Vysoký cholesterol nebolí, nesvrbí ani neštípe. Práve preto sa mu v medicíne hovorí „tichý zabijak“. Môžete s ním žiť celé roky bez jediného príznaku, zatiaľ čo vo vašich cievach potichu vzniká problém, ktorý môže vyústiť do infarktu alebo mozgovej príhody.
Zníženie cholesterolu však máte vo vlastných rukách. Či už ide o správne jedlo, pohyb, doplnky alebo lieky od lekára, existujú overené spôsoby, ako jeho hladinu dostať opäť pod kontrolu.
Podľa medičky Michaely Bohušovej je cholesterol druh lipidu, ktorý je nevyhnutný pre správne fungovanie nášho organizmu. „Je totiž súčasťou bunkových membrán, podieľa sa na tvorbe žlčových kyselín, slúži aj ako prekurzor pre tvorbu hormónov či vitamínu D. Telo si väčšinu cholesterolu vyrába samo – približne 80 % vzniká v pečeni. Zvyšok prijímame zo stravy, hlavne z potravín živočíšneho pôvodu. Rastlinné potraviny cholesterol neobsahujú.“
Cholesterol je prirodzenou súčasťou nášho tela a nachádza sa vo všetkých bunkách. Dôležité však je, koľko ho máme v krvi. Ak je jeho hladina príliš vysoká, môže zvyšovať riziko problémov so srdcom a cievami.
„Molekuly cholesterolu sa v krvi nemôžu pohybovať samostatne, preto sa viažu na bielkoviny a ďalší druh tukov, tzv. triacylglyceroly. Spoločne vytvárajú lipoproteíny, častice, ktoré zabezpečujú prenos cholesterolu krvou po celom tele. Zvýšené hodnoty LDL cholesterolu predstavujú významný rizikový faktor vznik kardiovaskulárnych ochorení. Naopak, primeraná hladina HDL cholesterolu prispieva k ochrane cievnych stien,“ hovorí Michaela Bohušová.
Pri rozbore krvi sa najčastejšie stretnete s týmito pojmami:
Triglyceridy (TAG): Sú to klasické tuky z jedla, ktoré telo využíva ako energiu. Ich vysoká hladina v kombinácii so zlým cholesterolom ešte viac zvyšuje riziko poškodenia ciev.
HDL (dobrý cholesterol): Funguje ako taký čistiaci servis. Nadbytočný cholesterol zbiera z ciev a odvádza ho späť do pečene, kde sa spracuje alebo vylúči z tela.
LDL (zlý cholesterol): Rozváža cholesterol z pečene do celého tela. Ak je ho však v krvi priveľa, usádza sa na steny ciev, stláča ich a postupne zužuje ich priemer.
VLDL (veľmi zlý cholesterol): Podobne ako LDL, aj tento typ prenáša tuky a výrazne prispieva ku kôrnateniu ciev.
Non-HDL cholesterol: Predstavuje celkový cholesterol v krvi po odčítaní toho „dobrého“ (HDL). Dáva lekárovi výborný obraz o tom, koľko škodlivých tukových častíc vám koluje v žilách.
Triglyceridy (TAG): Sú to klasické tuky z jedla, ktoré telo využíva ako energiu. Ich vysoká hladina v kombinácii so zlým cholesterolom ešte viac zvyšuje riziko poškodenia ciev.
Za normálnych okolností si telo dokáže hladinu cholesterolu regulovať samo a prebytočný cholesterol postupne odstraňuje. Jeho zvýšenie však môže ovplyvniť viacero faktorov. Patrí medzi ne vek, dedičnosť, nezdravá strava, nedostatok pohybu, nadváha, fajčenie či niektoré ochorenia.
„Hladinu cholesterolu vieme zistiť jednoduchým krvným vyšetrením, ktorému hovoríme lipidový profil alebo lipidogram. Vyšetrenie sa robí z krvi odobratej zo žily a zvyčajne je potrebné prísť nalačno, približne po 9 až 12 hodinách bez jedla. Pri výsledkoch však nestačí sledovať iba celkový cholesterol. Dôležité sú aj jednotlivé hodnoty, najmä LDL a HDL, preto vždy posudzujeme celý lipidový profil, nielen jedno číslo,“ hovorí Michaela Bohušová.
