Angína je nákazlivé ochorenie, ktoré sa prenáša kvapôčkovou cestou. Inkubačná doba angíny je 1 až 3 dni a najnákazlivejšia je v prvých dňoch. Typická je pre ňu zvieravá bolesť v krku, najmä pri prehĺtaní. Neliečená angína môže spôsobiť vážne komplikácie najmä u detí, preto sa ju neoplatí podceňovať.
Angína, ktorú odborne nazývame tonzilitída, je zápal mandlí – lymfatického tkaniva hltana. Hltan je jednou z hlavných vstupných brán organizmu pre rôzne škodlivé látky.
Pomáhajú nám proti nim bojovať miesta s nahromadeným lymfatickým tkanivom – v tomto prípade mandle (tonzily).
V hltane môžeme nájsť viacero mandlí:
Spolu tvoria tzv. Waldeyerov lymfatický okruh, ktorý nás chráni pred infekciami.
Lymfatické tkanivo je súčasťou imunitného systému vďaka špeciálnym bunkám – lymfocytom. Tie sú schopné rozpoznať škodlivé častice (vrátane choroboplodných zárodkov) a napadnúť ich.
Okrem toho, že ich rozpoznávajú, si ich dokážu aj „zapamätať“ a pri opakovanom styku zlikvidovať.
Príčinou zápalu mandlí sú najčastejšie baktérie, menej často vírusy. Sporadicky môže angínu vyvolať aj plesňová infekcia.
Z baktérií ide hlavne o:
Pravdepodobne niet človeka, ktorý by aspoň raz v živote angínu neprekonal, keďže je to typické ochorenie detského veku.
Prejavy zápalu mandlí závisia od zápalového presiaknutia až zdurenia mandlí.
Bolesti hrdla sú prítomné od samého začiatku ochorenia, zvýrazňujú sa pri prehĺtaní, môžu vystreľovať až do uší.
Častým príznakom je aj kašeľ. Okrem toho môžete:
V závislosti od typu angíny sa môžu pridružovať aj iné nálezy.
Najľahšou formou je angína katarálna, ktorá sa okrem bolestí v krku a zvýšenej teploty prejavuje začervenanými presiaknutými mandľami.
Najčastejšie sa však vyskytuje angína lakunárna, pri ktorej môžeme na mandliach pozorovať ľahko odstrániteľné žlté hnisavé povlaky. Hnisavú angínu najčastejšie spôsobujú streptokoky.
Ťažšie formy angín sú ojedinelé. Bývajú sprevádzané výskytom blán (pseudomembrán) pevne priľnutých na povrchu mandlí a presahujúcich často až na podnebné oblúky. V extrémnych prípadoch (u diabetikov, pacientov s leukémiou či ťažkou poruchou imunity) môže dôjsť až k hnisavému rozpadu mandle.
Pre správnu liečbu je dôležité odlíšiť bakteriálnu angínu od vírusovej. Príznaky bývajú podobné. Pri vírusovej infekcii môžete častejšie pociťovať bolesti svalov, mať presiaknuté očné spojovky a výtok z nosa, bežné sú aj bolesti hlavy. Zdurené krčné uzliny pri vírusovom pôvode sa objavujú zriedkavo.
Zdurenie mandlí a bolesti hrdla sú tiež jedným z príznakov infekčnej mononukleózy spôsobenej takisto vírusom (Epstein-Barrovej vírus). Tu je základným príznakom nález zväčšenej sleziny a pečene sprevádzaný bolesťami brucha.
Spresneniu diagnózy napomáhajú laboratórne vyšetrenia. Spravidla býva zvýšená sedimentácia červených krviniek a v krvnom obraze sú zmnožené biele krvinky.
Pre rýchle orientačné vyšetrenie je stanoviteľná hladina C-reaktívneho proteínu (CRP), pričom ho môže realizovať aj lekár na ambulancii. Slúži na zistenie prítomnosti nešpecifického zápalu v tele.
