Vnútromaternicový vývoj je zložitý a veľmi dôležitý proces. Pri jeho poruche môže dôjsť k vrodeným anomáliám či poruchám. Vrodené anomálie možu byť štrukturálne – nevyvinutie orgánu, neúplný vývoj či vrodené malformácie – znetvorenia, alebo funkčné – tie sa zvyčajne neprejavia hneď pri narodení ale až neskôr – najčastejšie ide o rôzne poruchy metabolizmu.
V tomto článku sa dozviete:
Vrodené anomálie sú častými príčinami úmrtí novorodencov a detí. V inom prípade sa u detí môžu rozvinúť chronické ochorenia a zdravotné postihnutia.
Faktory, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú vývoj zárodku sa nazývajú teratogény. Kritické obdobie zvýšenej vnímavosti nane je medzi 3.-9. týždňom vývoja. Vplyvom teratogénov v tomto období zárodok buď umrie alebo vznikajú ťažké vývojové vady. Aj keď približne 50% všetkých vrodených anomálií nemožno spájať s konkrétnou príčinou, sú známe niektoré genetické, environmentálne a iné príčiny či rizikové faktory.
Gény hrajú dôležitú úlohu pri mnohých vrodených anomáliách. Môže to byť prostredníctvom zdedených génov, ktoré kódujú anomáliu, alebo v dôsledku náhlych zmien v génoch známych ako mutácie.
Abnormálne gény zdedené od rodičov môžu byť dominantné alebo recesívne. Abnormálne dominantné gény sú však zriedkavé a najčastejšie spôsobujú vážne vývojové chyby skeletu. Abnormálne dominantný gén sa prejaví aj keď ho zdedíme len od jedného rodiča. Abnormálne recesívne gény sa prejavia len v prípade ak ich plod zdedí od oboch rodičov – matka aj otec musia byť buď postihnutí alebo nositeľmi abnormálneho génu.
Príbuzenstvo rodičov tak zvyšuje výskyt zriedkavých genetických vrodených anomálií a takmer zdvojnásobuje riziko úmrtia novorodencov a detí, mentálneho postihnutia a ďalších porúch. Je to z dôvodu, že pokiaľ sú rodičia v príbuzenskom vzťahu je väčšia šanca zdedenia recesívneho génu od oboch rodičov (súrodenci majú na 50% zhodnú DNA).
Vystavenie matky pesticídom a iným chemikáliám, ako aj určitým liekom, alkoholu, tabaku a ožarovaniu počas tehotenstva, môže zvýšiť riziko postihnutia plodu alebo novorodenca vrodenými anomáliami. Rizikovým faktorom môže byť aj práca alebo život v blízkosti alebo na skládkach odpadu, v hutách alebo baniach, najmä ak je matka vystavená aj iným rizikovým faktorom životného prostredia alebo nedostatkom výživy.
Tak napríklad nadmerné požívanie alkoholu počas tehotenstva zapríčiňuje mentálne zaostávanie vo vývoji. U chronických alkoholičiek bývajú plody postihnuté vážnymi vývojovými poruchami mozgu a srdca.
Čo sa týka nepriaznivého vplyvu fajčenia, silné fajčiarky rodia deti s nižšou pôrodnou hmotnosťou a hrozí tiež riziko predčasného pôrodu.
Obrovské riziko pre vývoj plodu predstavujú, samozrejme, aj drogy a omamné látky. Tie dokážu totiž prechádzať placentou ako aj do materského mlieka. U drogovo závislých tehotných žien sa všeobecne častejšie vyskytujú spontánne potraty, mŕtvo narodené plody, retardácia, vrodené znetvorenia a novorodenecké infekčné choroby ako syfilis, kvapavka, HIV a pod.
Vek matky je tiež rizikovým faktorom pre abnormálny vnútromaternicový vývoj plodu. Pokročilý vek matiek zvyšuje riziko chromozomálnych abnormalít vrátane Downovho syndrómu – nadpočetného 21. chromozómu.