Pri výsledkoch však nestačí sledovať iba celkový cholesterol. Dôležité sú aj jednotlivé hodnoty, najmä LDL a HDL cholesterol, ktoré majú v organizme odlišnú úlohu. Pri hodnotení výsledkov preto lekár posudzuje celý lipidový profil, nielen jedno číslo.
| Parameter | Bežná normálna hladina | Poznámka |
| Celkový cholesterol | do 5,0 mmol/l | Orientačný ukazovateľ |
| LDL (zlý) | do 3,0 mmol/l | Pre zdravých ľudí bez ďalších rizík |
| HDL (dobrý) | muži: 1,0 – 2,1 mmol/l ženy: 1,2 – 2,1 mmol/l | Vyššia hladina chráni cievy |
| Triglyceridy (TAG) | do 1,7 mmol/l | Tuky z ciev a stravy |
Hodnota LDL cholesterolu podľa medičky Michaely Bohušovej platí do 3,0 mmol/l len pre inak zdravých ľudí. „Ak máte cukrovku, vysoký tlak, fajčíte alebo ste už prekonali infarkt či cievnu mozgovú príhodu, vaše cieľové hodnoty musia byť oveľa prísnejšie, často pod 1,8 mmol/l alebo dokonca pod 1,4 mmol/l.“
Čím je hladina LDL cholesterolu vyššia a HDL nižšia, tým viac stúpa hrozba rozvoja aterosklerózy, srdcovo-cievnych ochorení a infarktu. Ak sa u vás cholesterol neupraví ani pri diéte a zmene stravy, lekár by vám mal predpísať lieky na jeho zníženie.
Zvýšený cholesterol nebolí, nesvrbí, nepáli, neprejavuje sa žiadnymi okamžitými signálmi. Preto sa o ňom, podobne ako o vysokom krvnom tlaku, hovorí ako o „tichom zabijakovi“.
Dlhodobo vysoké hodnoty LDL cholesterolu spôsobujú usadzovanie cholesterolu do stien ciev. Spočiatku síce len vo forme kvapôčok tuku, tie ale postupne formujú tvrdú usadeninu, tzv. aterosklerotický (tukový) plát.
Takéto pozvoľné ukladanie cholesterolu a ďalších tukov v stenách tepien sa nazýva ateroskleróza. Ide o dlhodobý zápalový proces v cievach. Aterosklerotické pláty ich svojím rastom postupne zužujú a obmedzujú v nich prietok krvi.
Ak sa hladina cholesterolu dlhodobo nesleduje a nelieči, plát ďalej rastie alebo sa jeho časť odtrhne a upchá užšiu cievu, čo môže viesť k vážnym následkom. Príznaky aterosklerózy sa teda objavujú až vtedy, keď sa rozvinú komplikácie.
Dôsledkom bývajú závažné ochorenia, ako sú:
Ateroskleróza tým pádom môže vyústiť do vysokého krvného tlaku, angíny pectoris, infarktu myokardu, mozgovej príhody alebo zhoršeného prietoku krvi v končatinách.
Hodnoty cholesterolu v krvi väčšinou zhoršuje kombinácia viacerých činiteľov. Často sú výsledkom životného štýlu, no svoju úlohu môže zohrávať aj genetika a familiárne formy hypercholesterolémie (dedičné ochorenia spôsobujúce výrazne zvýšené hladiny cholesterolu).
Samotný cholesterol síce nebolí, no jeho dlhodobo zvýšená hladina postupne zužuje cievy a vedie k vážnym zdravotným komplikáciám. Príznaky sa tak objavujú až vo chvíli, keď je cievny systém výrazne poškodený.
Zriedkavé vonkajšie signály na tele:
Príznaky pokročilého zúženia ciev:
Veľmi často býva prvým reálnym „príznakom“ až náhla zdravotná príhoda, akou je infarkt alebo cievna mozgová príhoda. Jediným spoľahlivým spôsobom, ako vysoký cholesterol včas odhaliť, je preto preventívna prehliadka u lekára a odber krvi na lipidový profil.