Na cielený výber liekov a preverenie citlivosti na antibiotiká slúži odobratie steru z mandlí. Ster sa následne kultivuje, čím sa určí konkrétny typ bakteriálneho pôvodcu. Samozrejme, pokiaľ ide o vírusový pôvod angíny, bežnou kultiváciou sa výsledok nezíska. Pri zisťovaní infekčnej mononukleózy sa vyhodnocujú pečeňové testy a prítomnosť atypických buniek v krvnom obraze.
Najčastejšie prebieha angína ako akútne zápalové ochorenie s rýchlym nástupom ťažkostí. Vzhľadom na najpravdepodobnejší bakteriálny pôvod je namieste antibiotická liečba.
Pri streptokokovej infekcii zostáva stále liekom prvej voľby penicilín, a to v dostatočnej dávke počas 7 až 10 dní. Ak liečba po 3 až 4 dňoch podávania antibiotika nezaberá, je možné ju cielene zmeniť na základe výsledkov kultivačného nálezu.
U pacientov alergických na penicilín prichádzajú do úvahy makrolidové antibiotiká, prípadne lieky zo skupiny cefalosporínov.
Súčasne s antibiotikami sa odporúčajú:
V prípade vírusového pôvodu je užívanie antibiotík nezmyselné, dokonca kontraproduktívne, keďže môže mať za následok rozvoj antibiotickej rezistencie. Liečba je vtedy zameraná na potlačenie príznakov:
Pri angíne síce existuje domáca liečba, ktorá pomáha tlmiť príznaky, no samotnú angínu nevylieči. Bakteriálna angína si nevyhnutne vyžaduje antibiotiká, ktoré vám predpíše lekár.
My vám prinášame zopár rád, ktoré vám môžu pomôcť cítiť sa lepšie:
Akútna angína sa pri dodržaní riadnej liečby obvykle vyhojí.
Pokiaľ dochádza k opakovaným zápalom niekoľkokrát v priebehu roka, hovoríme o recidivujúcej angíne. Tá môže prejsť do chronického štádia, keď v tkanive mandlí pretrváva ložiskový zápal.
Ak máte podozrenie na chronickú angínu, všímajte si, či:
Ak ide o dôsledok streptokokovej nákazy, v krvi budete mať prítomné protilátky proti týmto baktériám. Tieto protilátky môžeme dokázať takzvaným testom ASLO.
Liečba chronickej tonzilitídy spočíva v podávaní antibiotík, no pri neúspechu môže byť operačná. Takáto operácia – odstránenie mandlí – sa nazýva tonzilektómia.
Neliečená, nesprávne liečená či nedostatočne liečená angína vám môže spôsobiť nepríjemné komplikácie. K lokálnym patrí šírenie zápalu zo samotných mandlí do okolitého tkaniva hltana, niekedy sa v blízkosti mandle vytvorí až absces, dutina naplnená hnisom.
Príznaky sa rozvinú spravidla niekoľko dní po zdanlivom vyliečení. Dominuje prudká jednostranná bolesť krku a vysoké horúčky, hlava býva naklonená na postihnutú stranu, krčné uzliny sú na pohmat zdurené.
Ak sa zápal nezastaví, môže prejsť až za hltan a šíriť sa po celom krku, čo už je veľmi vážny stav. Liečba je vždy antibiotická. Pokiaľ sa vytvoril absces, je potrebné ho otvoriť a hnis vydrénovať.
Reumatická horúčka je vážne autoimunitné ochorenie, ktoré sa môže rozvinúť ako komplikácia po neliečenej alebo nedostatočne liečenej streptokokovej angíne. Najčastejšie postihuje deti vo veku 5 až 15 rokov, ale zvykne sa vyskytnúť aj u dospelých.
Príčiny:
Medzi príznaky reumatickej horúčky patrí:
Neliečená reumatická horúčka môže zapríčiniť vážne komplikácie, ako je:
Najúčinnejšou prevenciou reumatickej horúčky je adekvátna liečba angíny antibiotikami.
Pri písaní článku boli použité tieto zdroje:
