Ateroskleróza, tiež známa ako kôrnatenie tepien, je pomalé progresívne ochorenie, pri ktorom sa vo výstelke tepien ukladajú tukové látky, vápnik, fibrín a bunkové odpadové látky. Tieto komponenty tým, že sa ukladajú v stene cievy, zmenšujú jej priesvit, čím obmedzujú prietok krvi do orgánov a tkanív, do ktorých tieto cievy smerujú. Pomenovanie, kôrnatenie tepien, získala preto, že ukladaním cholesterolu a vápnika do výstelky, cievy strácajú svoju elasticitu a postupne tvrdnú. Takéto “zatvrdnuté cievy” sú potom náchylnejšie na prasknutie.
Poškodenie buniek výstelky býva pravdepodobne počiatočný faktor, ktorým začína proces tvorby aterosklerotického plaku. Pretože je výstelka ciev neustále vystavená cirkulujúcim látkam, môže akýkoľvek prítomný toxín viesť k poškodeniu, ku ktorému dochádza pri užívaní tabaku, pri cukrovke a dyslipidémii.
Keď je výstelka cievy poškodená alebo narušená, cholesterol môže ľahko prenikať dnu do steny tepny, kde je ďalej oxidovaný prostredníctvom voľných radikálov alebo enzýmov. Takto oxidovaný LDL cholesterol je zápalový, čo zaktivuje imunitné bunky nazývané makrofágy. Makrofágy tento cholesterol pohltia pretože ho chcú zničiť, no stanú sa z nich tzv. penové bunky, ktoré sa ďalej ukladajú do steny cievy a tvoria tukové prúžky.
Spomínaný oxidovaný LDL cholesterol je zápalový a priťahuje si k sebe ďalšie zápalové bunky do steny tepny. V dôsledku veľkej zápalovej infiltrácie sa na toto miesto nahrnú aj T-lymfocyty. Sú to biele krvinky, ktoré tvoria bunkovú zložku imunitného systému.
V poslednej fáze tvorby plaku migrujú bunky hladkého svalstva do steny cievy, na miesto kde sa hromadia všetky zápalové, imunitné a penové bunky, s cieľom vytvoriť okolo nich obal nazývaný fibrózna čiapka. Čím je táto čiapka hrubšia tým je aterosklerotický plak stabilnejší. Naopak čím je fibrózna čiapka tenšia, tým je náchylnejšia na prasknutie plaku, čo spôsobuje trombózu – tvorbu krvných zrazenín.
Aterosklerotický plak môže prasknúť a spôsobiť vznik krvných zrazenín. Tieto krvné zrazeniny sa môžu odtrhnúť od steny cievy, dostať sa do krvného obehu a putovať do rôznych častí tela, kde môžu blokovať prietok krvi, prípadne cievu úplne upchať. Tento stav sa nazýva embólia.
Aterosklerotické pláty sa môžu pacientovi kumulovať v tepnách aj niekoľko rokov a vôbec o tom nemusí vedieť. Výraznejšie príznaky začne pacient pociťovať až vo vyššom štádiu, keď dôjde k výraznému obmedzeniu prúdenia krvi do určitej časti tela, alebo pri prasknutí väzivovej čiapky, ktorá drží pokope odumreté tukové jadro. To aké má pacient príznaky závisí od toho, ktoré tepny sú aterosklerózou postihnuté.
Krčné tepny, nazývané aj karotídy, dodávajú okysličenú krv do mozgu. Obmedzené zásobovanie krvou niektorej časti mozgu, môže viesť k mŕtvici. Ak má človek príznaky mozgovej príhody, potrebuje okamžitú lekársku pomoc.
Príznaky mŕtvice sa môžu objaviť náhle a zahŕňajú:
Koronárne, alebo vencovité tepny prekrvujú srdcový sval, čím mu zabezpečujú dodávku kyslíka. Keď poklesne prívod krvi do srdca, môže to spôsobiť infarkt myokardu. Pacient pri takomto stave môže pociťovať:
Obličkové tepny dodávajú krv do obličiek. Ak dôjde k obmedzeniu prívodu krvi vo veľkých tepnách , obličky nemôžu správne fungovať. Ak nefungujú správne, nemôžu z tela odstraňovať odpadové látky, čo vedie k vážnym komplikáciám, ako je chronické ochorenie obličiek. Príznaky chronického ochorenia obličiek:
Tieto tepny dodávajú okysličenú krv na perifériu do rúk, nôh a panvy. Ak krv nemôže účinne cirkulovať, môže človek pocítiť necitlivosť, chlad a bolesť v končatinách. Vo veľmi závažných prípadoch môže dôjsť k až zmodraniu končatiny a odumretiu tkaniva.