Silným a najznámejším teratogénom tejto skupiny je ionizujúce žiarenie. Jeho vysoké dávky vyvolávajú vrodené chyby mozgu a skeletu. Z tohto dôvodu sa RTG vyšetrenie tehotným ženám neodporúča.
Zaujímavosť: Po výbuchu atómových bômb v Japonsku došlo k nárástu vývojových malformácií aj v Hirošime aj v Nagasaki.
Okrem ionizújucého žiarenia majú negatívny vplyv aj vibrácie – silné zvuky, prudké blikanie svetla a podobne. Z tohto dôvodu tehotné ženy nesmú vykonávať práce, pri ktorých hrozí vystavenie sa silnejším vibráciám.
Negatívny vplyv na plod má každé ochorenie matky. Osobitnú skupinu tvoria infekčné ochorenia.
Asi najznámejšie teratogénne vírusové ochorenie je rubeola. Najväčšie riziko predstavuje práve v prvom trimestri, kde až 90% detí končí s vážnymi poruchami oka, srdca, mozgu, ucha atď. V druhom a treťom trimestri sa toto riziko znižuje. Všeobecne je prvý trimester najkritickejším obdobím pre vývoj vrodených abnormalít, či už pri nákaze cytomegalovírusom, herpes vírusmi, ale aj vírusmi chrípky.
Podobne nepriaznivé účinky majú aj parazitárne a bakteriálne nákazy matky ako je toxoplazmóza a syfilis. Tie sú príčinou zaostávania vývoja plodu a niektorých vývojových chýb mozgu, ucha a oka.
Postupne sa zavádzajú preventívne opatrenia v oblasti verejného zdravia na zníženie frekvencie určitých vrodených anomálií – odstránením rizikových faktorov alebo posilnením ochranných faktorov. Medzi dôležité body prevencie patrí:
Prenátálna diagnostika sa využíva najmä u plodov ohrozených dedičnou chorobou alebo pri rizikových tehotenstvách. Vývojové chyby je možné diagnostikovať viacerými metódami. Skríning je možné vykonať počas troch uvedených období:
Mnoho štrukturálnych vrodených anomálií je možné napraviť pomocou detskej chirurgie a včasná liečba sa môže podať deťom s funkčnými problémami, ako je talasémia (dedičné recesívne poruchy krvi), kosáčikokvitá anémia a vrodená hypotyreóza (znížená funkcia štítnej žľazy).
Anomálie vo vývoji sa vplyvom genetických či rizikových faktorov môžu vyskytnúť v každom systéme ľudského tela a je ťažké ich predpovedať. Niektoré z nich neprestavujú vážne zdravotné riziko a človek môže viesť plnohodnotný život, no mnohé výrazne zasahujú do kvality života až sú so životom nezlučiteľné.
Asi najznámejšou anomáliou postihujúcou dvojčatá sú spojené – siamské dvojčatá. Vznikajú neúplným rozdelením zárodkového štítu (prechodná štruktúra vo vývoji zárodku). Rozsah vzájomného spojenia takýchto plodov môže byť rôzny. Niekedy je menší – napríklad sú spojené časťou chrbtice – a vtedy ich možno po narodení chirurgicky oddeliť. Inokedy však môžu mať spoločné väčšie oblasti či orgány tela.
Vážnou chybou vo vývoji je vznik znetvorených plodov – teratómov. Je to stav, kedy jeden plod obsahuje vo svojom vnútri časti iného plodu. Takéto masy cudzorodého tkaniva sa menia časom na nádory – embryonálne karcinómy. Zriedkavo následkom ťažkej vývojovej poruchy môžú vzniknúť dvojité znetvorenia – jeden z plodov iba čiastočne vyčnieva z tela druhého plodu ako „parazit“
Vývojové anomálie srdca sú celkom časté a predstavujú vážny medicínsky problém. Najčastejšie sú to vrodené chyby srdca s pravo-ľavým skratom, kedy sa mieša odkysličená krv s okysličenou.
