Antisociálna porucha osobnosti je dlhodobý stav vyznačujúci sa porušovaním práv ostatných ľudí. Ľudia trpiaci touto poruchou osobnosti nerešpektujú pocity druhých a neberú ohľad na svoje okolie. Pritom nepociťujú za svoje konanie žiadne výčitky svedomia alebo ľútosť.
Pacienti s touto poruchou nevidia problém v porušovaní práv, ak ide o naplnenie ich vlastných túžob a potrieb. Často manipulujú druhými, aby dosiahli svoj cieľ. Porucha sa zvyčajne objavuje už počas dospievania a pretrváva do dospelosti. Častejšie je diagnostikovaná u mužov než u žien.
Presné príčiny vzniku antisociálnej poruchy osobnosti nie sú známe. Predpokladá sa, že ide o súhru genetických faktorov a vplyvu prostredia, v ktorom človek žije. Riziko antisociálnej poruchy osobnosti sa zvyšuje, ak dieťaťu bola diagnostikovaná porucha správania, ak sav rodinnej histórii objavila antisociálna porucha osobnosti alebo iné mentálne poruchy, akdieťa bolo zneužívané alebo bola zanedbaná jeho starostlivosť a v prípade, ak dieťavyrastalo v dysfunkčnej rodine (často aj s výskytom nejakej formy násilia).
Príznaky, akými sa antisociálna porucha osobnosti prejavuje, bývajú:
• neschopnosť alebo neochota prispôsobovať sa normám spoločnosti
• manipulovanie druhých ľudí pre dosahovanie vlastných cieľov
• arogancia, egocentrizmus
• časté problémy so zákonom
• podráždenosť, impulzivita, agresivita, nepriateľskosť
• deficit empatie alebo ľútosti voči iným
• nezodpovednosť – v práci, v rodine, v škole, v plnení si finančných povinností
• neschopnosť učiť sa
• podvádzanie
• hrubosť, násilie alebo povrchnosť vo vzťahoch
• neschopnosť zvažovať negatívne dôsledky svojho správania
Diagnóza
Ľudia trpiaci antisociálnou poruchou osobnosti len zriedka vyhľadajú pomoc, pretože si nepripúšťajú, že by ich správanie mohlo byť nezdravé či problematické. Často však vyhľadajú pomoc kvôli niektorým z príznakov alebo dôsledkov tejto poruchy – napríklad pri depresiách, zneužívaní drog, alkoholu alebo iných látok.
Lekár na základe vyšetrení môže stanoviť diagnózu antisociálna porucha osobnosti. Zisťuje sa história rôznych mentálnych porúch pacienta, prostredie, v akom vyrastal a žije, jeho prejavy a vzťahy s druhými ľuďmi. Veľakrát pomáhajú aj rodinní príslušníci či iné blízke osoby pacienta.
Antisociálna porucha nebýva diagnostikovaná u ľudí do 18. roku života a na diagnózu je potrebný výskyt príznakov tejto poruchy pred 15. rokom. Je tiež potrebné stanoviť, či ide o antisociálnu poruchu osobnosti, alebo o pridružený problém súvisiaci s iným psychickým ochorením – so schizofréniou či s bipolárnou poruchou.
Liečba spočíva v podávaní liekov alebo vo psychoterapii, často sa tieto dve formy liečby kombinujú. Lieky sa predpisujú podľa závažnosti príznakov konkrétneho pacienta. Psychoterapia môže mať viacero podôb, takisto v závislosti od konkrétneho pacienta – niekedy je terapia zameraná na potlačenie závislosti od drog či iných látok, na zvládanie hnevu a agresivity, na liečbu depresií a podobne.
Spôsob prevencie antisociálnej poruchy osobnosti nie je zatiaľ známy. Je však dobré, ak sa porucha diagnostikuje čo najskôr. Včasná diagnostika pomáha zmierniť negatívny dopad na život človeka a jeho vzťahy.
V prvej časti nášho dvojdielneho seriálu ste si prečítali o tom, čo je antisociálna porucha osobnosti a že zahŕňa sociopatiu aj psychopatiu. …
Porucha osobnosti je duševné ochorenie charakterizované trvalými povahovými odchýlkami od normy. O poruche osobnosti hovoríme v prípade, keď povaha pacienta…
Impulzívne poruchy sú stavy, keď ľudia majú impulzy, ktorým je ťažké alebo nemožné odolať. Osoba s impulzívnou poruchou často nedokáže…