Nie je úplne isté ako, alebo prečo dochádza k vzniku aterosklerózy. Mnoho vedcov sa však domnieva, že ateroskleróza začína poškodením, alebo zápalom endotelu, najvnútornejšej vrstvy tepny. Najčastejšie k rozvoju aterosklerózy prispieva :
Čím starší je pacient, tým má vyššie riziko poškodenia a zúženia tepien.
Muži sú všeobecne vystavení väčšiemu riziku ochorenia koronárnych tepien. Predpokladá sa, že ženy sú pred aterosklerózou chránené estrogénmi, avšak po menopauze sa ich riziko zvyšuje.
Rodinná anamnéza srdcových chorôb je spojená s vyšším rizikom ischemickej choroby srdca, najmä ak sa u blízkeho príbuzného vyvinuli srdcové choroby v ranom veku.
Ľudia, ktorí fajčia, majú výrazne zvýšené riziko srdcových chorôb, nakoľko nikotín a oxid uhoľnatý v cigaretovom dyme poškodzujú vnútornú výstelku ciev, čo pripravuje vhodné podmienky pre tvorbu aterosklerotického plaku.
Neliečený vysoký krvný tlak môže spôsobiť zhrubnutie a vyššiu tuhosť steny ciev, čím sa zúži priesvit, ktorým preteká krv.
K rozvoju aterosklerózy prispieva vysoká hladina cholesterolu s nízkou hustotou (LDL) známy ako „zlý“ cholesterol. Keď ho v cievach cirkuluje príliš veľa, začne sa do nich postupne ukladať.
Ďalšie rizikové faktory súvisiace so životným štýlom:
Diagnostika aterosklerózy začína už počas fyzikálnej prehliadky. Doktor môže za pomoci stetoskopu počúvať cievy a zistiť neobvyklý zvuk, ktorý môže byť spôsobený zmeneným prietokom krvi v dôsledku nahromadeného plaku. Tiež sa zvykne skontrolovať pulz, spravidla na nohe alebo chodidle, aby sa zistilo či nie je slabý. Slabý alebo chýbajúci pulz môže byť známkou zablokovanej tepny. Na zistenie aterosklerózy pomáhajú lekárom hlavne diagnostické testy, ktoré umožňujú zistiť rozsah ochorenia a naplánovať najlepšiu liečbu. Medzi tieto testy radíme:
Krvné testy ukazujú hladinu určitých tukov, cholesterolu, cukru a bielkovín v krvi. Abnormálne hladiny môžu byť znakom toho, zvýšeného rizika aterosklerózy.
EKG je jednoduchý, bezbolestný test, ktorý deteguje a zaznamenáva elektrickú aktivitu srdca. Môže tiež odhaliť príznaky spôsobené nedokrvením srdcového svalu, čo môže naznačovať aterosklerózu vencovitých tepien.
Tento test porovnáva krvný tlak v členku s krvným tlakom v ruke, aby sa zistilo, ako dobre vám prúdi krv. Ak sa vyskytne medzi tlakmi neobvyklý rozdiel, môže ísť o ochorenie periférnych artérií. Toto ochorenie sa vyskytuje, keď zúžené tepny znižujú prietok krvi do končatín.
CT vyšetrenie vytvára počítačom generované obrázky srdca, mozgu alebo iných častí tela. Vyšetrenie môže preukázať kôrnatenie a zúženie veľkých tepien a rovnako aj srdcových tepien.
Prečítajte si tiež: Dôležité veci, ktoré by ste mali vedieť pred CT vyšetrením.
Záťažový test ukazuje, ako srdce pracuje počas fyzickej aktivity. Vďaka cvičeniu tým, že srdce pumpuje ťažšie a rýchlejšie, môže záťažový test pri cvičení odhaliť problémy s prietokom krvi v srdci. Záťažový test zvyčajne zahŕňa chôdzu na bežiacom páse alebo jazdu na stacionárnom bicykli.
Angiografia je zobrazovacia metóda ktorá pomocou kontrastnej látky a röntgenových lúčov zobrazuje vnútro tepien. Tento test môže preukázať, či sa v tepnách nachádza plak, ktorý ich blokuje a aká závažná je spomínaná blokácia.
