Akútna bronchitída je infekčné zápalové ochorenie časti dolných dýchacích ciest. Takmer 90 percent prípadov vzniká napadnutím priedušiek (bronchov) vírusmi. Priedušky sú dva trubicové orgány, ktoré sú priamym pokračovaním priedušnice (trachei) a vedú vzduch do pľúc. Príznaky akútnej bronchitídy vznikajú náhle, často s nadväznosťou na inú respiračnú infekciu či chrípku. Hlavným prejavom je kašeľ s typickým vykašliavaním hlienu.
Akútna bronchitída je infekčné ochorenie bronchov (a často aj priedušnice). Vo väčšine prípadov sú pôvodcami ochorenia vírusy, ktoré spôsobujú aj bežné prechladnutie či chrípku. Sú prenášané vo forme kvapôčok. Tie sa dostávajú do vzduchu od nakazeného človeka najmä kýchaním a kašľaním. V nižšom percente prípadov môže dôjsť k nákaze aj priamym kontaktom s chorým.
Bakteriálna infekcia je pomerne vzácnou príčinou akútnej bronchitídy. U inak zdravého človeka vzniká až na vírusmi oslabenej sliznici. Mikroorganizmy dráždia výstelku dýchacích ciest a vyvolávajú v nej zápal, čo spôsobuje jej opuch a zvýšenie tvorby hlienu. Tieto vplyvy môžu zužovať priemer priedušiek a podnietiť nepríjemné príznaky. Častejšie sú v zimnom období, kedy sa predpokladá oslabenie imunitného systému a zníženie odolnosti dýchacích ciest.
Hlavným prejavom akútnej bronchitídy je záchvatový kašeľ, ktorý býva spočiatku suchý. Neskôr sa zvyšuje produkcia hlienu a jeho následné vykašliavanie.Hlienmôže byť bez zafarbenia či až žltozelenej farby. Zmena farby hlienov nevypovedá o type infekcie. Typicky sa kašeľ pridáva k ostatným príznakom respiračných infekcií. Tými môže byť bolesť hrdla a hlavy, výtok z nosa či zvýšenie telesnej teploty. Niekedy ju sprevádza dýchavičnosť (pocit nedostatku vzduchu) a pískavé zvuky pri dýchaní. Stav trvá zvyčajne len pár dní a vymizne spontánne. Suchý kašeľ však môže pretrvávať ešte niekoľko týždňov po vyliečení infekcie. U niektorých starších ľudí či osôb s poruchami imunity, sa môže prejavovať len zrýchleným dýchaním a stavmi zmätenosti.
Lekársku pomoc je potrebné vyhľadať v prípade, ak kašeľ neustupuje ani po viac ako 3 týždňoch, súčasťou stavu je horúčka (nad 38 °C), vykašliavanie krvi , vyskytnú sa výrazné problémy s dýchaním a bolesť na hrudi, alebo človek trpí chronickým (dlhotrvajúcim) ochorením srdca či dýchacích ciest.
Je založená na rozpoznaní klasických prejavov a vyšetrení praktickým lekárom pomocou fonendoskopu. V niektorých prípadoch podozrivých na zápal pľúc, môže lekár odporučiť RTG vyšetrenie hrudníka. Niekedy môže k diagnostike stavu dopomôcť aj vyšetrenie vykašľaného hlienu či testovanie krvnej vzorky.
Vo väčšine prípadov nie je potrebná špeciálna liečba a choroba spontánne vymizne sama. Dôležitý je vždy pokojný režim s dostatočným príjmom tekutín (voda, čaj). Lekár môže odporučiť lieky, ktoré znižujú zápalovú reakciu organizmu a zmierňujú bolesť hrdla či hlavy.
Pri užívaní liekov proti kašľu by ste sa mali riadiť radami lekára či lekárnika. Mali by byť využívané len v špecifických situáciách, pretože stíšenie kašľa môže zabraňovať odstraňovaniu hlienu z dýchacích ciest. Antibiotická liečba nie je bežne odporúčaná, keďže na vírusové infekcie nie je dostatočne účinná a nepomáha ani uľaviť od nepríjemných príznakov.
Dlhotrvajúci kašeľ nemusí mať príčinu len v ochorení pľúc. Vedeli ste, že za ním môže byť napríklad aj refluxná choroba pažeráka?…
Čierny kašeľ alebo pertussis je vysoko nákazlivé ochorenie dýchacích ciest, ktoré je často spájané s deťmi, no môže postihnúť ľudí…