Medzi nebezpečné vývojové anomálie patrí určite:
Odchýlky od normálneho vývoja, samozrejme, postihujú aj tepny a žily. Môže sa jednať o zúženie ciev, abnormálny odstup a ich priebeh, zdvojenie, či chybné umiestnenie.
V priebehu vývoja môžu poruchy centrálneho nervového systému vzniknúť v každej oblasti – na úrovni mozgu či miechy. Medzi tie najzávažnejšie a najčastejšie vrodené anomálie patria:
Najznámejšou a najčastejšou anomáliou postihujúcou vývoj tváre sú razštepy. Príčiny ich vzniku nie sú dostatočne jasné a postihujú viac chlapcov ako dievčatá. Rozlišujeme:
Okrem rázštepov postihuje tvár veľké množstvo iných vrodených anomálií. Vznikajú cystické útvary, nepravidelnosti v počte zubov, anodontia – úplné chýbanie zubov, či vrodené chyby jazyka ako aglossia – jeho úplné chýbanie, alebo macroglossia – nadmerne veľký jazyk, ktorý býva združený s inými poruchami, ako napríklad s Downovým syndrómom.
Poruchy vývoja môžu postihnúť nielen zovňajšok, ale aj vnútorné orgány človeka. K tým najzávažnejším patrí agenéza – nevyvinutie orgánu (napr. čreva, pľúc…). Ďalej to sú vrodené zúženia (napr. močovej rúry) chybné uloženia orgánov, cysty, atrézie – nepriechodnosti orgánov (napr. žlčových ciest, hrtana, močovodu, análneho otvoru…), zdvojenia (napr. močovodov) a rázštepy (napr. močového mechúra).
Najčastejšou chybou pri vývoji mužských pohlavných orgánov je nesprávne uloženie semenníkov. Tie môžu byť chybne uložené v brušnej dutine alebo v ingvinálnom kanáli, môžu byť prevrátené, alebo môžu zostúpiť až na vnútornú stranu stehna. Zriedkavá vývojová chyba je nevyvynutie penisu, spojená s inými vážnymi anomáliami okolitých orgánov. Pomerne častý výskyt má hypospádia – rázštep močovej rúry. Tá ústi predčasne, a to na spodnej strane penisu. Podľa miesta vyústenia sa určuje závažnosť tejto chyby – čím bližšie je ústie k miešku, tým je prípad ťažší. Najťažší prípad je ústie močovej rúry medzi mieškom a perineom (oblasť medzi pohlavnými orgánmi a análnym otvorom).
U žien môže tiež nastať zadržanie vaječníkov na nesprávnom mieste. Medzi zriedkavé vývojové chyby patrí nevyvinutie maternice či vagíny. Niekedy môže byť prítomná zakrpatená maternica, či maternica s dvoma dutinami alebo dvoma krčkami. Závažný problém predstavuje uzavretie maternice, ktoré vzniká spolu s uzavretím vagíny. Všetky tieto anomálie spôsobujú problémy s plodnosťou až úplnú neplodnosť ženy.
Vrodené chyby oka môžu vznikať buď ako chromozómové anomálie alebo po prekonaní infekcie matky. Stretávame sa s anophtalmiou, čo je vrodené chýbanie oka spojené s ťažkými anomáliami mozgu a hlavy, či už so spomínanou kyklopiou – spojením oboch očí do jedného. Ďalej sa môže vyskytnúť rázštep súčastí oka, vrodený zákal či zvýšený vnútroočný tlak, alebo okulárny albinizmus – chýbanie pigmentu – priesvitná dúhovka.
Čo sa týka vrodených porúch ucha, môže byť prítomná vrodená hluchota, spôsobená defektom na nervovej ale aj percepčnej úrovni – porucha vývoja vnútorného ucha. Na vine môže byť aj atrézia – uzavretie zvukovodu.
Vrodené chyby kože a jej derivátov sú rozmanitého charakteru, avšak nepredstavujú väčšinou vážny zdravotný problém, ale skôr estetický.
Pri písaní tohto článku:
Embryológia človeka – Karol Kapeller a Viera Pospíšilová