Včasná diagnostika a liečba aterosklerózy môže výrazne znížiť riziko závažných komplikácií. Cieľom liečby je spomaliť alebo zastaviť vývoj plaku, zabrániť tvorbe krvných zrazenín a liečiť príznaky.
Liečba aterosklerózy zahŕňa:
Zdravý životný štýl môže pomôcť udržať vaše tepny zdravé, pružné a bez povlaku. Ak si chcete zlepšiť celkové zdravie a predísť kardiovaskulárnym ochoreniam, postupujte podľa týchto tipov:
Fyzická aktivita okrem toho, že pomáha pri chudnutí, môže tiež udržiavať krvný tlak v norme a zvyšovať hladinu „dobrého cholesterolu“ (HDL). Tento typ cholesterolu absorbuje LDL cholesterol ,ten „zlý“, a prenáša ho späť do pečene, ktorá ho z tela detoxikuje. Snažte sa mať denne 30 až 60 minút aspoň nenáročnej pohybovej aktivity.
Bohužiaľ, žiadna konkrétna potravina nedokáže úplne zabrániť vzniku alebo vyliečiť aterosklerózu. Dôležitá je vaše celkové stravovanie. Snažte sa čo najviac obmedziť potraviny s vysokým obsahom cholesterolu ako sú červené mäso, maslo, plnotučné mlieko, syry a vyprážané jedlá. Zdravé tuky ako napríklad olivový olej, avokádo a orechy naopak konzumovať môžete. Tieto potraviny obsahujú také tuky, ktoré nezvýšia hladinu „zlého cholesterolu“ (LDL) . Biele pečivo nahraďte celozrnným a do jedálnička si pridajte viac ovocia a zeleniny.
Pravidelné pitie alkoholu môže zvýšiť váš krvný tlak a prispieť k zvýšeniu hmotnosti, pretože alkohol má vysoký obsah kalórií. Fajčenie môže poškodiť a zúžiť cievy čím sa zvyšuje riziko vzniku aterosklerózy.
Výskum naznačuje, že chronický psychický stres môže zvýšiť riziko aterosklerotických ochorení vrátane mozgových príhod a infarktov. Pokiaľ neviete dobre znášať stresové situácie vyskúšajte dychové cvičenia alebo meditácie, ktoré vám ich pomôžu lepšie zvládnuť.
Lieky, ktoré sa pri ateroskleróze predpisujú pacientom, slúžia jednak na to, aby zabránili zhoršeniu choroby a tiež, aby utlmili príznaky a tým zvýšili pacientovu kvalitu života. Zvyčajne sem patria lieky na zníženie vysokého krvného tlaku a cholesterolu. Ako doplnková liečba môžu byť tiež predpísané lieky, ktoré znižujú cukor v krvi alebo pomáhajú predchádzať vzniku zrazenín a zápalov.
Ak ateroskleróza pokročila nad rámec toho, čo môžu zmeny životného štýlu a medikamenty ovplyvniť, prichádza do úvahy aj chirurgický zákrok, ktorý zabezpečí, aby krv aj naďalej efektívne prúdila v cievach. Medzi možnosti chirurgickej liečby patrí:
Tiež známa ako koronárna angioplastika je zákrok, pri ktorom sa pomocou katétra s balónikom (tenkej flexibilnej trubice), umiestni do cievy malá sieťovitá štruktúra nazývaná stent. Tento zákrok je vykonávaný pre rozšírenie ciev v srdci, ktoré boli zúžené nahromadeným plakom. Stent zostáva trvalo v tepne a drží ju otvorenú.
Ďalším spôsobom liečby blokovaných alebo zúžených tepien je obídenie blokovanej časti koronárnej artérie kúskom zdravej krvnej cievy z iného miesta v tele. Krvné cievy alebo štepy použité pri bypasse môžu byť kúsok žily z nohy alebo tepna na hrudníku. Môže sa použiť aj tepna zo zápästia. Lekár pripevní jeden koniec štepu nad blokádu a druhý koniec pod blokádu. Krv tak obchádza blokádu cez nový štep až k srdcovému svalu.
Je to typ chirurgického zákroku na odstránenie nahromadeného plaku z krčných tepien. Vykonáva sa v lokálnej, alebo celkovej anestézii . Chirurg urobí rez pozdĺž prednej časti krku, otvorí krčnú tepnu, odstráni nahromadený plak a následne tepnu uzavrie. Tento postup obnovuje prietok krvi do mozgu, čo môže pomôcť zabrániť mŕtvici.
