mediáne veku 35 rokov. Zistili tiež, že ľudia so silnejšími sociálnymi väzbami a podporou, ako napr. manžel alebo rodina, mali väčšiu pravdepodobnosť remisie.
Psychoterapia môže pomôcť pochopiť, ako môže porucha ovplyvniť váš život a vzťahy. Profesionál v oblasti duševného zdravia (psychológ či psychiater) bude pracovať na vývoji stratégií, ktoré pomôžu znížiť závažnosť symptómov.
Lekár môže taktiež predpísať lieky, ktoré liečia súvisiace problémy duševného zdravia, ako je úzkosť, depresia alebo príznaky agresie. Možnosti zahŕňajú:
Pravdepodobne ste už počuli, ako ľudia nazývajú niekoho iného „psychopatom“ alebo „sociopatom“, čo však tieto slová skutočne znamenajú? Sociopatia aj…
Porucha osobnosti je duševné ochorenie charakterizované trvalými povahovými odchýlkami od normy. O poruche osobnosti hovoríme v prípade, keď povaha pacienta…
Antisociálna porucha osobnosti je dlhodobý stav vyznačujúci sa porušovaním práv ostatných ľudí. Ľudia trpiaci touto poruchou osobnosti nerešpektujú pocity druhých…
