Bellova obrna alebo idiopatická periférna obrna tvárového nervu je zväčša príčinou jednostranného postihnutia nervových vlákien v tvárovom tkanive. Zaraďuje sa k najčastejším neurologickým poruchám hlavových nervov. Tvárový nerv vychádza z mozgového kmeňa a vedie úzkym kanálikom spánkovej kosti. V prípade jeho poškodenia dochádza k útlaku nervu, to sa prejavuje ako porucha jeho funkcií. Vo väčšine prípadov ide o ochorenie neznámej etiológie, ktoré spontánne nastupuje aj odznieva a postihuje rovnako obe pohlavia a všetky vekové kategórie.
Bellova obrna je ochorenie, ktoré sa považuje za idiopatické (vyvolávajúci faktor ochorenia nie je známy). V minulosti sa uvažovalo hlavne o expozícii chladu ako o hlavnom spúšťači ochorenia (dlhý pobyt na studenom vzduchu, v prievane, klimatizácia a podobne).
V súčasnosti sa čoraz viac autorov prikláňa k názoru, že za vznikom ochorenia sú vírusy, dominantne reaktivácia infekcie herpes vírusom. Tá sa obvykle prejavuje ako vyrážka na hornej alebo dolnej pere, ľudovo nazývaná horúčka na pere. Vírus podľa tejto teórie putuje z pery ascendentne pozdĺž nervových vlákien a zostáva skrytý v gangliách nervového systému – sú to zhluky väčšieho počtu nervových vlákien. Pri väčšej záťaži psychického alebo fyzického pôvodu, pri prechladnutí a oslabení imunity dochádza k množeniu vírusu v gangliách, k reaktivácii infekcie. To môže spôsobiť šírenie infekcie pozdĺž nervových vlákien a poškodenie tvárového nervu.
Z iných príčin sa v literatúre uvádzajú ostatné infekčné (borelióza, vírus infekčnej mononukleózy, syfilis a ďalšie), chronické a autoimunitné ochorenia, infekcie horných dýchacích ciest, ktoré vedú k porušeniu obalov nervu (demyelinizácia) a poškodeniu nervu. Ochorenie sa vyskytuje u 4 percent príbuzných pacientov, čo poukazuje na možnú genetickú predispozíciu. Dokonca existuje typ obrny tvárového nervu, ktorý postihuje v rámci jednej rodiny hlavne mladé ženy.
Typický je náhly nástup príznakov. Obvykle môže byť v predchorobí ľahká infekcia horných dýchacích ciest. Z príznakov dominuje jednostranné postihnutie tvárového svalstva, ktoré sa prejavuje ako neschopnosť adekvátne ovládať svaly polovice tváre. Na postihnutej strane tváre býva vyhladená ryha na spojnici medzi nosom a hornou perou (nazolabiálna ryha) a čelo. Pacient je obvykle neschopný zapískať, usmiať sa, zavrieť ústa (môžu mu spontánne vytekať sliny), zvraštiť čelo a zdvihnúť obočie. Bežným problémom je neschopnosť dovrieť očné viečko, je znížená produkcia sĺz, preto hrozí poškodenie oka (hlavne rohovky). Na postihnutej strane môže byť porucha sluchu vo forme hyperakúzie (zvýšená citlivosť na bežné sluchové podnety), bolestivosť ucha a ušnice, prípadne aj hlávkového výbežku spánkovej kosti. Rovnako môže byť prítomná porucha chuti.
Základom diagnostiky je určiť, či ide o periférne, alebo centrálne postihnutie tvárového nervu. Pri periférnom postihnutí, ako je v prípade Bellovej obrny, je zasiahnutá celá polovica tvárového svalstva. Pri centrálnej obrne tvárového nervu je postihnutá len časť tváre od oka nadol. Čelové svalstvo je funkčné, pacient je schopný dovrieť oko, nehrozí jeho poškodenie.
Keďže Bellova obrna je ochorenie idiopatické, je nutné sériou vyšetrení zistiť ostatné možné vyvolávajúce príčiny. Komplexná diagnostika Bellovej obrny zahŕňa neurologické vyšetrenie (vrátane vyšetrenia všetkých hlavových nervov, mozočkových funkcií, zmyslov, a tak ďalej), otorinolaryngologické vyšetrenie zamerané na otoskopiu (vyšetrenie zvukovodu a bubienka) a vylúčenie akútneho alebo chronického zápalu stredného ucha. Očný lekár sa zameriava na posúdenia stavu oka, aby sa predišlo komplikáciám vyplývajúcim z neschopnosti úplne uzavrieť očnú štrbinu na postihnutej strane tváre. A rehabilitačný lekár zacieli pozornosť na techniku rehabilitácie tvárového svalstva.
Z laboratórnych pomocných vyšetrení sa odporúča vyšetrenie krvného obrazu, sedimentácie, hormónov štítnej žľazy, glukózy v krvi a glykovaného hemoglobínu (marker cukrovky) i skríning autoimunitných ochorení. Dôležité sú aj kultivačné vyšetrenia a sérologické vyšetrenia zamerané na možné patogény spôsobujúce daný klinický obraz. Nemenej dôležité je vo väčšine prípadov komplexné vyšetrenie mozgovomiechového moku. Z ostatných pomocných vyšetrení je možné urobiť zobrazovacie vyšetrenie mozgu (CT, MR), elektromyografiu tvárového nervu (posúdenie jeho funkčnosti) a podobne.
Terapia
Hlavným cieľom terapie je rýchla úprava funkcie tvárového nervu, ak je to možné redukcia nervového poškodenia a prevencia komplikácií vyplývajúcich z obnaženia rohovky pri nemožnosti zavrieť oko na postihnutej strane. V konzervatívnej terapii sa využívajú kortikoidy (pôsobiace proti opuchu tvárového nervu), antivirotiká (lieky proti vírusom) a polyvitaminózna terapia prispievajúca k obnoveniu funkcií poškodeného nervu.
Z chirurgických možností sa uplatňuje chirurgická dekompresia tvárového nervu (uvoľnenie v miestach možného útlaku pozdĺž priebehu tvárového nervu), tarzorafia (dočasné zošitie očných viečok dokopy, bráni poškodeniu oka, vyschnutiu rohovky) a iné metódy indikované v špecifických situáciách. Nemenej dôležitá je starostlivosť o oko a včasná rehabilitácia tvárového svalstva.
Neexistuje efektívny spôsob prevencie vzniku ochorenia. Ak človek už chorobu prekonal, mal by sa vyhýbať dlhému pobytu v chlade, nosiť šál, čiapku, snažiť sa podporiť imunitný systém vitamínmi, vyhýbať sa stresovým situáciám, ktoré môžu viesť k reaktivácii infekcie.
Bellova obrna je stav, ktorý spôsobuje dočasnú slabosť alebo paralýzu svalov na tvári. Môže sa vyskytnúť, keď sa nerv, ktorý…
Zrakový nerv, je druhý hlavový nerv, ktorý prenáša informácie z oka do mozgu. Práve vďaka tomu, že prenáša obrazy videné okom…
Syndróm suchého oka je stav, ktorý označujeme ako poruchu slzného filmu kvôli nedostatku sĺz, alebo ich zvýšenému odparovaniu , čo…
