Skleróza multiplex je autoimunitné ochorenie vedúce k poškodeniu buniek mozgu a miechy. Prvými a často jedinými sú očné príznaky, ktoré môžu byť zaznamenané ešte pred rozvinutím sa iných prejavov. Očný lekár tak môže odhaliť príznaky ochorenia v prvotnom štádiu a tým prispieť k včasnému zahájeniu liečby.
Skleróza multiplex (SM) je najčastejším invalidizujúcim neurologickým ochorením u mladých ľudí. Ide o autoimunitný zápal namierený proti bunkám mozgu a miechy, vedúci k ich poškodeniu. Histologicky je ochorenie charakterizované roztrúsenými ložiskami straty myelínu. Myelín tvorí obal okolo výbežkov (axónov) nervových buniek, je jednou zo základných zložiek bielej hmoty mozgu a miechy.
Klinické prejavy ochorenia sa prezentujú širokou paletou príznakov: mozočkových, očných, motorických, urologických, sexuálnych a psychických, záchvatovitými príznakmi a poruchami citlivosti.
Príčiny vzniku SM nie sú napriek intenzívnym výskumom zatiaľ ešte známe. Boli vyslovené početné predpoklady. Nesporný je význam autoimunitných pochodov, teda vznik imunitnej reakcie proti zložkám vlastného organizmu. Pravdepodobne nemalú úlohu hrá aj genetická predispozícia.
Obrázok č.1: Porovnanie normálneho (vľavo v strede) a poškodeného axónu (vľavo hore)
Za významný príčinný faktor, ktorý je možné ovplyvniť, je v súčasnej dobe považovaný nedostatok vitamínu D, ktorý je dávaný do súvislosti s výskytom autoimunitných ochorení. Ďalším rizikovým faktorom z tejto skupiny je fajčenie.
Pre ochorenie je typické charakteristické geografické prerozdelenie. Výskyt je najvyšší v severnej a strednej Európe, v južnej Kanade, Rusku, severnej časti USA, v Austrálii a na Novom Zélande (30-80 výskytov ochorenia na 100 000 obyvateľov.) Frekvencia ochorenia narastá so vzdialenosťou od rovníka rovnako na severnej, ako i na južnej pologuli.
Maximum výskytu ochorenia je medzi 20. – 30. rokom. Biela rasa má najvyššie riziko postihnutia, pričom ženy sú častejšie postihnuté ochorením ako muži.
Obrázok č.2: Výskyt sklerózy multiplex vo svete
Pacienti so SM sa môžu v prvej fáze ochorenia objaviť v ordinácii očného lekára s rôznorodými príznakmi; je preto dôležité prejavy ochorenia včas rozpoznať. Očné príznaky sú veľmi časté, nezriedka sú počas dlhej doby jediné a sú nasledovné:
Optická neuritída, zápal očného nervu, je najčastejším očným príznakom ochorenia. U približne 20 % pacientov so SM sa objavuje ako prvý príznak poškodenia nervových buniek. Až 77 % pacientov s neuritídou sú ženy. Klasicky vzniká u mladých ľudí z plného zdravia zhoršením videnia, zvyčajne jednostranným. Môže sa zhoršiť v priebehu niekoľkých dní, potom sa stabilizuje a postupne dochádza k zotavovaniu v priebehu týždňov až mesiacov. Stredne ťažká až ťažká bolesť za očami je prítomná u vyše 92 % pacientov, môže sa zhoršovať pri pohyboch očí. Hoci sa zraková ostrosť po prekonaní ochorenia vráti, pacienti sa môžu aj naďalej sťažovať na poruchy vo farebnom a priestorovom videní.
Obrázok č.3: Oftalmologický obraz zápalu očného nervu: normálny nález (vľavo), zápal papily zrakového nervu, papilitída (v strede), zápal očnej papily zrakového nervu a sietnice, neuroretinitída (vpravo)
Sú veľmi častým príznakom. Najčastejšie býva porušená spolupráca III. a VI. hlavového nervu. V úvodnej fáze sa často objavuje prechodné dvojité videnie. Nie je vzácny rytmický kmitavý pohyb očí (nystagmus).
Obrázok č.4: Dvojité videnie – diplopia
Príznak tzv. Gunnovej zrenice – pri striedavom odkrývaní a zakrývaní očí sa na postihnutej strane zrenica po odkrytí rozšíri, na zdravej strane sa naopak – zúži. Toto vyšetrenie býva klasicky prvým úkonom, ktorým pri podozrení na optickú neuritídu očný lekár začína.
Obojstranné a chronické vnútroočné zápaly pri SM môžu niekoľko rokov dopredu predchádzať prvým neurologickým príznakom.
Aj keď sa porucha farebného videnia pri SM objavuje často, úplná neschopnosť rozoznávať farby je zriedkavá. U pacientov s SM sa zistili poruchy v rozlišovaní a vnímaní farieb – postihnuté je najmä vnímanie červenej.
Pacienti po prekonaní optickej neuritídy môžu niekedy popisovať prechodné záblesky svetlých alebo tmavých štvorcov trvajúce niekoľko hodín až mesiacov; vnímajú rôzne svetielkujúce body a pociťujú zníženú zrakovú ostrosť za jasného svetla (vidia lepšie za šera ako pri jasnom svetle).
Často ide o výpadok zorného poľa v centre (tzv. centrálny skotóm). Ako je pre ochorenie typické, aj pri poruchách zorného poľa je potrebné rátať s mnohotvárnosťou.
Nezriedka pacienti so sklerózou multiplex opisujú výskyt tzv. Uhthoffovho fenoménu, čo je prechodné zhoršenie videnia po prehriatí organizmu, napr. po cvičení, saune a podobne.
Základným kameňom je kompletné neurologické vyšetrenie. Žiadny klinický príznak nie je jedinečný (patognomický) pre toto ochorenie. Pre porovnanie – citlivosť vyšetrovacích metód pri SM:
Zrakový nerv, je druhý hlavový nerv, ktorý prenáša informácie z oka do mozgu. Práve vďaka tomu, že prenáša obrazy videné okom…
Syndróm karpálneho tunela predstavuje jedno z najčastejšie sa vyskytujúcich ochorení z povolania. Postihuje asi 5 % populácie, najčastejšie ženy. Toto…
Bellova obrna je stav, ktorý spôsobuje dočasnú slabosť alebo paralýzu svalov na tvári. Môže sa vyskytnúť, keď sa nerv, ktorý…