Zistiť, v akom stave sú vaše cievy, je jednoduchšie, než sa zdá. Celý proces ide od rýchleho pichnutia do žily u obvodného lekára až po moderné skenovanie srdca. Nejde totiž len o to pozrieť sa na čísla na papieri, ale zistiť, či sa vo vašom tele potichu neupchávajú cesty.
Predstavte si svoje cievy ako potrubie v dome. Keď je v krvi veľa zlého cholesterolu, začne sa postupne usádzať na vnútorných stenách trubiek. Spočiatku ide len o mäkký tukový povlak, no postupne tvrdne a trubka sa zmenšuje. Ak takýto usadený povlak praskne, telo sa ho snaží „zaplátať“ krvnou zrazeninou. Tým sa cieva v sekunde úplne upchá a vzniká infarkt alebo cievna mozgová príhoda.
1. Bežný odber krvi nalačno
Je to prvý krok, z ktorého obvodný lekár vyhodnotí základné čísla:
2. Ultrazvuk krčných ciev
Ak má lekár podozrenie, že cievy už nemusia byť v dokonalej forme, pošle vás na rýchle a bezbolestne vyšetrenie gélom po krku. Na obrazovke priamo vidí, či sú cesty čisté a pružné, alebo sa na nich tvoria prvé usadeniny.
3. CT sken srdca (CAC skóre)
Ide o rýchle skenovanie hrudníka bez ihiel či kontrastných látok, ktoré trvá len pár sekúnd. Hľadá v cievach okolo srdca práve ten zvápenatený, vytvrdnutý tuk. Výsledné číslo vám dá jasnú odpoveď:
Práve toto číslo lekárovi presne ukáže, či vám na zníženie cholesterolu postačí zmena jedálnička a viac pohybu, alebo je už bezpečnejšie nasadiť tabletky.
Vysoký cholesterol nemusí okamžite znamenať život na tabletkách. Vo väčšine prípadov dokážete jeho hladinu výrazne ovplyvniť zmenou stravy, pohybom a úpravou životného štýlu. Ak však prirodzené kroky nestačia, nastupuje moderná medicínska liečba.
Strava má na hladinu cholesterolu zásadný vplyv, no nie tak, ako si mnohí myslia. Najväčším vinníkom totiž nie je cholesterol v jedle, ale nevhodné tuky a priemyselne spracované potraviny.
To, čo pijete, ovplyvňuje cievy viac, než si myslíte:
Pred nasadením liekov mnohí siahajú po voľnopredajných alternatívach. Nie všetky sú však bezrizikové.
Kľúčom nie je hladovať, ale radikálne obmedziť potraviny bohaté na nasýtené tuky a nebezpečné transmastné kyseliny, ktoré sa nachádzajú predovšetkým v priemyselne spracovaných výrobkoch, sladkostiach a vyprážaných jedlách a ktoré priamo prispievajú k upchávaniu ciev.
Ak chcete chrániť svoje srdce a cievy, týmto potravinám by ste sa mali vyhýbať veľkým oblúkom:
Výnimočne si môžete dať ktorúkoľvek z uvedených potravín. Dôležité je to, čo jete väčšinu vášho času. Pri každodennom varení sa snažte živočíšne tuky (masť, maslo) nahradiť kvalitnými rastlinnými olejmi (olivový, kokosový) a vyprážanie vymeňte za pečenie v rúre alebo dusenie na pare.
Medička
Obsah na Lekar.sk vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a konzultácií s odborníkmi. Použili sme nasledovné zdroje
Cholesterol je jedným z druhov tukov, ktoré sa nachádzajú v našom tele. Jeho úlohou je syntéza bunkových membrán, žlčových kyselín…
Pre telo je cholesterol dôležitý, no jeho nadbytok môže ohroziť vaše zdravie. Už 30 minút pohybu 5 dní v týždni…
Familiárna hypercholesterolémia (FH, označovaná aj ako primárna hypercholesterolémia) je skupina porúch vedúcich k poruche vychytávania LDL častíc prostredníctvom LDL receptora,…
